štvrtok, 30. septembra 2010

Septembrová záhrada

Prinášam pár obrázkov z našej septembrovej záhrady.
Moje obľúbené veternice mi robili radosť celý september
Georgínky (ale môžete im hovoriť pokojne ako ja, džordžínky:)



Astry



Trávy - mám pocit, že v septembri boli najkrajšie


Malý kvitnúci mix


Plamienok - nádherný počas kvitnutia aj po odkvitnutí



Nielen kvetmi, ale aj plodmi sa môžeme pochváliť:)



Naša zemiaková úroda (vybrali sme asi o 3 zemiačiky viac, ako sme zasadili, takže celá úroda bola využitá na jeden obed, ale zrejme dávali viac energie do pretransformovávania sa než do množenia:)


Farby jesene a malé aranžmá


Nielen flóra, ale aj fauna sa predviedla v celej svojej kráse:)

pondelok, 27. septembra 2010

2 v 1

Pred pár týždňami prefrčala cez blogy hra Mojich 10 obľúbených vecí.
Aj ja sama som do nej bola
pozvaná.

Mili hru trochu upravila a v tejto pozmenenej podobe -Uveď 10 vecí, ktoré chceš stihnúť do konca roka 2010- sa ocitla aj u mňa.

Jej pravidlá sú:
1: napíš, kto Ťa do hry pozval
2: napíš si zoznam 10 vecí, ktoré chceš do konca roku stihnúť (nie predsavzatia, to si necháme na Silvestrovskú noc...ale veci, ktoré sa stihnúť dajú a rady by ste ich mali do konca roka "z krku" .. pre dobrý pocit a ľahkú myseľ)
3: pozvi do hry ďalších 10
4: priebežne na svojom blogu "maž" zoznam...príspevkom na blog o tom, ktorý z bodov Tvojho zoznamu bol splnený. Fotodokumentácia viac než vítaná :)


V rovnakom čase sa mi dostalo aj ocenenia od Soničky.
Srdečná vďaka, Soni, je to moje prvé blogerské ocenenie:)
Neskôr k nemu pribudlo ešte jedno od Zuzky:)
A potom ešte jedno od Iris:)





Aj tu fungujú isté pravidlá:
1) Poďakovať osobe, ktorá vám ocenenie venovala
2) Umiestniť logo na svojom blogu
3) Dať odkaz na osobu, ktorá vám toto ocenenie venovala
4) Napísať o sebe 7 vecí, ktoré môžu byť zaujímavé pre ostatných
5) Nominovať 7 blogov
6) Dať odkaz na vami nominované blogy


Ja som sa rozhodla tieto dva počiny trochu skĺbiť a tak ponúkam zopár vecí, ktoré o mne podajú istú výpovednú hodnotu a zároveň by som ich chcela stihnúť do konca tohto roku zažiť či zrealizovať.

1. Prežiť naplno "magic" jeseň a aspoň raz si púšťať s deťmi šarkanov
2. Doupratať spálňovú vstavanú skriňu - snažím sa o to už od augusta:)
3. Chodiť na časté prechádzky s rodinkou a objavovať pritom aktuálne vône (dymovojesennú, mokrojesennú, vôňu blížiaceho sa prvého sneženia...)
3. Jednu až dve návštevy u našej Víly zubničky (rozumej tetu zubárku:)
4. Aspoň raz za týždeň prežiť večer vzťahprehlbujúcim rozhovorom s mojím mužom:)
5. Aspoň jeden večer v týždni venovať knihe
6. Nájsť si každý deň aspoň okamih na stíšenie sa a modlitbu
7. Aspoň raz za týždeň stráviť čas s priateľkou
8. Zrealizovať vianočné pečenie s deťmi bez ohľadu na kvantitu a snáď aj kvalitu výsledných produktov:)


Ocenenie ďalej posielam a hru posúvam blogerkám, ktoré sú mi sympatické svojou nápaditosťou a zručnosťou:

Hanke, Zuzke, Janyi a Eli

Príbeh jedného stromu





Kedy krásne jarné časy nastanú?


Keď jar rozdá biele sviečky gaštanu.

Kedy leto mieša svojou vareškou?

Keď tie sviečky premenia sa na ježkov.

Kedy jeseň klopká ježkom na stany?

Keď z tých ježkov vykľujú sa gaštany.



Z prava do ľava:
teliatko, slimák, Pinocchio, srnka ale kto potrebuje, môže to byť aj koník:)


Báseň je z tvorby Jozefa Pavloviča, autora, ktorý svoju tvorbu zameriava najmä na deti (poézia, próza, scenáre k večerníčkom) a jej názov je O jednom strome.


Zábery k tomuto príspevku som si pripravovala už od jari a tešila sa ako malá, keď ich skompletizujem:)
V sobotu podvečer sme ešte stihli vybehnúť s deťmi na gaštany, lebo potom sa už rozpršalo a rozfúkalo a také počasie pretrváva takmer bez prestávok až dodnes.
Ale gaštankovanie s deťúchmi už doma v teplúčku s čajíkom, pre deti s kakavkom a cupkajúcimi dažďovými kvapkami za oknom bolo móóóc príjemné:)

sobota, 25. septembra 2010

Hruškové bluesnenie na švajčiarsky spôsob

Napriek všeobecne neúrodnému roku, hrušiek sa nám urodilo aj tento rok celkom dosť.




Keď už začali padať, našla som si v jedno ráno na trávniku takýto pozdrav:)

Niečo sme zavarili, niečo pochrumkali, niečo aspoň na chvíľku naaranžovali:) a už som sa začala obzerať po nejakom dobrom recepte na hruškový koláč.




Natrafila som na viacero zaujímavých, z ktorých ešte dáke plánujem vyskúšať, ale ako prvý mi padol do oka recept na švajčiarsky hruškový koláč.
Ide o Ženevskú miestnu špecialitu, ktorú vraj zvyknú piecť najmä na počesť "escalady".
(Vždy ma tak nejak zaujmú recepty s príbehom:)



Nová sada foriem na pečenie mi vpadla rovno do rany:)

S hruškou drôtikovou som sa vám pochvila už v auguste, hruška bodkovaná je dielom tejto šikulky:)




Ak by ste mali záujem o recept, tak tu je:
Suroviny na cesto:
250 gr polohrubej múky
125 gr práškového cukru (ale úplne stačí aj polovica, pretože je dosť sladký)
125 gr masla na pečenie
1 vajce
štipka soli

Suroviny na náplň:
hrušky
1 kyslá smotana
2 vajcia
práškový cukor
nasekané orechy

Postup:
Do múky pridáme cukor, štipku soli, zmäknuté maslo, vajce a vypracujeme cesto, ktoré si môžeme odložiť do chladničky. Zatiaľ si očistíme hrušky, zbavíme ich jadrovníka a nakrájame ich na mesiačiky alebo necháme polovičky.
Formu si vymastíme a vysypeme múkou, vtlačíme do nej cesto a vytlačíme vyššie okraje. Na celú plochu nahusto poukladáme hrušky. Smotanu vymiešame s vajíčkami a cukrom a zmesou zalejeme vrstvu hrušiek. Posypeme orechami a pečieme v rúre predhriatej na 180° cca 40 minút.
A ak by ste náhodou mali záujem aj o príbeh na pozadí receptu, tak ten prikladám tiež:)
V noci z 11. na 12. decembra roku 1602 prepadly savojské jednotky Ženevu a jej mestské hradby chceli preliezť po rebríkoch. Jedna statočná žena práve varila polievku v obrovských hrncoch a touto vriacou polievkou poliala votrelcov. Tí sa dali na útek a tým bola Ženeva zachránená.
11. december je od tej doby štátnym sviatkom kantonu Ženeva, ktorý sa nazýva "escalade".
V ten deň sa v cukrárskych obchodoch predávajú čokoládové hrnce najrôznejších veľkostí.
A na počesť escalady sa mimo iného pečie aj "náš" ženevský hruškový koláč:)

piatok, 24. septembra 2010

A je to tu!

Kým v stredu večer si Deduško Večerníček vybehol k zažínaniu hviezd len v ľahkej košieľke s vestičkou a na strome sa mu ešte červeneli jabĺčka, včera večer bolo už všetko ináč.
Jablká obraté, kvety odkvitnuté a dedko vyzbrojený čapicou a kabátikom. To bolo pre naše deťúchy znamením, že "naozajstná" jeseň je už tu:)


Mojich top 10 len potvrdilo, že k obdivovateľom jesene sa radím aj ja.
Vďaka starej stoličke vyhrabanej v garáži a pár ďalším kúskom sa mi podarilo vytvoriť pri vchodových dverách menšie jesenné zátišie:)


Srdiečkový venček z vresu, lampáš, ktorý mi vyrobil manžel ešte minulú zimu k narodeninám, chryzantémka obžieraná počas leta slimákmi, čo sa nezastavili pred ničím doplnená kúpenskou a tým obdarenejšou príbuznou, pár tekvičiek, machovka a obilná kytička.



Jesenný šat poštovej schránky.

Z prechádzky ...


... sme si doniesli aj pár šípok na aranžmá.
Zber na čaj máme zatiaľ v zálohe:)


Na takýto nádherný dvojfarebný strom som natrafila, kým som čakala na dcérku počas tanečného krúžku.


Malé aranžmá v šálke z trnavského jarmoku


Chryzantémka pokrytá kvapkami rosy


Jesenné sedenie:)
Jeseň mám naozaj veľmi veľmi rada.
Rok čo rok si s manželom dávame predsavzatie, že táto jeseň bude ešte krajšia ako predchádzajúca, že si ju viac užijeme.
Magic jeseň 2010, som pripravená:)

streda, 22. septembra 2010

Motýlia šou babieho leta

Babie leto je tu!:)

Po predčasne jesenne ladených dňoch, ktoré sa niesli v znamení dažďa a vetra, je tu konečne čas, kedy príroda dáva doznieť letu v nás i okolo nás.
Farebnosť kvetov doplnená hrejivými slnečnými lúčmi prilákala aj do našej záhrady množstvo motýlov a ja som striedala kochanie sa s fotením:)






utorok, 14. septembra 2010

Sobota v Trnave - časť druhá

Motkajúc sa v sobotu Trnavou oživenou počas víkendu už tradičným jarmokom, natrafili sme na obchodíky, ktoré sa skrátka nedali obísť:)

A tak oslovená a povzbudená
Ivou a jej malým seriálom o obchodíkoch s podobným duchom, som nielen nasávala atmosféru a trošililinku podliehala nákupnému lákaniu:), ale aj poprosila o dovolenie fotiť a sprostredkovať vám návštevu v týchto predajničkách aspoň cez foto.



Obchodík č.1 Vila Vilôčka.
Už len kvôli názvu mi ho nedalo obísť. A čo este, keď som vošla dnu...



A čomu som tu neodolala?
Ružová voňka pripravená vhupnúť do skrine so šatami a štipček srdiečkový s tabuľovým efektom:)




Len o bránu či dve ďalej, zvonku takmer nenápadný Ateliér Papaver



V momente ako vstúpite dnu, sa zdanlivá nenápadnosť zmení na úžasnú nápadnosť.
Sušené kvety samostatne aj v kytičkách, rôznorodé sušené prírodniny, košíky, vázy, nádoby na kvety a pre aranžmá do interiéru aj exteriéru, aj hotové aranžmá ... nádherná všakovakosť.
Načerpala som tu kopec nápadov, ale aj chuti nebáť sa a experimentovať:)





Na záver dňa, jedna z mojich malých radostí, ktorá nie je u nás ešte takou samozrejmosťou.
Čaj so sebou. Samozrejme zelený:)