Žijem jesenne, tvorím vianočne

Každým dňom mám intenzívnejší pocit, že čas neskutočne letí a ja zďaleka nestíham tak, ako by som chcela. Však nič podobného nepoznáte?:)))  

Zajtrajší 1.december ma však popchol k tomu, aby som ešte zhrnula naše novembrové žitie a tvorenie.

V novembri sme mali ešte krásne jesenné dni, i keď počasie už bolo trošku sychravejšie, čo sa odrazilo aj našej slabšej odolnosti voči kadejakým bacilom. 

Kým to len išlo, podporovali sme imunitku na prírodno, napríklad aj takýmto čajíkom z vlastnoručne nazbieraných a vysušených šípok. Rebi doniesla zo školy jablko, na ktorom slnečné lúče s pomocou listu zrejme tesne rastúceho krásne maľovali. Jakubko mi vďaka prechladnutiu robil pár dní doma spoločnosť a keď už nuda začala obsmŕdať, maliarska páska natiahnutá v spálni na drevenej dlážke v štýle ciest a vedľajších cestičiek pomohla. Počas novembrových dní sa u nás po dome i na dvore vyskytovali všakovaké jesenné aranžmány.

Starý diaprojektor, ktorý sme ešte s bratom nivočili, rozumej plne využívali:), teraz má svojich obdivovateľov v našich krpcoch. A baví aj bez filmu s rozprávkou. Predstavenie má názov: Tieňohry jedného sychravého podvečera.

V novembri ma naša záhrada absolútne prekvapovala. Najmä mini klinčeky.

A konečne sa dostávam k môjmu peknôtkovaniu. To tohtoročné vianočné som odštartovala šitými kúskami, ale pravda je taká, že ja a ihla nie sme až také vrúcne kamarátky, takže sama nechápem:))

Pokračovala som notovými visačkami s imelom a cezmínou a potom som si rozbehla sériu vianočných retro pohľadníc.

V týchto som sa našla, tento štýl akéhosi domáceho handmade scrapbooku mi úžasne vyhovuje a zdá sa, že zaujal, už som robila niekoľko sád na objednávku.

Dnes večer ešte dokončím náš prvý vlastnoručný adventný kalendár a po manželovom príchode z poobednej smeny ho spolu zavesíme deťom v izbe, aby sa ráno zobudili do izbičky s prekvapkom.
Celkovo sa už vnútorne oslobodzujem od jesenného prežívania a vnútorne sa ladím do vianočna:)
Ale o tom všetkom, až na budúce:)


Ešte ma napadlo, spomínané peknôtky sú k dispozícii v mojom obchodíku na sashe, teda niektoré už ani nie:), ale ak by vám niečo z toho nedalo spávať, pokojne sa mi ozvite radšej cez mailovú adresu, môžme skúsiť dohodnúť aj cenu:)

Krásny adventný čas vám prajem:)

Tvorím, tvoríš, tvoríme - jesenne 1.

Milé blogerky, čo ste aj tvorilkami (teda väčšina z vás:), poznáte ten zvieravý pocit vo svojom vnútri, keď okolo vás pobehujú deti s najrôznejšími požiadavkami a vy by ste chceli byť len sama so sebou a so svojimi myšlienkami, nápadmi a tvoriť, tvoriť, tvoriť?

A potom príde deň, keď sa deti aspoň na chvíľočku presunú do školy/škôlky a myslíte si, že teraz už prišiel váš čas, ale zprava na vás veselo žmurkajú neumyté riady, zľava Mount Everest neožehlených vecí a vy by ste chceli opäť len kdesi zaliezť a vymýšľať, tvoriť, peknôtkovať.
Nuž, niečo podobné prežívam.
Denne hľadám správny pomer medzi domácožienkovskými povinnosťami a napĺňaním tvorilkovských potrieb:)

A aby som to hneď na začiatku nemala veľmi jednoduché, vymyslela som si zmerať vlastné sily vo svojom obchodíku na Sashe.Tak uvidíme, čo prinesie čas a ako sa mi bude dariť:)

Medzi prvými nápadmi, do korých som sa pustila a ktoré v obchodíku tiež nájdete, je táto Jesenná kolekcia vintage záložiek.

Listová

Jabĺčková

Šípková

S lúčnym kvietkom

A tu sú už dielka jednej šikovnej blogerky a tvorilky v jednom a zároveň moja výhra na jej blogu.

Ešte raz ďakujem, Ivet:)

Moje milé spolublogerky, šikuľky, priateľky:)

Rozhodla som sa k tým novým začiatkom pridať ešte jeden - súťaž u mňa na blogu:)

Napíšte mi do svojho komentára, ako sa vám darí skĺbiť vaše povinnosti s časom na tvorenie a ja z vás 7.10. vyžrebujem tú/toho, kto si bude môcť vybrať jednu z mojich jesenných záložiek:)

Užite si posledný septembrový deň aj prvooktóbrový víkend:)

Gabi

Bednička na náradie

Od svokrovcov som si doniesla túto bedničku na náradie.

Nejde o žiaden starý skvost, ktorý by niesol patinu minulosti. Vyrobil si ju svokor narýchlo asi pre rokom, keď opravoval čosi v podkroví a nechcel behať pre každé náradíčko dole do garáže.

Odvtedy ležala zabudnutá, až kým som na ňu nenatrafila ja:)

Pôvodný stav

Po menších úpravách:)

S tou dekupážou mi to nevyšlo celkom podľa mojich predstáv, ale po pár dňoch som si na ňu celkom zvykla:)

Detaily

S kvetinovým obsahom

A opäť zopár detailov

Tvorivé liečenie 2

Od dnešného rána zostávam jediným maródom v rodine ja.
Rebeka už išla do školy, kde sa do jarných prázdnin zohreje len tri dni a Jakubka sme boli zapísať do škôlky.
Veľmi sa mu tam páčilo, pani učiteľka ho spolu s nami previedla celou škôlkou. V spálni sa pýtal, ktorá postieľka je jeho, v triedach okukával kamarátov. Veríme, že ho do septembra nadšenie neprejde:)

Prinášam ešte pár obrázkov z času, keď sme sa liečili, zabávali a tvorili spolu s deťmi.

Dvere na detskej izbičke vo všedných dňoch...

... sa zmenili na vchod do Salónu krásy:)

Najvhodnejšou hlavou na vyskúšanie účesov od výmyslu sveta bola samozrejme tá moja:)

Keď som po umytí vlasov dovolila aj trochu vyfúkať vlasy naozajstným fénom, v momente sa ku 6 ročnej kaderníčke pridal aj trojročný kaderník:)

Tiež sme trochu precvičovali jemnú motoriku, ale plastelínu sme vymenili za samotvrdnúcu terakotovú hmotu.

Najviac frčali formičky jarno-veľkonočné, aspoň sme si vyrobili základ na jarné dekorácie.

Niektoré z nich som v návale túžby po jari hneď aj použila.

Najskôr som si ich však pretrela jemne bielou akrylovou farbou a po zaschnutí farby trochu ošmirgľovala.

Prichytené na bielych prútených košíkoch s bielym hyacintom doplneným pierkami nám v kúpeľni už robia jarnú atmošku:)

Ešte pár menších bielych škrupiniek a už je to komplet

Truhlica na poklady

Ešte v lete manžel priniesol domov túto drevenú krabicu - truhlicu.

Vraj na voľné použitie v garáži.

Lenže to by som nebola ja, keby som jej nepredurčila iný osud:) a rozhodla som sa z nej vytvoriť truhlicu na svoje poklady - servítky na decoupage a najrôznejší materiál na peknôtkovanie, ktorý sa povaľuje už takmer všade.

No ale v takejto forme som si ju určite nechať nechcela.

Využijúc postup výroby starinky, sa mi ju podarilo pretvoriť k takémuto obrazu.

Bielu farbu som však tentokrát nahradila slonovou kosťou a opäť doplnila dekupážovaním.

Keď už som sa blížila k finalizácii, nastalo zdesenie z pántov a zatváranio-otvárania:)

Tie pôvodné som tam určite nechcela a na nejaké vhodné (čo by mi padli do oka:) nie a nie natrafiť.
Po dlhšom hľadaní sa však aj to podarilo, a truhlica na poklady je na svete.

Čaro nechceného/neplánovaného:)

Taká ošúchaná tácka

Veľmi sa mi páčia starinky. Veci, čo v sebe ukrývajú niečo zažité. Dokonca až tak veľmi, že mi pri nich občas nevadí ani to, že sú to vlastne také starinky s kamuflážou:) Teda veci v podstate nové, ktoré sa ako staré len tvária.
Mňa v poslednej dobe najviac oslovujú predmety s akýmsi ošúchaným efektom, známe od pojmom shabby chic. Niečo v tomto duchu som si túžila vyrobiť aj ja.

Ešte minulý rok som si kúpila tácku z prírodného dreva a chodila okolo nej niekoľko mesiacov, kým som sa odhodlala:)

Stalo sa tak konečne až minulý týždeň, kedy som sa pustila do diela.

Najprv som tácku namorila na tmavohnedo. Po 24hodinovom schnutí som ju 2x nalakovala bezfarebným, polomatným lakom. A opäť nechala poriadne zaschnúť. Tácka síce výrazne zmenila svoj pôvodný vzhľad, toto však nebola jej prvá zmena.

Tá ďalšia nastala po natretí bielou akrylovou farbou, opäť v dvoch vrstvách.

Vytváranie ošúchaného efektu som chcela doplniť dekupážovaním, ale do poslednej chvíle som sa nevedela rozhodnúť medzi týmito dvoma servítkami. Tak som sa rozhodla ich skombinovať.

A tu je už hotové dielko. Moja nová starinka:)