Cesta

Aj cesta dlhá tisíc míľ, sa musí začať prvým krokom.

LAO-C´

Aj my sa opäť pokúšame vykročiť na tú 40 dennú cestu - posilňovania toho dobrého v nás, hľadania a zbavovania sa toho menej dobrého, nachádzania spoločných ciest a zároveň chvíľ navonok osamelého stíšenia sa.

Deti si opäť vybrali už overenú a veľmi jasne a prehľadne pripravenú cestu od Popolcovej stredy až po Veľkú Noc, ktorú som kedysi našla na českej stránke vira.cz a upravila som ju do slovenčiny. 

V prípade záujmu si ju môžete u mňa stiahnuť. 

Prvá verzia je pre väčšie deti alebo tie ktoré radi kreslia, v druhej stačí vymaľovávať už nakreslené obrázky. 

Januárové momenty

Koncom januára sme mali opäť pár dní do biela.

A kedže už tak výdatnejšie, vybehli sme aj na hrádzu k Váhu, nech si to viac užijeme.

Deň na to sa už všetko topilo...

Vďaka dvom lístkom, čoby vianočným darčekom, ktoré sme si s mamou našli nezávisle na sebe pod stromčekom, sme si v nedeľu mohli spolu užiť skvelú babskú jazdu a zároveň (si) plniť sny...

Ruky vytlieskané, hrdlo nadšením vykričané, no srdcia naplnené až po okraj.

A ani vo sne by nás nenapadlo, že už pred začiatkom programu, pri hľadaní správneho vchodu, narazíme na autogramiádu medailistov, úplne nepripravené schytáme pár podpisov a ja ešte stihnem mamu vtisnúť do objatia vyusmievaného strieborného taliana Lucu Lanotteho...

Kraskóóó :)

Popod nás prechádzajúci Jozef Sabovčík a lúčiaci sa krasokorčuliari.

Kdeže by sme si dovolili snívať o zážitku takéhoto rozmeru, keď sme s mamou bok po boku sledovávali krasokorčuľovanie v telke, keď som bola ešte malá prnďoláčka! 

Verím tomu, že žiaden šampón, svetrík či iný darček pod stromčekom by ju tak nepotešil. Už od Vianoc žila očakávaním svojho celoživotného sna a ešte dlho sa k nemu v spomienkach bude vracať, rovnako ako ja:) 

Navyše, v tejto zostave, len my dve, sme už veľmi dávno neboli a musím úprimne priznať, že sme si to užili:)

Zo zasnežených dní

Tak, ako som začínala predchádzajúci príspevok, Nový rok nám začal bielučko. 

Škoda však, že len tak kratučko. 

Od včera sa postupne cez deň roztápa a zostávajú vyšmýkané koľaje na cestách a mimo nich kaluže a blato...

Ale ešte predvčerom to bolo takéto krásne, nežné, biele, romantické a vďaka našim deťúchom aj véééľmi radostné :)

Jabĺčko nájdené v snehu...

Kuchynské okno - pohľad z dvora

Tie vystrihovačky boli skúškou jemnej motoriky a trpezlivosti, ale zároveň úžasným relaxom v predvianočnom období. Odporúčam!

Zabudnutá tekvička z jesenného ladenia vonku

Keby som ho nepoznala, tak mu ten jeho nevinný pohľad aj uverím... :)

Radosť najväčšia

Áno, áno, aj pri 2cm vrstve snehu sa dá súťažiť o najväčšieho snehuliaka. Tento náš mal cca 2,5 metra... ;)

No, my praktické ženy vravíme: tak, sneh bol, bielo bolo, ďakujeme na túto sezónu nám stačí.
Avšak my mamy, ukryté v praktických ženách čakáme, že ešte trošku bielej perinky sa pre tých našich radostníkov vráti ;)

Keď niečo nové začína a iné zas končí

Keď niečo nové začína ...

V sobotu sme si ešte trošku popracovali na záhrade a poobede ma chytila taká nefalšovaná predvianočná náladička:) 

S manželom sme vybehli na dvor separovaného zberu, kde vždy pred Vianocami uspokojím svoju (s)potrebu čečiny bez drancovania ihličnanov vo svojom okolí a už to frčalo.

Klasický adventný kôš so sviečkami z brezových polienok na dvor, mix vetvičiek do drevených kvetináčov na okná a ešte výplň netradičného adventného košíka do obývačky. 

 Píšeme, píšeme :) 

Ponurejšie večery a rodinná pohoda v domácom kine

Premietačka z roku pána, ehm, z môjho detstva a večerný program pripravený deťmi pre rodičov 

Keď niečo nové začína a iné zas končí...

Začína advent, predvianočný čas. Pre niekoho najhektickejšie obdobie v roku s finišom v práci, s finišom v domácnosti, s finišom pri nákupoch... Či už je to vekom alebo čo, ale pre mňa je to čas, kedy bytostne cítim potrebu častejšieho stretávania sa s blízkymi a spriaznenými dušami na striedačku s takým osobným stíšením sa.

Včera som ukončila jednu etapu svojho života v práci, ktorá pre mňa znamenala viac, než som si na jej začiatku myslela. Práca s deťmi je úžasná, núti človeka k tvorivosti, trpezlivosti, k prekračovaniu svojich osobných hraníc... 

Pohodu a pokoj v duši do Vašich adventných dní...

Výstup na Zobor

"Tie najbohatšie ľudské skúsenosti stratia čosi z radosti, ktorú pociťujeme pri víťazstve, ak nám v ceste nestojí niečo, čo nám prekáža. 

Moment keď sa vztýčime na vrchole nejakej hory, by nebol zďaleka taký očarujúci, keby nebolo tmavých údolí, ktorými musíme prejsť." Hellen Kellerová

Túto myšlienku som čítala pár dní dozadu a akosi vo mne stále rezonovala  a dnes sme ju počas nášho výstupu na Zobor aj osobne okúsili :)

Cesta hore

Ešte sa usmievame

Aspoň malý oddych

Krásotky po ceste: lístok xxl dubový a iné

Áááá, hore! :)

Uvidím až k nám domov?

Zostup dole: eufória, radosť, úľava. 

Krásne bonusovky na úplný záver.

Ďakujeme.

Silvestrovské popoludnie na farme

Silvestrovský deň sme prežívali v takej rodinnej pohode a pokoji.

Dopoludnia sa deti hrali vonku na snehu, ja som sa kochala v krásach, ktoré vytvorila príroda za pomoci mrázika (viď predchádzajúci príspevok).

Po dobrej kapustnici, ktorá sa u nás nevarí na Štedrý deň, ale až na Silvestra, sme sa vybrali na farmu.

Farmu so zvieratami, ktoré boli kedysi typické takmer pre každé obydlie na dedine, máme vo veľkej obľube, najmä odkedy máme deti a to v každom ročnom období.

V čase od Vianoc do Troch kráľov zvyknú na nej organizovať aj živý Betlehem. 

Niektoré, pokojnejšie zvieratá, sú aj voľne pustené.

Mňa zaujalo aj jedno upozornenie pre rodičov :)

Do Nového roku sme sa prehupli tak nejak nenápadne, bez väčších či radikálnych zmien. Na tie bude počas celého roka dosť času... 

Prišla zima na dolniaky

Konečnééé!

:)

Ako nám advent pokročil

Advent nám pokročil, prežívame ho naplno v rámci svojich možností.

Minulý týždeň som kolegom v práci nechala v zborovni takéto malé narodeninové prekvapenie, v podobe u nás veľmi obľúbených banánových muffiniek. 

Na druhý deň si hneď niekoľko nadšených kolegyniek pýtalo recept, vraj boli veľmi jemné a vláčne na jazyku, nie presušené, ako väčšina muffiniek býva. Je to náš známy recept pôvodne z receptu na banánovú bábovku. V prípade záujmu kuk sem:

  

Dedkovia a babky smútili za zašlými tradíciami, tak sa v sobotu naše deťúchy zahrali na Lucie a boli starým rodičom povymetať kúty, aby ich choroby a všetky zlá obchádzali. 

Ako prevenciu návratu vymeteného darovali každému hlavičku cesnaku.

Po druhýkrát sa zapájame do vianočnej zbierky potrebných vecí pre mamičky s deťmi v krízovom centre a zakaždým ma dojme, keď mi deti prinesú niektoré zo svojich hračiek či knižiek, aby sme ich pribalili...

Svoj príspevok ukončím našim dnešným zážitkom:
Vyzeralo to ako idylický podvečer s vianočným nádychom - najprv Jakubkove vystúpenie s kamošmi prvákmi v jeho škole, odtiaľ sme sa šikovne presunuli na vystúpenie detí z mojej školy a skvelo naladení sa vracali domov. 
Pri vstupe do obce nás šokovalo auto stojace na železničnom priecestí, takže hneď za koľajiskom sme odparkovali, blikli trojuholník, upokojili deťúchy a bežali okuknúť situáciu. 
Na koľajisku ležal pán a muž zo stojaceho auta už bol pri ňom. Stihli sme ho chytiť a spoločnými silami odtiahnuť. Muž, ktorý ho v poslednej sekunde zbadal ležať na koľajniciach, nasadol do auta, posunul ho a v nasledujúcich okamihoch prefrčali okolo nás hneď 3 vlaky za sebou. Ani nechcem myslieť na to, že by nezastal on alebo aj my...
Chvenie, ktoré momentálne cítim zrejme nebude len dozvukom vianočnej nálady nasatej z detských vystúpení.
Moji milí, Vianoce sú za rohom, dávajme si na seba pozor a skúsme byť aspoň trošku vnímavejší na to, čo sa deje okolo nás...

P.S.: všímam si veľké pekársko-cukrárske "počiny" u vás na blogoch, ale u nás zatiaľ nenájdete ani jeden kúsok vianočného koláčika... Snáď doženieme.

Mikulášku, dobrý strýčku, modlím sa ti modlitbičku...

Včera neskoro večer, čakajúc na manžela z poobednej smeny, som začula akési podivné zvuky z detskej izbičky. Čože to môže byť takto neskoro? 

Po nakuknutí mi priamo pred nosom prefrčal milý pánko v červenom s typickou špicatou čapicou :)

Škoda, že jeho rýchlu návštevu aj tento rok deti prespali... :)

Ich radosť to však dnes ráno nijak nezmenšovalo :)

Krásny mikulášsky víkend :)

Adventné ladenie

Premožení bacilmi ako už dávno nie a pre istotu v hojnom počte, aby nikomu nebolo ľúto, že sa do rodinného chorôbkovania nezapája, sme v nedeľu zapálili prvú adventnú sviečku s nádejou, že kým budeme zapaľovať tú poslednú, bude u nás už všetko "naporádku"  
A cez nasledujúcu búrlivú noc plnú kašľa a iných sprievodných zábaviek napochodovalo do detskej izbičky 24 adventuchtivých trpaslíkov, ktorí nám aspoň trošku spríjemňujú aktuálne naladenie 

Malá dekorácia s hviezdičkovými sviečkami nám skrášľovala nedeľný stôl počas obeda.

Všetky oddelenia v prehrávači už majú svoj obsah jasne "zavianočnený" :) 

Drobní poslovia Vianoc sa začínajú objavovať na rôznych miestach nášho domčeka a aj deťúchy tvoria zimno-vianočne. 

Pečený čaj objavený na polici ako zabudnutý poklad z minulej sezóny padol veľmi dobre.

A ďalšie z drobotiniek, ktoré popri liekoch, kvapkách, vreckovkách a šálkach s čajmi, vytvárajú kus predvianočnej atmosféry.

Mám veľmi rada, keď sa adventný čas pomaličky pretvára v čas vianočný. 

Tie 3 dni, na ktoré sa Vianoce v mojom detstve zvykli scvrknúť, mi vždy boli akosi málo... :)

Všetkým, čo podobne bojujete s chorobami, prajem do adventného obdobia veľa zdravia, radosti za všetkých okolností a energiu vydržať až do zdravého konca! :)

Jesenné radosti

Že nám jeseň odštartovala už dávnejšie, som stihla zaregistrovať včas. 

Aj sa nám podarilo sa jesenne naladiť, čo-to jesenné zažiť, len to potom nejak zosumarizovať a zaznamenať, s tým som už mala trošičku problém :)

Hubárska sezóna sa hubárom, myslím, celkom podarila. 

My sme hubári obdivovači- pokocháme sa, niečo pofotíme a ide sa ďalej :)

Jakubko stihol osláviť 7 rokov. Ach ten čas...

Počasie nám prialo a niekoľkokrát nám zaviali veľmi priaznivé vetry na šarkanovanie, čo sme naplno využívali.

Jesenné záhradníčenie. 

Postupne zozbieravame posledné plodiny, ktoré sa nám urodili, hrabeme listy, kocháme sa ozdobnou kapustou a poslednými tohtoročnými ružami.

Tekvica hokaido nepochádza síce z našej záhrady, ale vniesla na pár dní trochu príjemnej farebnosti do našej kuchyne, kým nepadla za obeť v mňam mňam polievočke.

Deti mali v škole Halloween party. 

Nie sme síce doma zástancami tohto "rádoby" sviatku, no deti boli spolužiakmi veľmi navnadené sa zúčastniť, tak sme sa snažili im pomôcť pripraviť nie príliš hrôzostrašné kostými.

Jakubko šiel ako gróf Dracula s istou dávkou francúzskeho šarmu a Rebi ako čarodejnica.

K tomu banánové muffinky s pavučinkovou ozdobou na pohostenie a mohli vyraziť sa zabaviť. 

V obchodoch už začali ataky mikulášskych a vianočných maškŕt, dekorácií, v televízii zaútočili prvé reklamy s vianočnou tématikou. 

Mám také tušenie, že jesenné ladenie sa už dlho neudrží...