piatok, 30. septembra 2011

Tvorím, tvoríš, tvoríme - jesenne 1.

Milé blogerky, čo ste aj tvorilkami (teda väčšina z vás:), poznáte ten zvieravý pocit vo svojom vnútri, keď okolo vás pobehujú deti s najrôznejšími požiadavkami a vy by ste chceli byť len sama so sebou a so svojimi myšlienkami, nápadmi a tvoriť, tvoriť, tvoriť?

A potom príde deň, keď sa deti aspoň na chvíľočku presunú do školy/škôlky a myslíte si, že teraz už prišiel váš čas, ale zprava na vás veselo žmurkajú neumyté riady, zľava Mount Everest neožehlených vecí a vy by ste chceli opäť len kdesi zaliezť a vymýšľať, tvoriť, peknôtkovať.
Nuž, niečo podobné prežívam.
Denne hľadám správny pomer medzi domácožienkovskými povinnosťami a napĺňaním tvorilkovských potrieb:)

A aby som to hneď na začiatku nemala veľmi jednoduché, vymyslela som si zmerať vlastné sily vo svojom obchodíku na Sashe.Tak uvidíme, čo prinesie čas a ako sa mi bude dariť:)






Medzi prvými nápadmi, do korých som sa pustila a ktoré v obchodíku tiež nájdete, je táto Jesenná kolekcia vintage záložiek.



Listová







Jabĺčková






Šípková









S lúčnym kvietkom












A tu sú už dielka jednej šikovnej blogerky a tvorilky v jednom a zároveň moja výhra na jej blogu.



Ešte raz ďakujem, Ivet:)




Moje milé spolublogerky, šikuľky, priateľky:)



Rozhodla som sa k tým novým začiatkom pridať ešte jeden - súťaž u mňa na blogu:)



Napíšte mi do svojho komentára, ako sa vám darí skĺbiť vaše povinnosti s časom na tvorenie a ja z vás 7.10. vyžrebujem tú/toho, kto si bude môcť vybrať jednu z mojich jesenných záložiek:)



Užite si posledný septembrový deň aj prvooktóbrový víkend:)



Gabi

pondelok, 26. septembra 2011

A dni plynú...

Zdolali sme prvý nápor bacilov a náš život sa dostáva opäť do školsko/škôlkárskeho režimu.
Občas s väčším či menším úspechom a občas s väčším či menším nadšením:)
Ale tak to má byť, ten proces patrí k tomu.




Záhrada je stále miestom, kde dokážem vypnúť a zároveň načerpávať. Niekedy nestačím žasnúť koľko energie je v rastlinách aj v posledných chvíľach ich bytia...






A občas v tom závere dávajú ešte čosi naviac - lupene ruží a ich farebné efekty:)

Manžel ostrihal stromy a z konárikov spravil luky a šípy pre dvoch "čarovných lukostrelcov":)

Ja som ostrihala odkvitnuté kvetenstvo a vytvorila ďalšie malé jesenné aranžmá.









Z cicúľa Mulka je už medzičasom pekný kocúrik a vzhľadom na jeho najobľúbenejšie miesto odhadujem, že túto zimu príliš veľa sýkoriek z okna nenapozeráme...

V košíku

Včerajšie poobedie sme sa rozhodli stráviť v nitrianskom parku.



Prekvapením boli súťaže pre deti, do ktorých sme sa zapojili aj my.


Deti súťažili prechádzajúc ôsmimi stanovištiami a my sme povzbudzovali a ak sme stihli, tak aj fotili:)

Všetky úlohy splnené

Vyberá sa zaslúžená odmena









Ako som minule sľúbila, pridávam aj kvalitnejšiu foto nášho fešáka nosorožteka:)

sobota, 17. septembra 2011

Milosť prítomného okamihu

Od stredy sú už školáčka aj so škôlkárom zdolaní prvým jesenným vírusom na domácej liečbe.

Odpadol na chvíľu ranný zhon a plač sprevádzajúci našu cestu s najmenším do škôlky.
Pribudol košík s liekmi, sprejmi do nosa a vreckovkami všade po ruke.

Víkend je v polovici a zdravotný stav dietok, zdá sa, smeruje k lepším zajtrajškom.
Víkend je v polovici a mne sa zdá, že z liečiacich sa potomkov na mňa preskočilo zrejme niečo úplne iné než detská bezstarostnosť, takže vreckovky a sprej do nosa sa presunuli na môj nočný stolík...

Napriek všetkému, moja vrodená jasavosť nad aktuálne prežívaným ročným obdobím mi nedovolí upadať do dlhšie trvajúceho smútku či nechuti prežívať to, čo sa mi ponúka tu a teraz:)
Zbožňujem jeseň, načo to tajiť? Páči sa mi prežívať ju a nedať sa zmátožiť letákmi obchodných reťazcov, v ktorých sa už tento týždeň začali objavovať mikulášske balíčky a podobný vianočný sortiment.
"Keďže minulosť nám už nepatrí a budúcnosť je ešte neznáma, je prítomnosť naším jediným bohatstvom", píše Victor Sion vo svojej Milosti prítomného okamihu a ja sa nadchýnam, že to vnímame podobne:)
(I keď tuším, že on na to prišiel o nejaký ten deň skôr ako ja:)

Ďalšia vec, čo mi je blízka, sú staré známe veci okorenené štipkou vtipného inovátorstva, podobne ako rozprávka Jozefa Pavloviča - Jeseň

Je jeseň. Družstevníci kopú zemiaky. Iba dedko, babka, vnučka, pes a mačka ťahajú repu.
Nie a nie ju dostať von, lebo repu drží zospodu krt, krtica a krtíčence. Nechcú, aby im dakto urobil do komory dieru.
Ešte šťastie, že sa tu naďabila myš. Zaryla sa do zeme a prehryzla na repe chvostík. Krt, krtica a krtíčence popadali do zaváranín a dedko, babka, vnučka, pes a mačka na zem.
Keď povstávali, dedko si spomenul, že sa musí prezuť. Jednu čižmu si stiahol poľahky, ale s druhou ani hnúť. Pomáha mu babka, vnučka, pes i mačka. Ale čižma ani čo by k nohe prirástla.
A v tom znovu pricupkala myš. Zbadala na čižme dieru, šuchla sa do nej a pošteklila dedka na päte. Dedko mykol nohou, čižma sa zošuchla a babka, vnučka, pes a mačka popadali na zem.
Keď sa podvíhali, dedko vraví: "Moji milí, je jeseň, poďme púšťať šarkana!"
Aby šarkan neuletel, drží ho dedko. Aby šarkan neuletel aj s dedkom, drží ho babka. Aby šarkan neuletel s dedkom aj babkou, drží ho vnučka. Aby šarkan neuletel s dedkom, babkou aj vnučkou, drží ho pes. Aby šarkan neuletel s dedkom, babkou, vnučkou aj psom, drží ho mačka.
A čo myš? Šarkan je pre ňu veľmi veľké zviera. Stojí bokom za potokom a púšťa si netopiera.







Doplnené skvelými ilustráciami Jána Dresslera tá rozprávka nemá chybu:)





Napriek nádherným jesenným dekoráciám a aranžmá na mnohých blogoch, prežívam to, čo mám tak rada - s ohľadom na zdravotné a iné okolnosti - aspoň v malom.
Pôvodne košík z kúpených hríbov a kameň, oba šmrcnuté dekupážou, väčšina našej tohtoročnej chabej tekvičkovej úrody a nosorožtek, chrobák, ktorého sme našli na jednej z našich prechádzok v takejto "skamenelej" forme:) Videla som ho prvýkrát v živote. Keď bude lepší foťák po ruke cvaknem vám ho aj zblízka:)






Všetko zlé, je na niečo dobré. Foťák máme stále v oprave, tak som hľadala jesenne ladený motív na nete až kým ma manžel nenasmeroval na úžasne snivé obrázky Jeanette Woitzik.
Tento som si dočasne požičala ako pozadie na PC.

pondelok, 12. septembra 2011

Zemiaková brigáda

Tohtoročné jesenné radovánky sme zahájili v piatok poobede vyberaním zemiačikov na záhrade.

Hneď na začiatku musím povedať, že zeleninovej záhrade sa u nás nedostáva toľkej úcty v podobe priestoru či rozmanitosti druhov, ako by to možno k vidieckej záhrade prináležalo.
Zeleninová časť záhrady sa u nás prispôsobuje najmä deťom, tomu, čo majú najradšej a tak, aby si vedeli cez konkrétne plody zažívať celý cyklus od sadenia/siatia až po zber úrody.




Takže "vyzbrojení" potrebným náradím sme sa vybrali na objavovanie "pokladu":)


Pracovalo sa veľmi usilovne

A nachádzali sa aj prekvapká - zemiaková myš

Alebo malý zemiačik s dlhýýým korienkom na mega hrudke zeme

Zemiak alebo hrášok?:)

Malí gazdovia s veľkou úrodou

Slimáčik (ako) máčik na miske s malinami


P.S.: Možno ste zachytili, že kvalita fotiek jemne zaostáva, žiaľ, náš foťák je v karanténe a ten, čo máme požičaný to až tak neutiahne:)

štvrtok, 8. septembra 2011

Aké si bolo leto 2011?

Viem, že na mnohých blogoch majú už letný sumár za sebou.



Tiež viem, že astronomické leto ešte stále trvá a teda som nič nezmeškala, ale vo mne september a nástup detí do škôl a škôlok už evokuje jeseň a možno aj preto, že som sa počas leta príliš neozývala, žiada sa mi spraviť resumé tohto obdobia práve teraz.


(Nehovoriac o potrebe zamestnať si niečím svoju myseľ počas prvého škôlkárskeho dňa svojho najmladšieho:)




Tak teda, aké bolo to naše leto?

Bolo všakovaké a občas také nijaké, plné rôznorodostí a protikladov.





Bolo chladné, že bunda s čapicou boli samozrejmosťou a len tie najvytrvalejšie krásky záhradné nastavovali dažďu a vetru svoju tvár.






Ale bolo tiež horúce, že sme sa chvíľami túžili zvliecť aj so svojej vlastnej kože, ak by to bolo možné:)

Bolo oddychové, načerpávajúce, ...

...hravé i maškrtné, ...

...výletnícke a zážitkové, ...

... ale bolo tiež pracovné a tak trošku fyzicky vyčerpávajúce, no zároveň napĺňajúce radosťou z toho, čo sa podarilo.

(Zábery z poslednej možnosti kreslenia po stene v izbičke našich krpcov pred jej prerábkou a zo špajze po jej naplnení sezónnymi dobrôtkami:)

Našim letom sa však prehnal aj smútok.





Bol to smútok, ktorý prináleží tým náhlym odchodom bez možnosti rozlúčky...


A že tie odchody boli hneď dva, bolo toho smútku celkom dosť, takže mi/nám nejakú chvíľku trvalo, kým sme dokázali vnímať napríklad aj tieto naše cíniové krásky zmaľované na nepoznanie:)




Záver leta bol plný slnka a slnečníc:)



Záber, ktorému sa nedalo odolať - Jakubkove krokodíly načisto "otrávené" zo slnečnicového peľu:)

Teda až do momentu, kým ich prúd vody neprebral späť k životu:)



A cez túto krásu si preskúšavame všetky svoje zmysly:)



Kapitolu leto 2011 uzatváram.


Jeseň 2011, tebe dvere dokorán otváram:)