štvrtok, 11. februára 2016

Cesta

Aj cesta dlhá tisíc míľ, sa musí začať prvým krokom.
LAO-C´

Aj my sa opäť pokúšame vykročiť na tú 40 dennú cestu - posilňovania toho dobrého v nás, hľadania a zbavovania sa toho menej dobrého, nachádzania spoločných ciest a zároveň chvíľ navonok osamelého stíšenia sa.










Deti si opäť vybrali už overenú a veľmi jasne a prehľadne pripravenú cestu od Popolcovej stredy až po Veľkú Noc, ktorú som kedysi našla na českej stránke vira.cz a upravila som ju do slovenčiny. 
V prípade záujmu si ju môžete u mňa stiahnuť. 
Prvá verzia je pre väčšie deti alebo tie ktoré radi kreslia, v druhej stačí vymaľovávať už nakreslené obrázky. 


streda, 3. februára 2016

Januárové momenty

Koncom januára sme mali opäť pár dní do biela.
A kedže už tak výdatnejšie, vybehli sme aj na hrádzu k Váhu, nech si to viac užijeme.
Deň na to sa už všetko topilo...


Vďaka dvom lístkom, čoby vianočným darčekom, ktoré sme si s mamou našli nezávisle na sebe pod stromčekom, sme si v nedeľu mohli spolu užiť skvelú babskú jazdu a zároveň (si) plniť sny...
Ruky vytlieskané, hrdlo nadšením vykričané, no srdcia naplnené až po okraj.
A ani vo sne by nás nenapadlo, že už pred začiatkom programu, pri hľadaní správneho vchodu, narazíme na autogramiádu medailistov, úplne nepripravené schytáme pár podpisov a ja ešte stihnem mamu vtisnúť do objatia vyusmievaného strieborného taliana Lucu Lanotteho...
Kraskóóó :)



Popod nás prechádzajúci Jozef Sabovčík a lúčiaci sa krasokorčuliari.

Kdeže by sme si dovolili snívať o zážitku takéhoto rozmeru, keď sme s mamou bok po boku sledovávali krasokorčuľovanie v telke, keď som bola ešte malá prnďoláčka! 
Verím tomu, že žiaden šampón, svetrík či iný darček pod stromčekom by ju tak nepotešil. Už od Vianoc žila očakávaním svojho celoživotného sna a ešte dlho sa k nemu v spomienkach bude vracať, rovnako ako ja:) 
Navyše, v tejto zostave, len my dve, sme už veľmi dávno neboli a musím úprimne priznať, že sme si to užili:)