Takto to u nás začalo žiariť cez víkend.
I keď dnes sú kvietky zatvorené a obloha zatiahnutá, už ma nik a nič nezbaví radosti a nádeje z toho, čo prichádza.
A verím, že nielen zima, ale aj choroby od nás už naozaj odchádzajú, lebo takto a podobne to u nás vyzeralo v priebehu posledného 1,5 mesiaca.
Jakubko dostal v škôlke kiahne, Rebi v škole poriadnu chrípku s horúčkami a takými bolesťami svalov, aké sme ešte nezažili a potom tú virózu od Rebi lapol aj Jakubko...
Užili sme si ...:(
Vonku je to každým dňom nádejnejšie.
Cez víkend bolo krásne slnečno a deti už boli bez horúčok, tak sme si chodili vždy na pár minút kradnúť D-vitamín zo slniečka:)
Murko, ako správny kocúr, sa vyhrieval spolu s deťmi:)
A rosničku, ktorú to na predchádzajúcom zábere tiež lákalo z jamky von, mi priniesli deti ukázať v starej naberačke, ak by som ju náhodou chcela prehliadnuť...:)
Po zime, po všetkých chorobách sa začínam nalaďovať na nové začiatky, nádeje, ... len sa cítim ešte vyčerpaná starostlivosťou o maródov, domácnosť popri tom ...
Možno to bude znieť divne, veď i mne samej to tak pripadá, ale chýba mi niečo, čo bolo zvykom u našich predkov - vynášanie Moreny, staroslovanský symbol zimy a smrti, aby som to celé mohla prežiť viac bytostne...
V tom kresťanskom ponímaní mi prichádza na myseľ ono - zobliecť si starého človeka a obliecť si nového...
Snažíme sa aj s deťmi o pôstnu aktivitu, sledujeme si cestu od Popolcovej stredy po veľkonočné sviatky, teda chceli by sme si. Zatiaľ nám to nejde tak, ako sme si mysleli na začiatku. Častokrát nám horúčka či bolesť odviedla myšlienky úplne iným smerom... Snáď už to bude lepšie, plnšie, živšie... :)