Jeseň nám zaklopala na dvere a my sme jej ich ochotne otvorili. Časť 1.

Ako je to s tým časom moji milí? 

Niekto má pocit, že sa vlečie slimačou rýchlosťou a niekomu sa zdá, že letí ako splašený kôň, že sa občas nestíhame ani obzrieť za tým čo bolo. 

A to je aj môj prípad.

Pre mňa je útechou, že aspoň ten kratučký okamih prítomnosti sa snažím prežívať najplnšie ako to len ide... :)

Takto sa u nás zjesenievalo.

Tu sa deti nadobro lúčia s letom, s farebnou vlajočkovou girlandou, ktorá nám rozveseľovala záhradu v letných mesiacoch. 

Belko im v tom udatne pomáha :)

Trošku jesenného tvorenia - moja nová jesenná kolekcia pohľadničiek.

Jesenné maškrtenie - jabĺčkové a hruškové koláče

Zopár jesenných plodov, občas nejaká sviečka a malé aranžmá je hneď pripravené robiť príjemnú atmosféru aj vo vnútri.

Z ďalšieho tvorenia. Môjho i Jakubkovho :)

Predčasne. 

Takto nás po dve októbrové rána za sebou prekvapili skoré mrazíky a záhrada sa razom zmenila na nepoznanie.

Žijem jesenne, tvorím vianočne

Každým dňom mám intenzívnejší pocit, že čas neskutočne letí a ja zďaleka nestíham tak, ako by som chcela. Však nič podobného nepoznáte?:)))  

Zajtrajší 1.december ma však popchol k tomu, aby som ešte zhrnula naše novembrové žitie a tvorenie.

V novembri sme mali ešte krásne jesenné dni, i keď počasie už bolo trošku sychravejšie, čo sa odrazilo aj našej slabšej odolnosti voči kadejakým bacilom. 

Kým to len išlo, podporovali sme imunitku na prírodno, napríklad aj takýmto čajíkom z vlastnoručne nazbieraných a vysušených šípok. Rebi doniesla zo školy jablko, na ktorom slnečné lúče s pomocou listu zrejme tesne rastúceho krásne maľovali. Jakubko mi vďaka prechladnutiu robil pár dní doma spoločnosť a keď už nuda začala obsmŕdať, maliarska páska natiahnutá v spálni na drevenej dlážke v štýle ciest a vedľajších cestičiek pomohla. Počas novembrových dní sa u nás po dome i na dvore vyskytovali všakovaké jesenné aranžmány.

Starý diaprojektor, ktorý sme ešte s bratom nivočili, rozumej plne využívali:), teraz má svojich obdivovateľov v našich krpcoch. A baví aj bez filmu s rozprávkou. Predstavenie má názov: Tieňohry jedného sychravého podvečera.

V novembri ma naša záhrada absolútne prekvapovala. Najmä mini klinčeky.

A konečne sa dostávam k môjmu peknôtkovaniu. To tohtoročné vianočné som odštartovala šitými kúskami, ale pravda je taká, že ja a ihla nie sme až také vrúcne kamarátky, takže sama nechápem:))

Pokračovala som notovými visačkami s imelom a cezmínou a potom som si rozbehla sériu vianočných retro pohľadníc.

V týchto som sa našla, tento štýl akéhosi domáceho handmade scrapbooku mi úžasne vyhovuje a zdá sa, že zaujal, už som robila niekoľko sád na objednávku.

Dnes večer ešte dokončím náš prvý vlastnoručný adventný kalendár a po manželovom príchode z poobednej smeny ho spolu zavesíme deťom v izbe, aby sa ráno zobudili do izbičky s prekvapkom.
Celkovo sa už vnútorne oslobodzujem od jesenného prežívania a vnútorne sa ladím do vianočna:)
Ale o tom všetkom, až na budúce:)


Ešte ma napadlo, spomínané peknôtky sú k dispozícii v mojom obchodíku na sashe, teda niektoré už ani nie:), ale ak by vám niečo z toho nedalo spávať, pokojne sa mi ozvite radšej cez mailovú adresu, môžme skúsiť dohodnúť aj cenu:)

Krásny adventný čas vám prajem:)

Príliš skoro na zimu

Kým včera som "odpadávala" zo zasnežených scenérií na niektorých z vašich blogov, dnes sme sa aj my zobudili do bieleho rána. Niežeby to nemalo svoje čaro, ale byť tak posunutí v čase aspoň o mesiac, tešila by som sa viac:) 

"Ešte nie!", kričí moja jeseni mimoriadne naklonená duša. 

"Ešte nie!", kričí naša záhrada. Nie je ešte pripravená, rovnako ako ja.

Nevydržala som, vybehla som von a prinášam pár ranných záberov od nás.

Sneh sa v priebehu dňa rozpustil, ale chlad nadchádzajúcej zimy už zostal.

A takto to vyzeralo u nás v predchádzajúcich dňoch.

Október bol u nás aj výrazne tekvicový. 

Prišli sme na chuť krémovým tekvicovým polievkam - najlepšie z hokaido alebo maslovej tekvice, pečená tekvica s hnedým cukrom a škoricou a klasický svetlonos:)

Ešte pár čriepkov z môjho tvorenia:

Jesenne ladený ihelníček s rodinou ježkovcov

Pohľadnice pre romantických čajíčkárov, modrá vintage a ešte gratulačná pre môjho otca, ktorý v októbri oslávil 60 rokov.

A ešte jedna modrá v štýle vintage a zopár levanduľových vrecúšok 

Zrejme na rozlúčku s jeseňou vznikli aj nasledujúce dve pohľadnice s odtlačkami listov paprade a duba.

A takéto krásavičky hríbikové som objavila v našej predzáhrade. 

Od piatku sa u nás udomácňuje črevná viróza. 
Už si s ňou potykal Jakubko, manžel a dnes aj Rebi. Pragmaticky vzaté - už len ja a máme to z krku. Začínam však už pociťovať vyčerpanosť, tak verím, že sa potvora poberie čoskoro od nás a trošku si oddýchnem a načerpám, možno aj z vianočného tvorenia, ktoré ma už zrejme pod vplyvom počasia začína stále viac priťahovať:)

Sviť měsíčku sviť, ať mi šije niť

Sviť měsíčku sviť, ať mi šije niť.
Môj najčastejšie používaný popevok posledných dní, týždňov.

Veru, veru, moja odveká nechuť k blízkemu vzťahu s ihlou a niťou sa rúca. Nikdy nepochopím kedy a ako k tomu vlastne došlo. Najmä v období, keď sa to okolo mňa hmýri vymakanými a do detailov prepracovanými anjelkami a spinkáčmi.
Ale, že vo mne túžba vyskúšať si šitie, tlela už istú chvíľu, potvrdzuje aj fakt, že starý šľapací Royal podedený po generáciách sme v lete po maľovaní už prestali používať ako stolík pod TV, ale dostal svoje nové miesto bez záťaže:)

A potom, jedného dňa, premýšľajúc čím okoreniť svoj artikel v obchodíku som ho otvorila a skúsila. A znova skúsila a na chvíľu zatvorila.

A potom opäť otvorila a skúšala a skúšala a zrazu v duchu prichádzajúcich sviatkov a adventného času, ktorý nám už klopká na dvere, vznikli stromčeky trochu netypického tvaru a s trochu netypickou, ale o to voňavejšou vianočnou výzdobou:)

Moje prvé šitíčka, čo nesú čosi zo mňa a ktoré som mala odvahu ponúknuť aj na predaj.

Stromčeky so škoricovým kmeňom a badiánovo klinčekovou výzdobou.

K voňavým stromčekom sa akosi samozrejme pridal aj tento "na prírodno" so smrekovcovými šiškami.

Už pri stromčekoch som cítila, že tilda smer nie je pre mňa.

Niežeby sa mi nepáčil, sú to často rozkošné kúsky, ja však musím tvoriť každú vecičku takým osobitejším a zdĺhavejším procesom.

Dlho, predlho nosím v hlave akýsi nápad neúplných tvarov, potom sa o čosi pokúsim a ten pokus cibrím, piplem, upravujem, až z toho vyjde "môj kúsok".

Alebo mám ešte jeden postup. Kdesi ma čosi osloví a ja už potom dumkám a špekuľujem, ako to prispôsobiť svojmu ja:)

Podobným spôsobom vznikol aj tento, tiež voňavý, snehuliačik, šmrcnutý štýlom primitives.

Biele ľanové plátno, ktoré doma tkala ešte manželova babička a aj prababka a ktoré po vyprátavaní babkinho domu zostalo akosi na ocot, sa stihlo dostať do mojich rúk a na snehuliaka sa náramne hodilo.

Aké by to bolo v našom živote bez anjelov?
Tento z režného plátienka má byť takým usmievavým vianočným poslom:)



A opäť som si trochu odbehla k stromčekom a spojila už typický tvar s "anjelsko-poslovským nápadom".

Ako som spomínala už vo svojom predchádzajúcom príspevku, zozimieva sa a deti už chodia do školy a škôlky s rukavicami.

K tým ich pribudli aj tieto dva páry rukavičiek.

A kedyže má mama dvoch krpcov čas na tvoreníčko, ak nie po večeroch?

Klipkajúc očami, striehnem na ihlu, aby som si nespravila na každom druhom prste vyšívané tetovanie a jemne si pohmkávam: "Sviť měsíčku sviť, ať mi ...":)

P.S. Ak vám čosi jaksi padne z môjho obchodíka do oka, pokojne ma kontaktujte aj cez môj mail. Určite sa dohodneme:)

O Harrym Potterovi, iných tekvičkách a Halloweenskom tekvicovom koláči

Nepodliehame zatiaľ zahraničnému trendu oslavy Halloweenu, i keď tento týždeň by sme o tom náhodnú návštevu asi nepresvedčili:)

Odštartovala som ho vlastne asi ja sama v ktorési ráno.
Ukončievajúc svoj každoranný okruh škola, škôlka, menší nákup, som plnými dúškami nasávala atmosféru sychravého rána. Jemné mrholenie sa zmenilo na dážď. Kdesi v diaľke sa jesenný opar miešal s rannou hmlou a vrany krákajúce mi rovno nad hlavou som od seba oddelila dáždnikom.
Navnadená takmer tajomnou náladou vonku si zalievam čaj, rozkladám žehliacu dosku, zapínam žehličku a na pozadie si v rámci samovzdelávania a udržiavania kroku s deťmi púšťam Harryho Pottera:)

Harry bol asi v polovici, žehlenie dokončené, ako sa ešte na chvíľu udržať vo svete fantázie?
Rozkladám "vercajg" a púšťam sa do svojej prvej šitej tekvice podľa návodu uverejneného u Moniky.

Výsledok.

Na stopku som použila kúsok viničného konárika a nevypĺňala som ju ryžou ako je uvedené v návode, ale náplňou do vankúšikov.

V niektorý upršaný podvečer sme pre deti vymysleli výrobu netradičných svietiacich tekvíc. Takú klasickú na vyrezávanie sme totiž nikde nemohli zohnať.

Ak by ste sa chceli namotivovať, budete potrebovať sklenenú fľašu, oranžovú servítku, disperzné alebo dekupážové lepidlo, štetec, čierny papier a nožnice.

Z jednej vrstvy servítky si odtrhávame kúsky, ktoré lepíme na fľašu tak, aby sa prekrývali a pokryli celú fľašu s výnimkou dna.
Mama fotí, tak ocko musí pomáhať obom deťúchom naraz:)

Po zaschnutí servítky si z čierneho papiera vystrihneme oči, nos a ústa, čoby výrezy do tekvice a nalepíme ich na fľašu. A potom už stačí len vložiť sviečku do flaše, zapáliť ju a zhasnúť svetlo:)

Už tretí rok si zvykneme na jeseň upiecť z takejto tekvice výborný koláč, recept ktorého som objavila pod názvom Halloweenský tekvicový koláč.

Pre záujemcov prikladám aj recept:

675 gr tekvice bez jadierok nakrájame na kocky a v malom množstve vody dusíme cca 15 min do mäkka. Necháme vychladnúť a zatiaľ si spravíme cesto. 275 gr hladkej múky zmiešame s 2 malými lyžičkami škorice, pridáme 65 gr masla a prstami premiesime. Pridáme cca 4 lyžice vody a vypracujeme cesto. Vyvaľkáme ho na veľkosť formy (rátame aj boky formy), kúsok cesta si odložíme. Cesto prenesieme do formy, popicháme vidličkou, prikryjeme papierom na pečenie, zaťažíme a pečieme 15 minút na 180°C. Potom zaťaženie a papier zložíme a pečieme ešte 5 minút. Vymiešame si 3 vajcia so 125gr hnedého cukru, pridáme malú lyžičku škorice, pol lyžičky zázvoru, lyžičku mletého muškátového orieška a pridáme rozmixovanú tekvicu. Celú zmes vlejeme do formy na predpečené cesto, zo zvyšku cesta si spravíme pásiky alebo ľubovoľné tvary, ktoré položíme na tekvicovú zmes a dáme piecť ešte na cca 40 minút.

Kuchtíci v akcii
Hotovo

Dnes manžel predsa len natrafil na vyrezávaniachtivú tekvicu. Čakala tam chúďa v obchode na nás úplne posledná:)

A tak sme aj vyrezávali.

Tento príspevok je mojím 100tým na blogu.

Neviem či je to veľa alebo málo za cca 1,5 roka, pretože píšem vtedy keď mám chuť, nápad, túžbu podeliť sa.

Teším sa, že vyšiel akurát na takýto krásny jesenný čas:)

Deň v znamení matiek

Včera ráno ma zobudilo zvláštne šušušu.
Nebolo to len hustým dažďom za oknom, ako som si ešte so zavretými očami predstavovala.
Intenzita oného šušušu sa totiž stupňovala mojím prechádzaním zo spálne do kuchyne a obývačky, kde sa v zostave dva deťúchy a jeden ocko, pripravovalo prekvapko pre mamu. Pre mňa:)

Rebi mi ešte v piatok v škole vyrobila krásnu pohľadničku, ktorú odvtedy držala v najväčšej tajnosti schovanú:)

Jakubko mi nakreslil slniečko v okuliaroch.

Nie, nezdá sa vám to, ono je naozaj zelené:)


Nezabudli sme ani na naše mamy, teraz už aj staré mamy.

V sobotu som na trhu natrafila na úžasné muškátiky s plnými, takmer ružičkovými kvetmi a tak som kúpila hneď tri.

Veď sme tri mamy:)

Zajačikovo

Naše tohtoročné jarné dekorovanie sa okrem všadeprítomných venčekov nesie aj v zajačom duchu:)
V niektorým prípadoch dokonca aj neplánovane:)

Zajac látkový s výšivkou ladenou v kúpeľňových farbách - v pozadí na košíku, zajko zo samotvrdnúcej hmoty.


Keď sme kúpili náš dom, ponachádzali sme v ňom kadejaké poklady. Medzi inými aj tohto zajaca zo železa vo výslužbe.


Svoje miesto si už druhú jar nachádza v kvetinovom záhone.

Zajačí párik z drevených polienok

Pán zajac


Pani zajačicová

Zázvorový zajko:)

V niektoré marcové dni sme sa vďaka bacilom viac kamarátili aj so zázvorovým čajom.

Jeden kúsok na nás žmurkol ako zajo:)

Naša spoločná práca s Jakubkom.

Na vystrihnutý kartón nalepoval husto vedľa seba biele fazuľky a ja som fešáka ešte dozdobila papierovou mašličkou.

A naše tohtoročné veľkonočné pozdravy.

Malý zajac v tráve čupí, sleduje, ako jar sa budí.

Všetko živé raduje sa, na Veľkú Noc hotuje sa.

Požehnanú Veľkú Noc!