piatok, 22. februára 2013

Včera a dnes

Tak som sa včera vyškierala od ucha k uchu pri pohľade na našich prvých poslov jari, ako to slniečko vonku a dnes...
Krokusky som stihla odfotiť ešte pred obedom, teraz už z nich ledva vidno špičky a sneží a sneží a sneží...

A aby tých bielych bodiek za oknom nebolo dosť, pribúdajú aj tie vo vnútri, na Jakubkovi, ktorý už tretí deň statočne bojuje s ovčími kiahňami. 

utorok, 12. februára 2013

Končí fašiangový čas

Dnes nám končí čas fašiangových karnevalov a zábav. 

Choroba nezasiahla ani u jedného z krpcov v čase karnevalu, takže si ho tento rok užili obaja. 
Jakubko bol síce len prvý deň po chorobe v škôlke, keď sme sa dozvedeli, že karneval majú už na druhý deň a tak vznikol Spiderman na kolene z toho čo dom dal:)
Pre Rebi, čoby pirátku z Karibiku bol karneval zároveň rozlúčkovou párty s triednou pani učiteľkou, ktorá od druhého pol roku prebrala funkciu riaditeľky školy.
Cez víkend sme vzhľadom na bacily vo mne doznievajúce a v manželovi prebúdzajúce sa okresali fašiangovanie len na prípravu a maškrtenie šišiek:)

V niektoré dni bolo vonku tak nevľúdne, že ani na prechádzku sa nám nežiadalo ísť a keďže nuda nie je náš dobrý kamarát, dali sme deťúchom prahnúcim po nových zážitkoch možnosť, aby sa spoločne, ale bez môjho či manželovho zásahu realizovali v kuchyni. 
Rozhodli sa pre muffiny a tu je malý foto záznam (keďže mamičke, teda mne to nedalo, aby som aspoň sem tam nenakukla a nepresvedčila sa, či bude kuchyňa ešte ako tak použiteľná:))
Dotiahli to až po konečnú fázu odriaďovania po pečení, i keď ja som si samozrejme neodpustila ešte jeden rýchly zásah a potom si s gurmánskym pôžitkom vychutnávali unavení, ale šťastní sladký výsledok svojho snaženia:) 

Chrípka oxiduje aj v našom okolí, škôlku tento týždeň zavreli, tak s Jakubkom vymýšľame zábavky na doma. V posledných dňoch ho zároveň neopúšťa jeho novovzniknutá túžba stať sa rockovou hviezdou, tak tvrdo trénuje bicie varechami po okraji fotelky:) Sem tam sa k nemu pridáva aj Rebi tak máme duo, čo nám pri nácviku perfektne práši fotelky:)

Jakubko má síce chrípkové prázdniny bez chrípky, ale dnes mi volala Rebekina pani učiteľka, že či môžem po Rebi zbehnúť, lebo sa necíti dobre, má zimnicu, takže len tak bez bacilov nám to neprejde.

Ozaj, už som spomínala, že pri pohľade cez okno dostávam alergiu na bielu farbu???

piatok, 1. februára 2013

Január úspešne za nami

Nezvyčajné množstvo snehu sme si mohli užiť tentokrát aj my na juhu. 
Najmä tí menší z nás. 
Ale že ako dobre potom padol teplý čajík!:)
A keďže náš ocko stihol medzitým aj služobku v Nemecku, spoločné túlenie a zohrievanie sa v našej manželskej posteli mali krpci ako radostné vyvrcholenie dňa:)

Naše snehuliacke pokusy. Horný snehuliak- moje dielo spoločne s deťmi a jeho podoba o pár dní, keď ho pošteklilo slnko.
Dolný pán si jedného rána sedel u nás na lavičke a tváril sa, že k nám patrí:)
(Bolo to hneď po tom, ako sa mužík večer predtým nečakane zdržal pri kŕmení našich zvieracích kamošov:)

Krásne zákutia - toto sú momenty, ktoré si aj ja v zime viem vychutnať.
Najmä tá posledná foto, taká tá čistá nedotknutá trblietavá nádhera. 

Aj naši miláčikovia si užili. A mám teraz na mysli najmä tých štvornohých:)
V tých najsviežejších dňoch si Muro sadol priamo na vývod z gamatiek a tam si ohrieval svoj ryšavý kožúšok:)

Viac snehu, tuhšie mrazy a vtáčí televízor išiel na plno.

V studených mesiacoch dosť frčíme na polievkach, takých dobrých hustých babičkovských, ktoré zasýtia ako hlavné jedlo. Ale po nich sa našim maškrtníkom žiada aj nejaká sladkostička. 
Tak, aby to maškrtenie bolo aspoň sem tam trochu zdravšie, prišli na rad aj u nás obľúbené, mrkvové šatôčky. Do cesta ide na jemno nastrúhaná mrkva, a ono má  potom krásnu sýtu farbu. 
Ak máte záujem o recept, doplním.

Január sme s mužíkom uzavreli krásnym zážitkom z muzikálu Les Misérables - Bedári. 
A ja som si ho užívala okrášlená nádhernou brošňou z rúk jednej šikulky zo Sashe:)


Máme tu február, teploty posledných dní dopomohli tomu, že kde tu vykúka spod snehu tráva a z tej trávy náznaky krokusov a ja sa začínam, síce len véééľmi pomaly a potichu, tešiť:)