pondelok, 31. decembra 2012

PF 2013

Moje milé, do Nového roka niečo lepšie, niečo štíhlejšie, niečo chutnejšie, niečo krajšie, niečo potešujúcejšie, niečo zdravšie, jednoducho zo všetkého kúštik lepšie, ako bolo v starom roku:)

Zo srdca praje Gabi a jej dvaja malí kominári:)

piatok, 21. decembra 2012

Náš tohtoročný advent

Štedrý deň je už za rohom, a ja sa až teraz dostávam k tomu, aby som zhrnula náš adventný čas.
Náš tohtoročný advent je krásny, naplno prežívaný, cítiť, že deti sú už trošku väčšie a dá sa s nimi viac do hĺbky rozprávať.

Deťom sme vyrobili adventný kalendár z ruličiek od toaletného papiera, ktoré sme oblepili rôznofarebnými papiermi a naplnili malými maškrtami a mini úlohami na každý deň. My, veľkáči, sme si dopriali adventný kalendár z čajových sviečok z Tchiba, každý deň si jednu zapálime, šíri sa z nich krásna kávovovanilková vôna.
Adventný veniec som spravila na spôsob minuloročného do štyroch kvetináčov natretých na bielo s bielymi sviečkami a čečinou. Rovnako sme oprášili aj vonkajšie adventné sviece z brezového dreva dotvorené do venca čečinou a imelom.

Cez advent sme sa tešili aj z vianočných maličkostí: múky a masla vo vianočnom balení, vianočného čajíka, a všetkých vianočných pozdravov, ktorými si na nás ktosi spomenul.

Predvianočný čas bol aj časom tvorenia. Na vianočných dielničkách v škôlke, pri vianočnom pečení, ktoré sme odštartovali klasicky medovníčkami, vytváraním visačiek na darčeky z bielej samotvrdnúcej hmoty alebo aj vystrihovanými snehuliakmi, ktorými sme sa motivovali na blogu u Sonji: www.vad-art.blogspot.sk.

Tento veľký drevený betlehem môžete už každoročne vidieť na vianočných trhoch v centre Nitry, odkiaľ sme si priniesli jeden maličký, ktorý nám dotvára atmosféru v kuchyni.
Na nitrianskych vianočných trhoch sme sa ocitli práve vtedy, keď tam skauti priniesli Betlehemské svetlo.
Aj u nás je toto obdobie skorého stmievania sa časom, kedy nám svetlo sviečok a lampášov spríjemňuje večery vnútri aj vonku.

Ako som spomínala už v úvode, celý advent sa snažíme viac rozprávať s deťmi o tom, čo prežívame. 5.decembra to bolo o Mikulášovi, ako o človeku, ktorý naozaj žil, 13.decembra to zas boli lucie, dievčatá, ktoré sa obliekali do bieleho a husacím pierkom vymetali z domov zlých duchov, čo inšpirovalo aj našu Rebi, aby si vyskúšala podobné oblečenie:)
Tento rok nám žiadna choroba neskrížila plány a bolo nám dopriate stretnúť sa s menšou skupinkou mojich bývalých spolužiakov z VŠ, ktorá sa každoročne rozrastá o nejakého člena rodiny. 10mesačný Maťko absolútne okúzlil oboch našich krpcov:) 
Dievčence, ak si lámete hlavu nad tým, ako s našim adventom súvisí CDčko Dalibora Jandu, musím sa pochváliť: od manžela som k narodeninám dostala super darček. Vzal ma na koncert Dalibora Jandu a okrem krásnych zážitkov mám aj osobné venovanie k narodeninám aj s podpisom na CD:))

Moje milé, verné aj náhodné čitateľky, všetkým vám prajem pokojné vianočné sviatky prežité s blízkymi v zdraví a radosti:)

P.S.: No veru, už by som bola aj zabudla, od Leti som dostala pozvanie zúčastniť sa blogerskej 11tky. Tak tu je tá moja:
1.Obľúbený predmet - v škole to bola výtvarka
2. Obľúbený materiál - drevo
3. Obľúbená činnosť - peknôtkovanie:)
4. Obľúbená technika - fúúú, nuž nezostávam verná len jednej, rada sa učím nové a tým pádom sa posúvam.
5. Obľúbený relax - sudoku
6. Obľúbený nápoj - zelený čaj
7. Obľúbená literatúra - "austenovky"
8. Obľúbený kraj - mám rada Slovensko, som lokálpatriot, ale veľmi sa mi páči aj Škótsko a staré Anglicko, túžim si tam raz, keď už budú deti väčšie, spraviť s manželom dlhší výlet
9. Obľúbené zviera/kvet - všetky šteniatka a mačiatka:)/odkedy mám vlastnú záhradu nedokážem definovať len jeden obľúbený kvet, ale medzi moje top patria snežienky, krókusy, orgován, gladioly, veternice, georgíny
10. Obľúbená rozprávka - Tri oriešky pre Popolušku (celoročne:)
11. Obľúbené tradície - všetky slovenské tradície, aj tie ktoré sa už nedodržiavajú, mám rada to čaro dávnejších čias, ktoré mi z nich vanie, s výnimkou veľkonočnej oblievačky:)

piatok, 30. novembra 2012

Žijem jesenne, tvorím vianočne

Každým dňom mám intenzívnejší pocit, že čas neskutočne letí a ja zďaleka nestíham tak, ako by som chcela. Však nič podobného nepoznáte?:)))  
Zajtrajší 1.december ma však popchol k tomu, aby som ešte zhrnula naše novembrové žitie a tvorenie.
V novembri sme mali ešte krásne jesenné dni, i keď počasie už bolo trošku sychravejšie, čo sa odrazilo aj našej slabšej odolnosti voči kadejakým bacilom. 

Kým to len išlo, podporovali sme imunitku na prírodno, napríklad aj takýmto čajíkom z vlastnoručne nazbieraných a vysušených šípok. Rebi doniesla zo školy jablko, na ktorom slnečné lúče s pomocou listu zrejme tesne rastúceho krásne maľovali. Jakubko mi vďaka prechladnutiu robil pár dní doma spoločnosť a keď už nuda začala obsmŕdať, maliarska páska natiahnutá v spálni na drevenej dlážke v štýle ciest a vedľajších cestičiek pomohla. Počas novembrových dní sa u nás po dome i na dvore vyskytovali všakovaké jesenné aranžmány.

Starý diaprojektor, ktorý sme ešte s bratom nivočili, rozumej plne využívali:), teraz má svojich obdivovateľov v našich krpcoch. A baví aj bez filmu s rozprávkou. Predstavenie má názov: Tieňohry jedného sychravého podvečera.

V novembri ma naša záhrada absolútne prekvapovala. Najmä mini klinčeky.


A konečne sa dostávam k môjmu peknôtkovaniu. To tohtoročné vianočné som odštartovala šitými kúskami, ale pravda je taká, že ja a ihla nie sme až také vrúcne kamarátky, takže sama nechápem:))

Pokračovala som notovými visačkami s imelom a cezmínou a potom som si rozbehla sériu vianočných retro pohľadníc.

V týchto som sa našla, tento štýl akéhosi domáceho handmade scrapbooku mi úžasne vyhovuje a zdá sa, že zaujal, už som robila niekoľko sád na objednávku.


Dnes večer ešte dokončím náš prvý vlastnoručný adventný kalendár a po manželovom príchode z poobednej smeny ho spolu zavesíme deťom v izbe, aby sa ráno zobudili do izbičky s prekvapkom.
Celkovo sa už vnútorne oslobodzujem od jesenného prežívania a vnútorne sa ladím do vianočna:)
Ale o tom všetkom, až na budúce:)


Ešte ma napadlo, spomínané peknôtky sú k dispozícii v mojom obchodíku na sashe, teda niektoré už ani nie:), ale ak by vám niečo z toho nedalo spávať, pokojne sa mi ozvite radšej cez mailovú adresu, môžme skúsiť dohodnúť aj cenu:)

Krásny adventný čas vám prajem:)

pondelok, 29. októbra 2012

Príliš skoro na zimu

Kým včera som "odpadávala" zo zasnežených scenérií na niektorých z vašich blogov, dnes sme sa aj my zobudili do bieleho rána. Niežeby to nemalo svoje čaro, ale byť tak posunutí v čase aspoň o mesiac, tešila by som sa viac:) 

"Ešte nie!", kričí moja jeseni mimoriadne naklonená duša. 
"Ešte nie!", kričí naša záhrada. Nie je ešte pripravená, rovnako ako ja.



Nevydržala som, vybehla som von a prinášam pár ranných záberov od nás.
Sneh sa v priebehu dňa rozpustil, ale chlad nadchádzajúcej zimy už zostal.

A takto to vyzeralo u nás v predchádzajúcich dňoch.

Október bol u nás aj výrazne tekvicový. 
Prišli sme na chuť krémovým tekvicovým polievkam - najlepšie z hokaido alebo maslovej tekvice, pečená tekvica s hnedým cukrom a škoricou a klasický svetlonos:)

Ešte pár čriepkov z môjho tvorenia:
Jesenne ladený ihelníček s rodinou ježkovcov

Pohľadnice pre romantických čajíčkárov, modrá vintage a ešte gratulačná pre môjho otca, ktorý v októbri oslávil 60 rokov.

A ešte jedna modrá v štýle vintage a zopár levanduľových vrecúšok 

Zrejme na rozlúčku s jeseňou vznikli aj nasledujúce dve pohľadnice s odtlačkami listov paprade a duba.

A takéto krásavičky hríbikové som objavila v našej predzáhrade. 

Od piatku sa u nás udomácňuje črevná viróza. 
Už si s ňou potykal Jakubko, manžel a dnes aj Rebi. Pragmaticky vzaté - už len ja a máme to z krku. Začínam však už pociťovať vyčerpanosť, tak verím, že sa potvora poberie čoskoro od nás a trošku si oddýchnem a načerpám, možno aj z vianočného tvorenia, ktoré ma už zrejme pod vplyvom počasia začína stále viac priťahovať:)

nedeľa, 21. októbra 2012

Žijem jesenne, tvorím jesenne

Tááák ma už prsty svrbia, trošku sa rozpísať o našich dňoch, o ich prežívaní a peknom zažívaní, ale jeseň nám nasadila akési divoké tempo, že hoc´ duša by aj všemožne chcela, ale telo je slabé...:)

Ja, ako typický jeseňomil, som vo svojom živle - každým nádychom, každým pohľadom nasávam to, čo ma rok čo rok očarúva a stále ma dokáže nadchnúť a naplniť akýmsi pokojom z poznania, že prišlo, čo malo prísť a chystá sa na odchod to, čo musí ísť a všetko je v tej svojej jesennej sýtosti a plnosti také ozajstné a bytostné...:)

A tak popri každodenostiach a s nimi súvisiacich povinnostiach sa snažíme tráviť každú možnú chvíľu vonku. A každá z tých chvíľ je úplne iná.
Ráno, po odprevadení detí do školy a škôlky si dokážem užiť spiatočnú cestu domov aj v samote. Prechádzam stíchnutým detským ihriskom  ponoreným do rannej hmly, snažím sa rozoznať vždy nové odtiene farieb na čerstvo spadnutých listoch a odhadnúť koľko ich ešte zostáva, kým sa zo stromu stane holostrom...
Večery si vychutnávame už väčšinou spoločne, kedy sa dedinou šíri tá typická jesennodymová vôňa z komínov, ale zatiaľ najviac zážitkov máme zo spoločných popoludní a víkendov.

Z prechádzok a výletov

Počas jednej z prechádzok sme v lese natrafili na úle a ak sa bližšie pozriete na ten modrý, uvidíte, že včely ešte pracujú veľmi usilovne.

Naše klasické návraty. Takmer nikdy sa nevraciame na prázdno.
Tu sme popri náhodných objavoch prišli aj s prvým tohtoročným zberom šípok, medzi ktorými sme našli aj jednu zrastenú dvojičkovú. Už počas sušenia nám krásne prevoňali celý dom.

Poklady z ďalších výletov sme využili najmä tvorivo a dekoračne.
Jakubkov výsledok gaštankovania - televízny a rozhlasový vysielač:)

Zopár momentov z našej záhradky a mikina, ktorú Jakub nafasoval od kamošov - ako stvorená pre toto obdobie.

Svoju vrúcnosť pre jesenný čas som preniesla aj do svojho tvorenia a vznikli najskôr jabĺčková, neskôr aj hrušková a ...

... javorová pohľadnica a zopár jesenných visačiek/menoviek.

Okolnosti priniesli, že som si potvorila aj narodeninovo, aj tak trochu záhradnícky a samozrejme, ako takmer každého, kto sa snaží vyrábať nejaké peknoty aj na predaj, ma pokúšalo vyskúšať už aj nejaké vianočné tvorenie, ale o tom až nabudúce:)

streda, 12. septembra 2012

Spomienky na leto

September v plnom prúde a ja som ešte nestihla ani zrekapitulovať naše leto a prázdniny.

Takže, čo sa u nás dialo od polovice júla, kedy som písala svoj predchádzajúci príspevok:

Strávili sme pár dní v Čiernom Balogu a cestu tam i späť sme naplno využili a povýletovali sme kde sa len dalo:)
Prvé zastavenie sme mali v Brhlovciach, kde sa nachádzajú obydlia vysekané do skaly, druhé zastavenie bolo na strážnej veži v Krupine a posledné navštívené miesto v deň nášho odchodu bola Banská Bystrica.

A tu už Čierny Balog s jeho najcharakteristickejšou záležitosťou - Čiernohronskou železnicou.
Užili sme si jazdu parnou lokomotívou, aj všetky jazdy ponúkané na trase:) Deťom sa najviac páčila dvojhodinová cesta, ktorú celú strávili vo vagóne s detským kútikom:))

Samozrejme sme sa len nevozili, ale nasávali sme aj krásne prostredie turistikou a prechádzkami.
V lesníckom skanzene sa deťom páčili zastávky náučného chodníka, boli pripravené netradične a zaujímavo.

Pohľad z chalúpky, ktorá sa na 3 noci stala naším prechodným domovom.
Vlak Čiernohronskej železnice premával v rámci jednej trasy priamo pred ňou. Dvor a záhrada chalupy prechádzali priamo do lesa. Stačilo vyjsť pár metrov za chalupu a lesné jahody nám rástli rovno pod nohami:)
Posledné zábery sú už po návrate z dovolenky z domu, kde si deti maľujú svoje dovolenkové zážitky.
A hoci cestu späť nemám zachytenú na fotkách, niesla sa tiež vo výletníckom duchu - Bystrianska jaskyňa a Hrad Ľupča boli našimi zastávkami na ceste domov.

Cez prázdniny sme stihli osláviť Jakubkove meniny, narodeniny nášho kamoša a ešte sa tam zmestili aj Rebekine meniny:)

Leto bolo slnečné a teplučké a tak kombinácia deti a voda nebola ničím mimoriadna.
Na retro fotky z nasledujúcich záberov sme sa namotivovali u kamošov:)

V duchu vodáckeho prežívania vznikol aj jeden letný medúzový obed.
S pomocníkmi to išlo eňo ňuňo:)
(Pre prípadných záujemcov: párky rozrežeme na 3 kúsky, povpichujeme do nich špagety a dáme to spolu uvariť do osolenej vriacej vody. Konečné dotvorenie je na každom z vás:)

V auguste sme stihli aj výlet do Bratislavy. Rátal sa najmä tým, že sme išli vlakom, cestou tam dokonca poschodovým:)
V Bratislave sme pochodili čo sme vládali, keď už sme nohy voľne ťahali za sebou, tak sme vyskúšali aj električku, trolejbus a po ceste domov, napriek poriadnemu natriasaniu v rýchliku, obaja sladko spinkali:)


Naše leto bolo aj slnečnicové.
Zo zablúdených semienok nám vyrástlo zopár slnečnicových krásavíc a potom som objavila recept na takéto krásne slnečnice z kysnutého cesta. Vyskúšali sme na sladko aj na slano a všetky mali veľký úspech:)

Isté obdobie prázdnin som videla na modrofialovo. Naše dva slivkové stromy boli tohto roku úplne obsypané. 
A tak sa krájalo na kompót, mlelo na džemík, schovávalo do cesta na guľky a ešte sušilo, sušilo, sušilo:)

Tak také bolo naše tohtoročné leto - srdečné, pohodové, hravé.
Ale už od nás odlieta spolu s lastovičkami a my začíname vnímať farebnejšie lístie na stromoch, padajúce orechy a gaštany, ranné hmly a rýchlejšie večerné ochladenia. 
Už nám klopká na okno jeseň, priatelia:)

pondelok, 16. júla 2012

Dva týždne prázdnin

Dva týždne prázdnin preleteli ako voda a jedna štvrtina školáckeho a u nás aj škôlkárskeho voľna je za nami.
Malé zhrnutie toho, čím sme napĺňali náš čas: 

Hneď prvý deň po vysvedčku vystupovala naša "herečka" so spolužiačkami na oslavách Dňa našej obce. Slnko pripekalo a ešte aj o 17.00, keď to celé malo vypuknúť, ukazoval teplomer 38°C a ja som cez kvapky potu ledva zaostrila na Rebi:)
(Pre vás, čo by ste aj zaostrili, len neviete na ktorú, je prvou sprava:)

Malé vtáčatká žltochvosta opustili svoje prvé bývanie u nás nejak potajomky, takže sme si ich naživo ani príliš nezažili, ale deti to inšpirovalo k vytvoreniu vlastného vtáčieho hniezda.
Do rany im prišiel ocko, keď obstrihával rozliezajúce sa vetvičky hrozna. Boli výborným stavebným materiálom a o chvíľku už si mama vtáčiková zasadla na svoje vajíčko (skôr to vyzerá, že to svoje škvŕňa riadne priľahla:) a o  pár minút už usilovne nosila potravu pre svoje vyliahnuté vtáča:)

Pri výletovaní a turistikovaní sme pokračovali v ďalšom mlyne na Malom Dunaji. Tentokrát to bol vodný mlyn v Dunajskom Klátove.

Aj v jeho okolí bolo nádherne.
Aj vám sa zdá, že to šidielko pozerá priamo do objektívu?:)
Cestička v slnečnicovom poli - vytvorená trochu násilne, no nám vytvorila priestor na schovávanie sa aj na obdivovanie mega slnečníc

V najhorúcejšie dni sa Rebi menila na malú dámu v klobúčiku:)
Neskôr, keď ocko v tieni pod hruškou učil Jakubka viazať dračí uzol, išlo "dámovanie" bokom a Rebi ťahalaaaaa, čo jej sily stačili, aby si vyskúšala, či sa uzol podaril. 

Ozaj a viete ako si najjednoduchšie vyrábajú malé slečny klopkavé opätky?
To si vezmete dve drevené kocky, každú strčíte do jednej ponožky pod pätu a  už len klopkáte po dome.
Rýchle, nápadité, ale trochu omínavé:)

A na rad prišli aj staré zásoby detských časopisov.
Vystrihnuté, vymaľované a zlepené rybky a iné podmorské potvorky, už veselo povievajú na lustri v detskej izbe.

Počas prvej prázdninovej štvrtiny prišiel čas aj na pokusy, respektíve ich overovanie.
Kým fyzici tomu hovoria Archimedov zákon, my sme vychádzali z Ezopovej bájky o strake, ktorá našla fľašu s vodou a chcela sa z nej napiť. Avšak, fľaša mala úzke hrdlo a straka sa zobákom cez to úzke hrdlo nevedela k vode dostať, až kým ju nenapadlo povhadzovať do fľaše zopár kamienkov, ktoré vodu vytlačili hore až po hrdlo a straka sa mohla pokojne napiť.

Prechádzajúc Nitrou sme v jednom obchodnom centre zazreli výstavu, ktorá nás zaujala už z vonka.
Vo vnútri sme zistili, že ide o akciu Spoznaj Julesa Verna. Krásne spracované a vytvorené momenty z jeho najznámejších diel spolu s autorom v jeho pracovni. 
Škoda, že väčšina vystaveného bola formou - nedotýkať sa...

A kým naša už jednoročná šelma oddychovala pod lieskou, my sme si odskočili do Kostolnej pri Dunaji omrknúť jej väčších bratrancov v Oáze sibírskeho tigra. To boli riadne kusy!


3/4 prázdnin sú pred nami, dúfam, že ich dokážeme ešte naplniť zaujímavými zážitkami, ale najprv si užijeme pár dní manželovho voľna spoznávaním slovenských kútov:)