štvrtok, 14. novembra 2013

Bez elektriny

Včera sme mali avizovaný dlhšiedobejší výpadok elektriny.
Neordinoval žiaden lekár v zdravotnom stredisku, nefungovala lekáreň, pošta, v škole mali riaditeľské voľno.
Náš škôkár sa zotavuje z choroby, tak sme boli spolu doma všetci okrem ocka.
Zo začiatku to bolo priam nepredstaviteľné: ani PC, ani TV, ani len hudba z rádia na pozadí diania. 
Zrazu sme sa začali tak samovoľne vyhľadávať a zdržiavať sa v dome blízko seba. Veľa sme sa rozprávali, prebrali kopec tém, spievali a čítali si.
Za oknom bolo šero, takmer celý deň popŕchalo, tak sme si na podporu svetla zapálili zopár sviečok, čo zároveň podporilo aj príjemnú atmosféru.
Šporák som zapaľovala zápalkami a prácu som si rozvrhovala tak, aby som nemusela použiť žiaden elektrický spotrebič.
U nás sa vždy veľa tvorí, mám k tomu vrúcny vzťah ja i manžel, takže aj deti k tomu samovoľne inklinujú, no včera to bolo obzvlášť vidno:



Spoločnosť druhých bola priam žiadaná.


Poobede nám to už prišlo ako prirodzené a doslova sme si tú vzájomnú blízkosť užívali. Čo ma však najviac potešilo a prekvapilo, že keď nám poobede zapli elektrinu, deti samé od seba vraveli, ešte nezapnime TV ani PC, buďme ešte trošku takto...:)
A tak sme si vymysleli, že si takéto dni bez rušiacich pomocníkov - TV, PC, rádio, doprajeme v budúcnosti aj častejšie. Úprimne som zvedavá, či to v bežnej realite aj skutočne dodržíme, ale bolo by to krásne... :)



pondelok, 11. novembra 2013

Jeseň nám zaklopala na dvere a my sme jej ich ochotne otvorili Časť 2.

Je 11.november, Martin k nám síce neprišiel na svojom povestnom bielom koni (ten vetrisko, čo u nás dnes duje, by ho zrejme z toho koňa aj sfúkol:), ale počasie sa nám výrazne mení na zimnejšie.

Aj preto prinášam zrejme posledné sýto sfarbené zábery z našich tohtoročných jesenných dní.

Z prechádzok a zberu šípok.

Z upratovania záhrady.

Z Jakubkovho jesenného tvorenia - precvičujeme motoriku aj kreslením na počítači a rozpoznávame a dopĺňame listy k správnym stromom.

Z Rebekinho tvorenia - kreslené jesenné príbehy, kamienková natur torta pre babku, hranie divadielka vyrobeného z prílohy v detskom časopise a nad tým všetkým bdie náš huncút Belko:)


No a pomaly sa asi už začneme orientovať viac vianočne...

utorok, 5. novembra 2013

Jeseň nám zaklopala na dvere a my sme jej ich ochotne otvorili. Časť 1.

Ako je to s tým časom moji milí? 
Niekto má pocit, že sa vlečie slimačou rýchlosťou a niekomu sa zdá, že letí ako splašený kôň, že sa občas nestíhame ani obzrieť za tým čo bolo. 
A to je aj môj prípad.
Pre mňa je útechou, že aspoň ten kratučký okamih prítomnosti sa snažím prežívať najplnšie ako to len ide... :)

Takto sa u nás zjesenievalo.

Tu sa deti nadobro lúčia s letom, s farebnou vlajočkovou girlandou, ktorá nám rozveseľovala záhradu v letných mesiacoch. 
Belko im v tom udatne pomáha :)

Trošku jesenného tvorenia - moja nová jesenná kolekcia pohľadničiek.

Jesenné maškrtenie - jabĺčkové a hruškové koláče

Zopár jesenných plodov, občas nejaká sviečka a malé aranžmá je hneď pripravené robiť príjemnú atmosféru aj vo vnútri.

Z ďalšieho tvorenia. Môjho i Jakubkovho :)

Predčasne. 
Takto nás po dve októbrové rána za sebou prekvapili skoré mrazíky a záhrada sa razom zmenila na nepoznanie.