pondelok, 25. júna 2012

Z nedeľného výletu

Dnes sa nám veru ťažko vstávalo do zamračeného a upršaného dňa. Aj preto, že včerajšie poobedie sme trávili turistikou v okolí Tomášikovského mlyna a do spánku sme padli rovnako rýchlo ako do postele:)

Dvaja prckovia a prvé slnečnice.
Na toto skvelé pozadie sme natrafili už na začiatku našej cesty a nemohli sme si ho nechať ujsť.
Teda najmä ja:)

V lesíku pri Malom Dunaji bolo veľmi príjemne. Horúčava tam nemala taký dosah a ešte sme aj všeličo zaujímavé videli a aj ochutnávali - ostružiny mňáááám:)

Vodný mlyn v Tomášikove. 
Ochotný a prívetivý sprievodca nám porozprával o histórii mlyna, poukazoval nám jeho interiér aj exteriér a spustil veľké mlynské koleso. Keďže hneď za nami prišli ďalší návštevníci, užili sme si jeho spustenie aj druhýkrát - a ja som sa v duchu prenášala s Babičkou Boženy Němcovej na jej každonedeľnú návštevu u mlynára:) 

Dobrá vodička je pri mlyne, dobrá:)

A pri vode takéto krásky šidielkové

Staré bútľavé vŕby čoby domčeky pre škriatkov sme nemohli len tak obísť.

Kuk!

Cestou späť sme našli takúto minižabičku - na prvom zábere v Rebekinej dlani, na druhom sa práve chystá na svoj veľký preskok z Rebekinej na Jakubkovu ruku.

Zvlečená hadia koža bola tiež zaujímavým objavom.

Malý Dunaj sa s nami rozlúčil takýmto nádherným obrazom zapadajúceho slnka a troch labutích grácií.

piatok, 22. júna 2012

Jún láka

Po správach o našom prežívaní chladnejších dní v predchádzajúcom príspevku, prichádzam so správami o týchto posledných, horúúúúcich:)

Kleopatrina ihla bola jednou z najvýraznejších júnových kvetín v našej záhrade

Detské radovánky:)

Ľalie prekvapili. Sadila som zopár cibuliek pred pár rokmi a nič nevyšlo, tak som myslela, že mi všetky vymrzli alebo ich dáky "pakrtko" vyjedol a zrazu hop a aké krásky zakvitli:) 
Tú bielu sme kúpili spolu s domčekom, sama sa nám v záhrade objavila:)


Čip, čip, čip,  máme malé vtáčie bábätká žltochvosta. 
Búdku (na ktorej sme všetci štyria priložili ruku k dielu, ale ocko samozrejme najviac)sme zavesili len teraz na jar, takže sme ani nedúfali (no, možno trošku:) a milá rodinka už je v podnájme.
Tato žltochvost s mamou žltochvostovou v pravidelných intervaloch nalietavajú so zásobami v zobáčikoch, aby zasýtili tie svoje večne hladné strapaté hlávky:)

Jún má pre nás nachystané svoje posledné dni, každý deň odrátavame jeden, čo nám zostáva do prázdnin a pre Rebi aj do vysvedčka:) 

piatok, 15. júna 2012

Z každého rožka troška

Od včera sa to u nás po daždivých a chladných dňoch začína opäť podobať na jún:)

I keď, nenudili sme sa ani v tie dni, kedy nás nelákalo byť vonku.

Baví nás sudoku.
My veľkáči si najčastejšie cibríme mozog číselnou klasikou, mladých zaúčame do tajov logiky cez všakovaké srandičky.
Najviac zaujalo lentilkové, najmä keď si na záver mohli "figúrky" pochrúmať:) 

Aj tie ďalšie zaujali

Dosušili sme lipu a podedené vrecúško s výšivkou prišlo akurát vhod na jej uschovanie.


Dáždik prospieval jahodám a v kombinácii s pravou šľahačkou pošteklili maškrtné jazýčky:)
Jakubko po roku dorástol do Rebekiných korčúľ a tak ich zabieha o sto6 (teda vždy, keď mu ich sestrička požičia:)
A posledná foto - realita posledných dní - čerešne s dávkou adrenalínu zbierané z rebríka:)

streda, 6. júna 2012

Víkend pre deti

Čím sú deti väčšie, tým viac sa u nás kopia veci, ktoré v podobe darčekov dostávajú pri každej možnej príležitosti.
Ďalšia vec, ktorá nám udierala do očí, je, že to množstvo hračiek si už hádam ani nedokážu vážiť.
A keďže dať striktné embargo na akékoľvek hmotné obdarovávanie je nereálne a snáď ani rozumné, pretože pripravovať a dávať darčeky patrí k budovaniu vzťahov, vymysleli sme si s manželom, že vždy, keď to bude len trochu možné, skúsime darček materiálny nahradiť darčekom zážitkovým.
Samozrejme sme hodili reč aj s mladými, aby sa necítili ukrivdení, že rozhodujeme o nich bez nich a zdá sa, že sa im to celkom zapáčilo.
Posledný víkend, ktorý sa niesol v duchu MDD sme si to skúsili aj naostro:)

 V piatok si obaja štrngli na krásny Deň detí a potom sme ich vzali do Nitry na akciu, ktorú organizovala ich obľúbená detská televízna stanica.
Nemám síce príliš rada takéto typy masových akcií, ale našťastie bol program postavený aj na aktívnej účasti, nielen na pasívnom sledovaní pripraveného programu.
Spolu s deťmi sme hľadali 5 súťažných stanovíšť, držali im palce a povzbudzovali ich. Komu sa podarilo zvládnuť všetky stanovištia, mohol lístok s potvrdením o ich absolvovaní vyplniť a vhodiť do zázračnej žrebovacej krabice. Pre nás bola naozaj zázračná, lebo v záverečnom žrebovaní boli vylosovaní obaja!:))
Samozrejme, nechýbalo fotenie sa s maskotmi organizujúcej TV  


V sobotu sme sa zúčastnili programu s požiarnikmi, ktorú organizoval manželov zamestnávateľ.
Počasie síce nič moc, ale program bol zaujímavý, deti si mohli popozerať a vyskúšať všetko, čo ich  zaujímalo.

Po malom občerstvení sa deti pousádzali ako na predstavenie a na programe bolo založenie požiaru osobného auta a jeho hasenie so všetkým, čo k tomu patrí. 
Bolo trošku groteskné, ako sa deťúrence napchávali a pritom sledovali požiar... :)

Potom nasledovali súťaže. Deti mohli nakresliť niečo z toho, čo v ten deň u požiarnikov zažili, ...

... alebo skúšať s vodnou pištoľou zhodiť fľaše

 Za svoju snahu dostali pekné odmeny.

Hoci v oba dni boli obdarovaní aj materiálnymi darčekmi, pričinili sa o ne samy, tým, že sa zapojili do súťaží a snažili sa a myslím si, že o týždeň si budú z akcií pamätať iné záležitosti ako konkrétne darčeky. 


V sobotu poobede sme ešte stihli aj sokoliarov, ktorí zavítali k nám do obce. 
Deti si vyskúšali tých najmenších aj na ruke podržať, ale silným zážitkom boli aj veľké dravce, ktoré cvičiteľky nechávali prelietať nízko nad nami. 

Nedeľu sme mali takú pokojnejšiu, teda aspoň doobeda:)
Potom nás slniečko vytiahlo do záhrady a  mali sme také výdatné športové popoludnie, že som mala čo robiť, aby som večer nezaspala ešte pred deťmi:))