Jeseň nám zaklopala na dvere a my sme jej ich ochotne otvorili. Časť 1.

Ako je to s tým časom moji milí? 

Niekto má pocit, že sa vlečie slimačou rýchlosťou a niekomu sa zdá, že letí ako splašený kôň, že sa občas nestíhame ani obzrieť za tým čo bolo. 

A to je aj môj prípad.

Pre mňa je útechou, že aspoň ten kratučký okamih prítomnosti sa snažím prežívať najplnšie ako to len ide... :)

Takto sa u nás zjesenievalo.

Tu sa deti nadobro lúčia s letom, s farebnou vlajočkovou girlandou, ktorá nám rozveseľovala záhradu v letných mesiacoch. 

Belko im v tom udatne pomáha :)

Trošku jesenného tvorenia - moja nová jesenná kolekcia pohľadničiek.

Jesenné maškrtenie - jabĺčkové a hruškové koláče

Zopár jesenných plodov, občas nejaká sviečka a malé aranžmá je hneď pripravené robiť príjemnú atmosféru aj vo vnútri.

Z ďalšieho tvorenia. Môjho i Jakubkovho :)

Predčasne. 

Takto nás po dve októbrové rána za sebou prekvapili skoré mrazíky a záhrada sa razom zmenila na nepoznanie.

Za polovicou

Znie to neuveriteľne, ale ani sme sa nenazdali a zrazu sme v druhej polovici prázdnin.

A čo sa dialo u nás ešte v tej predchádzajúcej?

Teplota sa nedala (a stále sa nedá) nazvať príjemne letnou. Takže osviežujúce nápoje spolu s čistou vodou sú stále po ruke. Rovnako ako melón. Motýle, ktoré láka budleja neodradí v náletoch žiadna horúčava.

A vodáááá. Tá je v týchto dňoch stále témou číslo 1, pomáha aspoň trošku sa schladiť.

Dražovce pri Nitre s kostolíkom sv. Michala z 11.st. Jeden krásny ranný mini výletík a krásny výhľad na krajinu vôkol.

Jedna júlová nedeľa v Piešťanoch.

Prvá zastávka Vojenské múzeum - chlapov zaujali už tanky a bojové vozidlá na začiatku prehliadky.

Jakubko nemôže chýbať pri motore tanku. S Rebi objavili logo, ktoré ich niekedy najlepšie vystihuje:)

Lietadlá, helikoptéry a stíhačky v tej druhej sme si poobdivovali viac spoločne.

Rebeka si vyskúšala poľnú kuchyňu. To žlté lietadlo (názvy prosím odo mňa nechcite) mi pripomenulo film Anglický pacient.

Jedno lietadlo sme si mohli obzrieť aj viac zvnútra, čo využili naši malí piloti.

A ešte na krídle ako Pán Tau...:)

Druhá zastávka kúpeľné mestečko v Piešťanoch.

Zmrzlina na kolonádovom moste a póza pred symbolom kúpeľov.

Tretia zastávka kúsok za Piešťanmi - Farma Nový Zéland Modrová. 

Kúsok slovenskej krajinky sa pred pár rokmi premenil na novozélandský ostrov so zvieratami, obydliami a obyčajmi Maurov, pôvodných novozélandských obyvateľov. Pre úplnosť musím povedať, že z tejto časti výletu sme očakávali najviac a odniesli sme si najmenej. Tu sa naplnilo klasické slovenské - vybudujeme, ale ďalej už neudržujeme... Škoda.

V júli sme sa, žiaľ, rozlúčili s našou krásnou čuvačkou Belou, ktorá s nami žila od svojich 5 týždňov až do svojich 9tich rokov... 

Posmútili sme si všetci, pre deti to bolo samozrejme ťažšie.

Na smútok hľadáme záplatu a deti sa už tešia na nové šteniatko, ktoré by sme u nás radi privítali koncom augusta, začiatkom septembra. 

Júl bol aj tvorivý. Tvorili deťúchy - spoločne, i osamote, tvorila som aj ja na želanie pohľadničku so štipčekmi v námorníckom štýle k narodeniu jedného šprťúcha:)

Letný biologický krúžok - alias pozorujeme mloky nájdené vo vodovodnej šachte v miniakváriu:)

Jakubkov hlavný darček k meninám - návšteva cirkusu Budapešť. Nádherný, úžasný, strhujúci! Ak budete mať niekedy možnosť, určite choďte, vrelo odporúčam:) 

A ešte jeden výlet sme v júli stihli - do Smoleníc.

Ráno sme si vybehli do Jaskyne Driny, pomotkali sa po lesíkovitom okolí, zastavili sa v múzeu Molpír a deň sme ukončili na smolenickom zámku. Pekne bolo:)

Jedna pikoška z múzea - presne pred desiatimi rokmi v júli 2003 sme išli pozvať manželovu tetu na našu blížiacu sa svadbu a cestou sme si spravili v Smoleniciach prestávku a v návštevnej knihe múzea zanechali odkaz s našimi dvoma menami. Teraz sme tam trochu poňúrali desaťročný odkaz našli a prilepili nový, teraz už rozšírený o ďalšie dve mená našich deťúreniec:)

A teraz už len veselo a naplno do augustových dní. Zatiaľ v nich stále dominuje voda, vodááá, vodičkááá:)

Žijem jesenne, tvorím vianočne

Každým dňom mám intenzívnejší pocit, že čas neskutočne letí a ja zďaleka nestíham tak, ako by som chcela. Však nič podobného nepoznáte?:)))  

Zajtrajší 1.december ma však popchol k tomu, aby som ešte zhrnula naše novembrové žitie a tvorenie.

V novembri sme mali ešte krásne jesenné dni, i keď počasie už bolo trošku sychravejšie, čo sa odrazilo aj našej slabšej odolnosti voči kadejakým bacilom. 

Kým to len išlo, podporovali sme imunitku na prírodno, napríklad aj takýmto čajíkom z vlastnoručne nazbieraných a vysušených šípok. Rebi doniesla zo školy jablko, na ktorom slnečné lúče s pomocou listu zrejme tesne rastúceho krásne maľovali. Jakubko mi vďaka prechladnutiu robil pár dní doma spoločnosť a keď už nuda začala obsmŕdať, maliarska páska natiahnutá v spálni na drevenej dlážke v štýle ciest a vedľajších cestičiek pomohla. Počas novembrových dní sa u nás po dome i na dvore vyskytovali všakovaké jesenné aranžmány.

Starý diaprojektor, ktorý sme ešte s bratom nivočili, rozumej plne využívali:), teraz má svojich obdivovateľov v našich krpcoch. A baví aj bez filmu s rozprávkou. Predstavenie má názov: Tieňohry jedného sychravého podvečera.

V novembri ma naša záhrada absolútne prekvapovala. Najmä mini klinčeky.

A konečne sa dostávam k môjmu peknôtkovaniu. To tohtoročné vianočné som odštartovala šitými kúskami, ale pravda je taká, že ja a ihla nie sme až také vrúcne kamarátky, takže sama nechápem:))

Pokračovala som notovými visačkami s imelom a cezmínou a potom som si rozbehla sériu vianočných retro pohľadníc.

V týchto som sa našla, tento štýl akéhosi domáceho handmade scrapbooku mi úžasne vyhovuje a zdá sa, že zaujal, už som robila niekoľko sád na objednávku.

Dnes večer ešte dokončím náš prvý vlastnoručný adventný kalendár a po manželovom príchode z poobednej smeny ho spolu zavesíme deťom v izbe, aby sa ráno zobudili do izbičky s prekvapkom.
Celkovo sa už vnútorne oslobodzujem od jesenného prežívania a vnútorne sa ladím do vianočna:)
Ale o tom všetkom, až na budúce:)


Ešte ma napadlo, spomínané peknôtky sú k dispozícii v mojom obchodíku na sashe, teda niektoré už ani nie:), ale ak by vám niečo z toho nedalo spávať, pokojne sa mi ozvite radšej cez mailovú adresu, môžme skúsiť dohodnúť aj cenu:)

Krásny adventný čas vám prajem:)

Príliš skoro na zimu

Kým včera som "odpadávala" zo zasnežených scenérií na niektorých z vašich blogov, dnes sme sa aj my zobudili do bieleho rána. Niežeby to nemalo svoje čaro, ale byť tak posunutí v čase aspoň o mesiac, tešila by som sa viac:) 

"Ešte nie!", kričí moja jeseni mimoriadne naklonená duša. 

"Ešte nie!", kričí naša záhrada. Nie je ešte pripravená, rovnako ako ja.

Nevydržala som, vybehla som von a prinášam pár ranných záberov od nás.

Sneh sa v priebehu dňa rozpustil, ale chlad nadchádzajúcej zimy už zostal.

A takto to vyzeralo u nás v predchádzajúcich dňoch.

Október bol u nás aj výrazne tekvicový. 

Prišli sme na chuť krémovým tekvicovým polievkam - najlepšie z hokaido alebo maslovej tekvice, pečená tekvica s hnedým cukrom a škoricou a klasický svetlonos:)

Ešte pár čriepkov z môjho tvorenia:

Jesenne ladený ihelníček s rodinou ježkovcov

Pohľadnice pre romantických čajíčkárov, modrá vintage a ešte gratulačná pre môjho otca, ktorý v októbri oslávil 60 rokov.

A ešte jedna modrá v štýle vintage a zopár levanduľových vrecúšok 

Zrejme na rozlúčku s jeseňou vznikli aj nasledujúce dve pohľadnice s odtlačkami listov paprade a duba.

A takéto krásavičky hríbikové som objavila v našej predzáhrade. 

Od piatku sa u nás udomácňuje črevná viróza. 
Už si s ňou potykal Jakubko, manžel a dnes aj Rebi. Pragmaticky vzaté - už len ja a máme to z krku. Začínam však už pociťovať vyčerpanosť, tak verím, že sa potvora poberie čoskoro od nás a trošku si oddýchnem a načerpám, možno aj z vianočného tvorenia, ktoré ma už zrejme pod vplyvom počasia začína stále viac priťahovať:)

Veľkonočné zákutia

Veľký týždeň bol pre nás naozaj Veľký.

Vo víre viróz, horúčok, záchvatov kašľa v dvojici, trojici a neskôr i komplet, celá naša štvorka.

Prebdené noci, náročné dni, únava a veľká vyčerpanosť.

A potom dozneli horúčky, i kašľu je pomenej a zrazu sme sa ocitli uprostred sviatkov.

Trochu ináč sme si ich predstavovali, no napriek tomu, vychutnávame si aj to spoločné doliečovanie sa a snahu tváriť sa po/popri tom všetkom aspoň trochu sviatočne... 

Zvládli sme aj malé pečenie, aj malé zdobenie. 

A tak vznikli v našom domčúriku Veľkonočné zákutia.

Barančekové zákutie

Zajačikové zákutie

(šitý a fazuľkový sú ešte minuloroční, ale pečený vznikal spolu s barančekom z jedného cesta)

Kraslicové zákutie

Toto už je zásielka od Adi v rámci jarnej blogerskej výmeny, ktorú vymyslela a realizovala Helenka.

A tu už moje jarné tvorenie posielané Lucii/škorici

Napriek tomu, že po peripetiách opísaných v úvode som akosi nemala energiu, ale ani chuť sa kochať vonku, vyberám z foto robených ešte pred chorobami a ponúkam aj malé záhradné zákutie.

Prvosienka žltá, poniklec fialový, krásny farebný pľúcnik a biely poniklec

Prvýkrát kvitnúca čemerica, prvosienka biela, prvé zakvitnuté konáriky ovocných stromov - marhuľa a barborka rebarborka:)

Na záver výsledok nášho pôstneho snaženia sa a srdce plné kvietkov, čoby dobrých skutkov.

Požehnanú Veľkú Noc!

O sobote a o dnešku

V sobotu sme si spravili výlet k rodičom, aby sme im na večer prenechali krpcov a my s manželom hurá hurá do neďalekého hlavného mesta za kultúrou:)

Cez deň sme stihli okuknúť nové, jarné prírastky na záhrade a pomojkať si malých 12dňových ušiačikov.

Bolo im dobre u Rebi, 

u Jakubka,  

ale aj u mňa:) 

A tu už hrdá mama siedmych potomkov 

Poetická vsuvka k prvému jarnému dňu:) 

Odfotiť zajov s jarným kvetenstvom je vcelku fuška, lebo čo som ja chápala ako estetické pozadie, oni poňali ako kulinársku lahôdku.

Dnešný prvý jarný deň a naše prvé vonkajšie mini dekorovanie 

Toto všetko nám práve kvitne alebo sa už už chystá rozkvitnúť: pľúcnik lekársky, prvý narcis, jeden z posledných šafránov a modré púčiky čohosi, čo som na jeseň strčila do zeme a za ten svet nemôžem prísť na to, že čo:))

Jar má pre mňa úžasnú symboliku nového života, nového začiatku, novej šance, prajem vám i sebe, kiež by sme ju dokázali naplno využiť.

Gabi:)