Ako nám advent pokročil

Advent nám pokročil, prežívame ho naplno v rámci svojich možností.

Minulý týždeň som kolegom v práci nechala v zborovni takéto malé narodeninové prekvapenie, v podobe u nás veľmi obľúbených banánových muffiniek. 

Na druhý deň si hneď niekoľko nadšených kolegyniek pýtalo recept, vraj boli veľmi jemné a vláčne na jazyku, nie presušené, ako väčšina muffiniek býva. Je to náš známy recept pôvodne z receptu na banánovú bábovku. V prípade záujmu kuk sem:

  

Dedkovia a babky smútili za zašlými tradíciami, tak sa v sobotu naše deťúchy zahrali na Lucie a boli starým rodičom povymetať kúty, aby ich choroby a všetky zlá obchádzali. 

Ako prevenciu návratu vymeteného darovali každému hlavičku cesnaku.

Po druhýkrát sa zapájame do vianočnej zbierky potrebných vecí pre mamičky s deťmi v krízovom centre a zakaždým ma dojme, keď mi deti prinesú niektoré zo svojich hračiek či knižiek, aby sme ich pribalili...

Svoj príspevok ukončím našim dnešným zážitkom:
Vyzeralo to ako idylický podvečer s vianočným nádychom - najprv Jakubkove vystúpenie s kamošmi prvákmi v jeho škole, odtiaľ sme sa šikovne presunuli na vystúpenie detí z mojej školy a skvelo naladení sa vracali domov. 
Pri vstupe do obce nás šokovalo auto stojace na železničnom priecestí, takže hneď za koľajiskom sme odparkovali, blikli trojuholník, upokojili deťúchy a bežali okuknúť situáciu. 
Na koľajisku ležal pán a muž zo stojaceho auta už bol pri ňom. Stihli sme ho chytiť a spoločnými silami odtiahnuť. Muž, ktorý ho v poslednej sekunde zbadal ležať na koľajniciach, nasadol do auta, posunul ho a v nasledujúcich okamihoch prefrčali okolo nás hneď 3 vlaky za sebou. Ani nechcem myslieť na to, že by nezastal on alebo aj my...
Chvenie, ktoré momentálne cítim zrejme nebude len dozvukom vianočnej nálady nasatej z detských vystúpení.
Moji milí, Vianoce sú za rohom, dávajme si na seba pozor a skúsme byť aspoň trošku vnímavejší na to, čo sa deje okolo nás...

P.S.: všímam si veľké pekársko-cukrárske "počiny" u vás na blogoch, ale u nás zatiaľ nenájdete ani jeden kúsok vianočného koláčika... Snáď doženieme.

Veľkonočne

Predveľkonočný týždeň sme trávili aktívne. 

I keď mám rada okolo seba pekne a čisto, nie som zástancom otrockého upratovania domu na sviatky. Najmä v posledných rokoch ma nejak viac napĺňajú spoločné zážitky než na povel vyumývané všetky okná v dome.

A tak sme stihli aj jarné tvorivé dielničky v Jakubkovej škôlke, kde sme vyrábali vtáčika z vyfúknutého vajíčka v klietke a zajkov - zapichovátka do kvetináča.

Stihli sme si vybehnúť aj na farmu neďaleko nás a pokochali sa rozkošnými káčatkami a húsatkami. Poobdivovali sme aj nádherného bieleho páva, vyhladkali somárikov a všetko živé okolo nás, čo pred nami nezutekalo :).

Kozliatka boli úplne ňuňuňu:) 

Tohto malého čierneho nezbedníka (na čele sa mu rysovali dva mini rožky, tak predpokladám, že capko) sa mi ani nechcelo dať z rúk.

Jedno zvieratko, veľmi dočasné :) pribudlo aj u nás doma - ovečka z osích hniezd.

Požehnanú Veľkú Noc!

Jeseň nám zaklopala na dvere a my sme jej ich ochotne otvorili. Časť 1.

Ako je to s tým časom moji milí? 

Niekto má pocit, že sa vlečie slimačou rýchlosťou a niekomu sa zdá, že letí ako splašený kôň, že sa občas nestíhame ani obzrieť za tým čo bolo. 

A to je aj môj prípad.

Pre mňa je útechou, že aspoň ten kratučký okamih prítomnosti sa snažím prežívať najplnšie ako to len ide... :)

Takto sa u nás zjesenievalo.

Tu sa deti nadobro lúčia s letom, s farebnou vlajočkovou girlandou, ktorá nám rozveseľovala záhradu v letných mesiacoch. 

Belko im v tom udatne pomáha :)

Trošku jesenného tvorenia - moja nová jesenná kolekcia pohľadničiek.

Jesenné maškrtenie - jabĺčkové a hruškové koláče

Zopár jesenných plodov, občas nejaká sviečka a malé aranžmá je hneď pripravené robiť príjemnú atmosféru aj vo vnútri.

Z ďalšieho tvorenia. Môjho i Jakubkovho :)

Predčasne. 

Takto nás po dve októbrové rána za sebou prekvapili skoré mrazíky a záhrada sa razom zmenila na nepoznanie.

Január úspešne za nami

Nezvyčajné množstvo snehu sme si mohli užiť tentokrát aj my na juhu. 

Najmä tí menší z nás. 

Ale že ako dobre potom padol teplý čajík!:)

A keďže náš ocko stihol medzitým aj služobku v Nemecku, spoločné túlenie a zohrievanie sa v našej manželskej posteli mali krpci ako radostné vyvrcholenie dňa:)

Naše snehuliacke pokusy. Horný snehuliak- moje dielo spoločne s deťmi a jeho podoba o pár dní, keď ho pošteklilo slnko.
Dolný pán si jedného rána sedel u nás na lavičke a tváril sa, že k nám patrí:)

(Bolo to hneď po tom, ako sa mužík večer predtým nečakane zdržal pri kŕmení našich zvieracích kamošov:)

Krásne zákutia - toto sú momenty, ktoré si aj ja v zime viem vychutnať.

Najmä tá posledná foto, taká tá čistá nedotknutá trblietavá nádhera. 

Aj naši miláčikovia si užili. A mám teraz na mysli najmä tých štvornohých:)

V tých najsviežejších dňoch si Muro sadol priamo na vývod z gamatiek a tam si ohrieval svoj ryšavý kožúšok:)

Viac snehu, tuhšie mrazy a vtáčí televízor išiel na plno.

V studených mesiacoch dosť frčíme na polievkach, takých dobrých hustých babičkovských, ktoré zasýtia ako hlavné jedlo. Ale po nich sa našim maškrtníkom žiada aj nejaká sladkostička. 

Tak, aby to maškrtenie bolo aspoň sem tam trochu zdravšie, prišli na rad aj u nás obľúbené, mrkvové šatôčky. Do cesta ide na jemno nastrúhaná mrkva, a ono má  potom krásnu sýtu farbu. 

Ak máte záujem o recept, doplním.

Január sme s mužíkom uzavreli krásnym zážitkom z muzikálu Les Misérables - Bedári. 

A ja som si ho užívala okrášlená nádhernou brošňou z rúk jednej šikulky zo Sashe:)

Máme tu február, teploty posledných dní dopomohli tomu, že kde tu vykúka spod snehu tráva a z tej trávy náznaky krokusov a ja sa začínam, síce len véééľmi pomaly a potichu, tešiť:)

Príliš skoro na zimu

Kým včera som "odpadávala" zo zasnežených scenérií na niektorých z vašich blogov, dnes sme sa aj my zobudili do bieleho rána. Niežeby to nemalo svoje čaro, ale byť tak posunutí v čase aspoň o mesiac, tešila by som sa viac:) 

"Ešte nie!", kričí moja jeseni mimoriadne naklonená duša. 

"Ešte nie!", kričí naša záhrada. Nie je ešte pripravená, rovnako ako ja.

Nevydržala som, vybehla som von a prinášam pár ranných záberov od nás.

Sneh sa v priebehu dňa rozpustil, ale chlad nadchádzajúcej zimy už zostal.

A takto to vyzeralo u nás v predchádzajúcich dňoch.

Október bol u nás aj výrazne tekvicový. 

Prišli sme na chuť krémovým tekvicovým polievkam - najlepšie z hokaido alebo maslovej tekvice, pečená tekvica s hnedým cukrom a škoricou a klasický svetlonos:)

Ešte pár čriepkov z môjho tvorenia:

Jesenne ladený ihelníček s rodinou ježkovcov

Pohľadnice pre romantických čajíčkárov, modrá vintage a ešte gratulačná pre môjho otca, ktorý v októbri oslávil 60 rokov.

A ešte jedna modrá v štýle vintage a zopár levanduľových vrecúšok 

Zrejme na rozlúčku s jeseňou vznikli aj nasledujúce dve pohľadnice s odtlačkami listov paprade a duba.

A takéto krásavičky hríbikové som objavila v našej predzáhrade. 

Od piatku sa u nás udomácňuje črevná viróza. 
Už si s ňou potykal Jakubko, manžel a dnes aj Rebi. Pragmaticky vzaté - už len ja a máme to z krku. Začínam však už pociťovať vyčerpanosť, tak verím, že sa potvora poberie čoskoro od nás a trošku si oddýchnem a načerpám, možno aj z vianočného tvorenia, ktoré ma už zrejme pod vplyvom počasia začína stále viac priťahovať:)

Posledný májový víkend je za nami

Odkedy deti doniesli domov zo školy a škôlky zľavu na lístky na Iluzion show revue, ktorá u nás mala hosťovať celý víkend, niesol sa týždeň tajomným vzrušením z čohosi nevídaného a nepoznaného:)

Šuškanda, že sa zložia na miestnom futbalovom štadióne, ktorý je od nášho domu vzdialený čoby kameňom dohodil, sa naplnila v piatok skoro ráno, keď decká ešte v pyžamkách so zatajeným dychom sledovali príchod "cirkusantov".

Kým dorazili zo školy a zo škôlky domov, prebleskovala modrá farba cirkusového stanu až k nám, takže bolo viac než isté, že program na piatkový večer máme zabezpečený:)

Už pol hodinu pred predstavením sme nervózne podupkávali v rade na lístky, ktorých predaj a starostlivé opečiatkovanie radšej dvojmo ako ani raz si užíval dobráckou spravodlivosťou pôsobiaci postarší pán. 

Ako sme sa už o pár minút neskôr mohli presvedčiť išlo priamo o srdce podniku, hlavného iluzionistu a zároveň otca rodiny, ktorá túto show prevádzkuje. 

Unavená chôdza i reč vedúceho protagonistu, blikajúce žiarovky a v pravidelných intervaloch dymiaci reflektor, šapitó s dierami "nenápadne" poplátanými hviezdičkovými záplatami, z ktorých jedna by sa zišla aj na nohavice pomocnej kúzelníčky a dcéry v jednej osobe, a tiež triky, kúzla a žonglérske kúsky okukané a dôverne známe, to všetko svedčilo o tom, že zašlá sláva tejto rodinnej spoločnosti sa dá už iba tušiť.

Deťom však všetky tieto detaily nič nehovorili a vnímali len kúzlo neznámeho, nezažitého, bezprostredného a bavili sa ako na dokonalej a bezchybnej show. V konečnom dôsledku ich spontánnosť strhla aj nás dospelákov, takže sme dokázali vnímať niektoré momenty aj my ako vtipné či napínavé:) A to bolo na celom zážitku najkrajšie:))

V sobotu sme maľovali. 

Nové farby dostal chodník aj cesta pred naším domom a poobede sme vyskúšali aj farby na tvár.

Spiderman a motýľ náhodilo v národných farbách:)

Nedeľná voňavá prechádzka - 

zbierali sme bazu na sirup a lipu na čaj a celý dom nám krásne voní stále aj dnes:)

Moje malé rozárium

Práve keď sa mi zazdalo, že sa stredové tyčinky plamienka podobajú na pavúčie nohy, zjavil sa na jeho lupienku malý biely pavúčik:)

Ďalší modrofialový mix záhradný

A ružový

Náš dnešný prvý rebarborový koláč z vlastnej úrody.

Chutil všetkým bez výnimky, až na to, že som bola trochu zaskočená  spotrebou - 3/4 rastliny sa minulo na jeden koláč a to sa nám zdala riadne rozrastená.  Musím si teda overiť, ako rebarborka funguje, či bude vyháňať ďalšie listy ešte počas sezóny a koľko asi. Ak máte skúsenosti, podeľte sa. 

Mrkva ála orient

Dnes som prvýkrát skúšala tento recept na špagety s mrkvou. 

Zdroj, z ktorého som čerpala označoval spôsob úpravy ako indický, mne mrkva narezaná na pásiky pripomínala podobne pripravenú mrkvu v čínskych jedlách, tak som si ju dovolila preonačiť na orientálnu mrkvu:))

U nás jedlo zabodovalo, takže zostáva súčasťou nášho menu, zároveň jeho recept ponúkam i vám a tiež sa ním zapájam aj do súťaže u Lenky včelky - "Vraž do toho kopu lásky".

Potrebné ingrediencie:

balíček špagiet

mrkva

kyslá smotana

olej 

kari korenie - ja som kvôli deťom vynechala

bazalka

Špagety uvaríme v jemne osolenej vode. Mrkvu očistíme a čistítkom na zeleninu nakrájame na tenulinké pásiky, ktoré zľahka osmažíme na oleji cca 5-10 minút, pridáme bazalku, podľa chuti soľ a ako posledné vmiešame smotanu. Zmiešame so špagetami a podávame. 

Chutná rýchlomňamka:)

Dobrú chuť!

Naše februárové tradície

Slovník vysvetľuje slovo tradícia aj ako zvyk, dlhodobá zvyklosť, pravidlo, ...

Už po niekoľko rokov sme si vo februári zvykli a je to už pravidlom:), spraviť si s deťmi fašiangový deň.

Vzniklo to v období, keď Rebi ako škôlkárka prepásla kvôli chorobe v škôlke karneval, tak aby jej nebolo smutno, spravili sme si karnevalovú zábavu doma. O rok sa situácia opakovala a rok potom, hoci si maškarný zažila aj v škôlke, už by sa to bez toho domáceho nerátalo a tak máme doma tradičný februárový fašiangový deň:)

Hoci Rebi tento rok opäť prišla o karneval, tentoraz školský, Jakubko si svoj prvý škôlkársky užil do sýta:)

A v sobotu sme to "roztočili" doma:)

Šišky podľa Leti s ovocnou penou na želanie deťúchov

Chutili pirátovi aj snehovej kráľovnej:))

Posilnení sme odštartovali kolo súťaží a hier.

Tu - triafanie do veže z toaleťáku 

Poloodstrojený pirát vytvára druhý, záložný cieľ...:)

Len aby mi to vajko nespadlo

Vo Vrabčeku, ktorý Rebi odoberá v škole, sme našli skvelé sudoku s fašiangovými maškrtami.

Aby sme nedostrihali časopis, prefotili sme si ho, nastrihali a hurááá do toho:)

Prvkom, ktorý v našom fašiangovom dni nemôže chýbať, je lampión na záver dňa.

Na konci zimy sa nám vždy akosi žiada viac dopĺňať vitamíny a tak ďalším februárovým pravidlom a teda už takmer tradíciou je žeruchový ježko. 

Deti si ho vysievajú samé (aby potom boli aspoň trochen motivované ju aj zjesť:), my dospeláci už len pridávame dáky vhodný príhovor.

Tentokrát sme sa odpichli od učiva v Rebekinej prírodovede a dali sme "prupovídku" o tom, ako rastú semienka, čo pre svoj rast potrebujú a ako to prebieha.

Každý deň sme ju spolu skontrolovali a dnes aj ochutnali. Dobrááá:)

Máte aj vy nejaké svoje vytvorené rodinné tradície? Budem rada, ak sa podelíte:)

Prajem vám krásny veselý utorok, zajtra nám už Popolcovou stredou začína predveľkonočné pôstne obdobie.

Gabi