Bednička na náradie

Od svokrovcov som si doniesla túto bedničku na náradie.

Nejde o žiaden starý skvost, ktorý by niesol patinu minulosti. Vyrobil si ju svokor narýchlo asi pre rokom, keď opravoval čosi v podkroví a nechcel behať pre každé náradíčko dole do garáže.

Odvtedy ležala zabudnutá, až kým som na ňu nenatrafila ja:)

Pôvodný stav

Po menších úpravách:)

S tou dekupážou mi to nevyšlo celkom podľa mojich predstáv, ale po pár dňoch som si na ňu celkom zvykla:)

Detaily

S kvetinovým obsahom

A opäť zopár detailov

Vtáčí televízor

Pred necelými dvoma týždňami sme sa, vzhľadom na stále relatívne príjemné počasie, rozhodli o vsadenie nového prvku do našej záhrady.

Je to pekne tvarovaný konár, ktorý má okrem estetickej funkcie aj úlohu držiaku vtáčieho kŕmidla (v lete bude slúžiť ako napájadlo) a je doplnený menšou výsadbou.

Zatiaľ je to budlejka a zlatý dážď, ešte na jar by som chcela doplniť nízko rastúci červený javor, čím sa farebne oživí a zároveň trochu "rozbije" väčšia trávnatá plocha.

A opačný pohľad - smerom k domu.

Z kuchynského okna budeme mať dokonalé divadlo:)

Viac menej pre radosť našich krpcov sme do kŕmidla vsypali aj trochu semiačok a nejaké tie orechy, ale v duchu sme vtáčatá očakávali, až keď sa trochu viac ochladí.

A včera ráno - aké prekvapko! Naše prvé návštevníčky, sýkorky:)

Môžem vám povedať, je to lepšie ako nový televízor:)

Ospravedlňujem sa za kvalitu fotiek, fotila som cez okno.

Sýkorkám sa u nás evidentne páči (na skok sa zastavili aj dnes:), ktovie, či sa k nim počas zimy pridajú aj iní kamoši.
V každom prípade ma to povzbudilo natoľko, že som im na ich vtáčie maškrty vyrobila nádobku s nádychom zimy:)

Truhlica na poklady

Ešte v lete manžel priniesol domov túto drevenú krabicu - truhlicu.

Vraj na voľné použitie v garáži.

Lenže to by som nebola ja, keby som jej nepredurčila iný osud:) a rozhodla som sa z nej vytvoriť truhlicu na svoje poklady - servítky na decoupage a najrôznejší materiál na peknôtkovanie, ktorý sa povaľuje už takmer všade.

No ale v takejto forme som si ju určite nechať nechcela.

Využijúc postup výroby starinky, sa mi ju podarilo pretvoriť k takémuto obrazu.

Bielu farbu som však tentokrát nahradila slonovou kosťou a opäť doplnila dekupážovaním.

Keď už som sa blížila k finalizácii, nastalo zdesenie z pántov a zatváranio-otvárania:)

Tie pôvodné som tam určite nechcela a na nejaké vhodné (čo by mi padli do oka:) nie a nie natrafiť.
Po dlhšom hľadaní sa však aj to podarilo, a truhlica na poklady je na svete.

Čaro nechceného/neplánovaného:)

O prvej a poslednej, o smutnej konvičke a o čerešňových náušničkách z višní

Po výdatných dažďoch nám čerešňa, ktorá plne obsypaná kvietkami robila zátišie nášmu prvomájovému bozku, dnes ponúkla svoju prvú čerešňu. A zároveň poslednú.

Zo všetkých kvietkov zostala len táto jediná.

Deti vraveli, že bola super:)

Konvička, ktorú som pri jednej návšteve ufajsla našim ešte minulý rok a hodila ju dekupážou do čerešňového šatu, sa tak plného bruška nedočkala...

My sme však konvičkinmu smútku odolali a čerešňové náušničky sme si flexibilne vyrobili z višní.

Nosia sa výborne a ešte lepšie chutia:)

Banánová bábovka a nový plecháčik s veternicami

Pred nami je víkend. Možno čakáte návštevu alebo sa na nejakú chystáte. A možno si jednoducho túžite trochu zamaškrtiť:)

Ponúkam vám recept na výbornú banánovú bábovku, ktorá ma nikdy nesklamala - ani chuťou ani odozvou na ňu.

My sme si ju vychutnali minulú nedeľu v takejto idylke na záhrade. Nepatrí k tým prekrémovaným zákuskom, ale nie je to žiadna sucharina:) Vďaka banánom je jemná a šťavnatá.

Okrem bábovky som sa minulý víkend konečne dostala aj k môjmu dlho odkladanému plecháčiku. Biela farba a dekupáž z neho spravili nežný doplnok našej domácnosti:)

V plecháčiku nám zatiaľ robia radosť dve veternice, ktoré som kúpila na trhu od jednej milej tety. Spríjemňujú nám ten tohtotýždňový upršaný čas.

Možno pred nami nie je taký slnečný víkend, ako bol ten minulý, ja vám však prajem, aby ste mali slniečko aspoň v svojom srdci:)

Taká ošúchaná tácka

Veľmi sa mi páčia starinky. Veci, čo v sebe ukrývajú niečo zažité. Dokonca až tak veľmi, že mi pri nich občas nevadí ani to, že sú to vlastne také starinky s kamuflážou:) Teda veci v podstate nové, ktoré sa ako staré len tvária.
Mňa v poslednej dobe najviac oslovujú predmety s akýmsi ošúchaným efektom, známe od pojmom shabby chic. Niečo v tomto duchu som si túžila vyrobiť aj ja.

Ešte minulý rok som si kúpila tácku z prírodného dreva a chodila okolo nej niekoľko mesiacov, kým som sa odhodlala:)

Stalo sa tak konečne až minulý týždeň, kedy som sa pustila do diela.

Najprv som tácku namorila na tmavohnedo. Po 24hodinovom schnutí som ju 2x nalakovala bezfarebným, polomatným lakom. A opäť nechala poriadne zaschnúť. Tácka síce výrazne zmenila svoj pôvodný vzhľad, toto však nebola jej prvá zmena.

Tá ďalšia nastala po natretí bielou akrylovou farbou, opäť v dvoch vrstvách.

Vytváranie ošúchaného efektu som chcela doplniť dekupážovaním, ale do poslednej chvíle som sa nevedela rozhodnúť medzi týmito dvoma servítkami. Tak som sa rozhodla ich skombinovať.

A tu je už hotové dielko. Moja nová starinka:)