Veľkonočne

Predveľkonočný týždeň sme trávili aktívne. 

I keď mám rada okolo seba pekne a čisto, nie som zástancom otrockého upratovania domu na sviatky. Najmä v posledných rokoch ma nejak viac napĺňajú spoločné zážitky než na povel vyumývané všetky okná v dome.

A tak sme stihli aj jarné tvorivé dielničky v Jakubkovej škôlke, kde sme vyrábali vtáčika z vyfúknutého vajíčka v klietke a zajkov - zapichovátka do kvetináča.

Stihli sme si vybehnúť aj na farmu neďaleko nás a pokochali sa rozkošnými káčatkami a húsatkami. Poobdivovali sme aj nádherného bieleho páva, vyhladkali somárikov a všetko živé okolo nás, čo pred nami nezutekalo :).

Kozliatka boli úplne ňuňuňu:) 

Tohto malého čierneho nezbedníka (na čele sa mu rysovali dva mini rožky, tak predpokladám, že capko) sa mi ani nechcelo dať z rúk.

Jedno zvieratko, veľmi dočasné :) pribudlo aj u nás doma - ovečka z osích hniezd.

Požehnanú Veľkú Noc!

O uplynulých dňoch

V spomienkach sa vraciam k okamihom minulotýždňových dní, keďže tie aktuálne až také slnečné a príjemné nie sú.

Naše dva nové zeleninové záhony zasnežené lupienkami kvetov z ovocných stromov.

Kvet fialovomodrej veternice nádherný do posledného detailu.

Jahodovisko plné kvietkov sľubujúcich množstvo sladučkých jahôd.

Púčik fialového hrozna už v prvých náznakoch života dáva farebným ladením vedieť svoju inakosť.

Mladá jarná žihľava je našim pokračovaním v bylinkárskom nadšení. Zatiaľ sa nám podarilo dopriať si ranný žihľavový čaj spoločne len raz, ale nevzdávame to:)

Jakubko odštartoval virózové obdobie v našej rodinke a tak sme pár dní strávili doma spoločne. Keď mu už bolo lepšie, vytvárali sme jarné zajačikovské pozdravy starým rodičom a dvoch spravil aj svojim pani učiteľkám do škôlky. 

Pod brezou na začiatku našej ulice som našla niekoľko konárikov polámaných od vetra, ktoré sa ešte nestihli zazelenať, tak som z nich umotala trošku neforemného zajka na vchodové dvere.

Rebi ma nahovorila oprášiťpo dlhočiznom čase servítkovú techniku a krakelovanie (vytváranie praskliniek) a tak sa nám počas jedného babského večera podarilo z polystyrénových vajíčok vytvoriť napríklad aj tieto dve kraslice. To ružové je Rebekine. Na prvýkrát jej to išlo úplne bravúrne!

Kvitneme. Dokonca aj v tieňoch:)

Čerešňová víla.

Mláďatá všade okolo nás, dvojnohé aj štvornohé :)

Dva roky si prenajímali pre založenie svojej rodinky búdku na našom dome žltochvosty. Aj tento rok sme ich už túžobne očakávali, avšak predbehli ich vrabce. A naozaj je pravda, čo sa o nich hovorí, že sú to malí neporiadnici, pozrite ako im trčí slama  a suchá tráva z búdky von! Naši malí trošku smútia, že tento rok tam budeme mať len také "obyčajné" vrabce, my veľkáči sa tešíme z každého živého tvora, ktorému je v našej blízkosti fajn  :)

Moji milí, máme tu Veľký týždeň. 

Svoju myseľ však upriamujem najmä na starostlivosť o rodinku, lebo po Jakubkovi pokračovala vo viróze Rebi, od včera bojuje manžel, takže mi nezostáva toľko času a energie na jarné tvorenie, ako by som si predstavovala, ale verím, že spoločnými silami všetko zvládneme.

A nech sú už vaše okolnosti akékoľvek, prajem vám radosť zo vzájomne prežívaných chvíľ :)

Jeseň nám zaklopala na dvere a my sme jej ich ochotne otvorili Časť 2.

Je 11.november, Martin k nám síce neprišiel na svojom povestnom bielom koni (ten vetrisko, čo u nás dnes duje, by ho zrejme z toho koňa aj sfúkol:), ale počasie sa nám výrazne mení na zimnejšie.

Aj preto prinášam zrejme posledné sýto sfarbené zábery z našich tohtoročných jesenných dní.

Z prechádzok a zberu šípok.

Z upratovania záhrady.

Z Jakubkovho jesenného tvorenia - precvičujeme motoriku aj kreslením na počítači a rozpoznávame a dopĺňame listy k správnym stromom.

Z Rebekinho tvorenia - kreslené jesenné príbehy, kamienková natur torta pre babku, hranie divadielka vyrobeného z prílohy v detskom časopise a nad tým všetkým bdie náš huncút Belko:)

No a pomaly sa asi už začneme orientovať viac vianočne...

Krok za krokom k Veľkej Noci

Na prahu Veľkonočných sviatkov, prinášam malý sumár nášho snaženia, tvorenia, zdobenia domčeka k Veľkej Noci.

Vonku počasko nič moc, takže nejaké tvorivé aktivitky padli vhod.

Jakubko si spravil zajka, ktorý je skvelým držiakom na maľované vajíčko.

Rebi vyrábala papierový venček s kraslicami, ktorý im už skrášľuje dvere do izbičky.

Dopĺňali sme zeleň okolo seba ako sa len dalo.

Žerucha v škrupinkách, naše stolovanie na Kvetnú nedeľu a zátišie s hyacintami.

Vajíčkové čóro móro:)

Maľovali sme vyfúknuté vajíčka, takže ich bolo treba pridržiavať, aby nám z farby nevyplávavali.

Vodové obtisky z mojej mladosti z nostalgie odložené na pamiatku spravili ešte veľkú parádu:)

Krása záhradná pod snehom...

S nádejou na nový začiatok vám všetkým prajem:

Dva týždne prázdnin

Dva týždne prázdnin preleteli ako voda a jedna štvrtina školáckeho a u nás aj škôlkárskeho voľna je za nami.

Malé zhrnutie toho, čím sme napĺňali náš čas: 

Hneď prvý deň po vysvedčku vystupovala naša "herečka" so spolužiačkami na oslavách Dňa našej obce. Slnko pripekalo a ešte aj o 17.00, keď to celé malo vypuknúť, ukazoval teplomer 38°C a ja som cez kvapky potu ledva zaostrila na Rebi:)

(Pre vás, čo by ste aj zaostrili, len neviete na ktorú, je prvou sprava:)

Malé vtáčatká žltochvosta opustili svoje prvé bývanie u nás nejak potajomky, takže sme si ich naživo ani príliš nezažili, ale deti to inšpirovalo k vytvoreniu vlastného vtáčieho hniezda.

Do rany im prišiel ocko, keď obstrihával rozliezajúce sa vetvičky hrozna. Boli výborným stavebným materiálom a o chvíľku už si mama vtáčiková zasadla na svoje vajíčko (skôr to vyzerá, že to svoje škvŕňa riadne priľahla:) a o  pár minút už usilovne nosila potravu pre svoje vyliahnuté vtáča:)

Pri výletovaní a turistikovaní sme pokračovali v ďalšom mlyne na Malom Dunaji. Tentokrát to bol vodný mlyn v Dunajskom Klátove.

Aj v jeho okolí bolo nádherne.

Aj vám sa zdá, že to šidielko pozerá priamo do objektívu?:)

Cestička v slnečnicovom poli - vytvorená trochu násilne, no nám vytvorila priestor na schovávanie sa aj na obdivovanie mega slnečníc

V najhorúcejšie dni sa Rebi menila na malú dámu v klobúčiku:)

Neskôr, keď ocko v tieni pod hruškou učil Jakubka viazať dračí uzol, išlo "dámovanie" bokom a Rebi ťahalaaaaa, čo jej sily stačili, aby si vyskúšala, či sa uzol podaril. 

Ozaj a viete ako si najjednoduchšie vyrábajú malé slečny klopkavé opätky?

To si vezmete dve drevené kocky, každú strčíte do jednej ponožky pod pätu a  už len klopkáte po dome.

Rýchle, nápadité, ale trochu omínavé:)

A na rad prišli aj staré zásoby detských časopisov.

Vystrihnuté, vymaľované a zlepené rybky a iné podmorské potvorky, už veselo povievajú na lustri v detskej izbe.

Počas prvej prázdninovej štvrtiny prišiel čas aj na pokusy, respektíve ich overovanie.

Kým fyzici tomu hovoria Archimedov zákon, my sme vychádzali z Ezopovej bájky o strake, ktorá našla fľašu s vodou a chcela sa z nej napiť. Avšak, fľaša mala úzke hrdlo a straka sa zobákom cez to úzke hrdlo nevedela k vode dostať, až kým ju nenapadlo povhadzovať do fľaše zopár kamienkov, ktoré vodu vytlačili hore až po hrdlo a straka sa mohla pokojne napiť.

Prechádzajúc Nitrou sme v jednom obchodnom centre zazreli výstavu, ktorá nás zaujala už z vonka.

Vo vnútri sme zistili, že ide o akciu Spoznaj Julesa Verna. Krásne spracované a vytvorené momenty z jeho najznámejších diel spolu s autorom v jeho pracovni. 

Škoda, že väčšina vystaveného bola formou - nedotýkať sa...

A kým naša už jednoročná šelma oddychovala pod lieskou, my sme si odskočili do Kostolnej pri Dunaji omrknúť jej väčších bratrancov v Oáze sibírskeho tigra. To boli riadne kusy!

3/4 prázdnin sú pred nami, dúfam, že ich dokážeme ešte naplniť zaujímavými zážitkami, ale najprv si užijeme pár dní manželovho voľna spoznávaním slovenských kútov:)

Dobrá ZOO dobrých anjelov a iné májovanie

V schránke sme si našli pohľadničky.

Po malom skúmaní sme zistili, že sú to vlastne len polopohľadničky a bolo na nás či sa z nich stanú pohľadnice úplné a zároveň nimi obohatíme zvieraciu rodinu Dobrej ZOO. 

Dobrá ZOO je krásna akcia organizácie Dobrý anjel, venovaná všetkým deťom hospitalizovaným na detskej onkológii, ktoré Deň detí nemôžu stráviť so svojimi najbližšími výletovaním alebo v ZOO a tak ZOO prostredníctvom týchto pohľadníc príde za nimi do nemocnice.

Trošku skúšania na nečisto a potom už to frčalo.

Lev Fero a žirafa Eliška sú už na ceste do Dobrej ZOO:)

Sezóna exteriérového užívania si, je v plnom prúde

Májové kvetenstvo v žltooranžovom,

v modrofialovom

a v ružovočervenom:)

Veľkonočné zákutia

Veľký týždeň bol pre nás naozaj Veľký.

Vo víre viróz, horúčok, záchvatov kašľa v dvojici, trojici a neskôr i komplet, celá naša štvorka.

Prebdené noci, náročné dni, únava a veľká vyčerpanosť.

A potom dozneli horúčky, i kašľu je pomenej a zrazu sme sa ocitli uprostred sviatkov.

Trochu ináč sme si ich predstavovali, no napriek tomu, vychutnávame si aj to spoločné doliečovanie sa a snahu tváriť sa po/popri tom všetkom aspoň trochu sviatočne... 

Zvládli sme aj malé pečenie, aj malé zdobenie. 

A tak vznikli v našom domčúriku Veľkonočné zákutia.

Barančekové zákutie

Zajačikové zákutie

(šitý a fazuľkový sú ešte minuloroční, ale pečený vznikal spolu s barančekom z jedného cesta)

Kraslicové zákutie

Toto už je zásielka od Adi v rámci jarnej blogerskej výmeny, ktorú vymyslela a realizovala Helenka.

A tu už moje jarné tvorenie posielané Lucii/škorici

Napriek tomu, že po peripetiách opísaných v úvode som akosi nemala energiu, ale ani chuť sa kochať vonku, vyberám z foto robených ešte pred chorobami a ponúkam aj malé záhradné zákutie.

Prvosienka žltá, poniklec fialový, krásny farebný pľúcnik a biely poniklec

Prvýkrát kvitnúca čemerica, prvosienka biela, prvé zakvitnuté konáriky ovocných stromov - marhuľa a barborka rebarborka:)

Na záver výsledok nášho pôstneho snaženia sa a srdce plné kvietkov, čoby dobrých skutkov.

Požehnanú Veľkú Noc!

Prvý

Prvý zimný deň, prvý sneh.
Tak už to začalo, už to vypuklo a pomaly sa vianočno-sviatočná nálada zmocňuje aj mňa:)

A akosi sa mi nežiada k tej prirodzenej, čistej kráse pridávať viac slov, nech vás teda sprevádzajú atmosférou nášho domova len tieto zábery.

Vám všetkým, čo ku mne zvyknete nazrieť, zo srdca želám sviatky prežité v zdraví, láske a pokoji s tými najbližšími:)

O Harrym Potterovi, iných tekvičkách a Halloweenskom tekvicovom koláči

Nepodliehame zatiaľ zahraničnému trendu oslavy Halloweenu, i keď tento týždeň by sme o tom náhodnú návštevu asi nepresvedčili:)

Odštartovala som ho vlastne asi ja sama v ktorési ráno.
Ukončievajúc svoj každoranný okruh škola, škôlka, menší nákup, som plnými dúškami nasávala atmosféru sychravého rána. Jemné mrholenie sa zmenilo na dážď. Kdesi v diaľke sa jesenný opar miešal s rannou hmlou a vrany krákajúce mi rovno nad hlavou som od seba oddelila dáždnikom.
Navnadená takmer tajomnou náladou vonku si zalievam čaj, rozkladám žehliacu dosku, zapínam žehličku a na pozadie si v rámci samovzdelávania a udržiavania kroku s deťmi púšťam Harryho Pottera:)

Harry bol asi v polovici, žehlenie dokončené, ako sa ešte na chvíľu udržať vo svete fantázie?
Rozkladám "vercajg" a púšťam sa do svojej prvej šitej tekvice podľa návodu uverejneného u Moniky.

Výsledok.

Na stopku som použila kúsok viničného konárika a nevypĺňala som ju ryžou ako je uvedené v návode, ale náplňou do vankúšikov.

V niektorý upršaný podvečer sme pre deti vymysleli výrobu netradičných svietiacich tekvíc. Takú klasickú na vyrezávanie sme totiž nikde nemohli zohnať.

Ak by ste sa chceli namotivovať, budete potrebovať sklenenú fľašu, oranžovú servítku, disperzné alebo dekupážové lepidlo, štetec, čierny papier a nožnice.

Z jednej vrstvy servítky si odtrhávame kúsky, ktoré lepíme na fľašu tak, aby sa prekrývali a pokryli celú fľašu s výnimkou dna.
Mama fotí, tak ocko musí pomáhať obom deťúchom naraz:)

Po zaschnutí servítky si z čierneho papiera vystrihneme oči, nos a ústa, čoby výrezy do tekvice a nalepíme ich na fľašu. A potom už stačí len vložiť sviečku do flaše, zapáliť ju a zhasnúť svetlo:)

Už tretí rok si zvykneme na jeseň upiecť z takejto tekvice výborný koláč, recept ktorého som objavila pod názvom Halloweenský tekvicový koláč.

Pre záujemcov prikladám aj recept:

675 gr tekvice bez jadierok nakrájame na kocky a v malom množstve vody dusíme cca 15 min do mäkka. Necháme vychladnúť a zatiaľ si spravíme cesto. 275 gr hladkej múky zmiešame s 2 malými lyžičkami škorice, pridáme 65 gr masla a prstami premiesime. Pridáme cca 4 lyžice vody a vypracujeme cesto. Vyvaľkáme ho na veľkosť formy (rátame aj boky formy), kúsok cesta si odložíme. Cesto prenesieme do formy, popicháme vidličkou, prikryjeme papierom na pečenie, zaťažíme a pečieme 15 minút na 180°C. Potom zaťaženie a papier zložíme a pečieme ešte 5 minút. Vymiešame si 3 vajcia so 125gr hnedého cukru, pridáme malú lyžičku škorice, pol lyžičky zázvoru, lyžičku mletého muškátového orieška a pridáme rozmixovanú tekvicu. Celú zmes vlejeme do formy na predpečené cesto, zo zvyšku cesta si spravíme pásiky alebo ľubovoľné tvary, ktoré položíme na tekvicovú zmes a dáme piecť ešte na cca 40 minút.

Kuchtíci v akcii
Hotovo

Dnes manžel predsa len natrafil na vyrezávaniachtivú tekvicu. Čakala tam chúďa v obchode na nás úplne posledná:)

A tak sme aj vyrezávali.

Tento príspevok je mojím 100tým na blogu.

Neviem či je to veľa alebo málo za cca 1,5 roka, pretože píšem vtedy keď mám chuť, nápad, túžbu podeliť sa.

Teším sa, že vyšiel akurát na takýto krásny jesenný čas:)