Už týždeň v jarnom ladení

Týždeň oficiálnej jari za nami a ja sa jej neviem nabažiť.

Cesnakovali sme a hoci sme si mysleli, že koooľko ho len máme, do 3 dní sme ho minuli a chystáme sa na ďalší zber, kým je jeho sezóna.

Tiež prechádzka v jarnom lesíku padla fajn. Môcť sa prejsť lesom ma nabíja viac psychicky než fyzicky a to v každom ročnom období. Pomaly začínam chápať túžbu manžela po domčúriku pod lesom:) 

Tento odkaz tam nechal nejaký tiež obdivovateľ prírody 

Naše jarne ladené okná - kuchynské a...

... obývačkové

Nežná krása sirôtky

Aj naše deťúchy to láka byť vonku čo najviac, dokonca aj v daždi:)

Každú jar ma udivujú tieto dokonalé šištičky na orechu.

A rebarborový "mozoček" :)

 Marhuľová odysea vonku a nekončiaca chorobová vnútri - dnes Rebi vydržala v škole po veľkonočných prázdninách celé 2 hodiny!!! Potom nám zavolali, nech si radšej po ňu prídeme.

Triaška, slabosť, postupne sa pridáva a zosilnieva kašeľ a mamino zúfalstvo... 

Keď niečo nové začína a iné zas končí

Keď niečo nové začína ...

V sobotu sme si ešte trošku popracovali na záhrade a poobede ma chytila taká nefalšovaná predvianočná náladička:) 

S manželom sme vybehli na dvor separovaného zberu, kde vždy pred Vianocami uspokojím svoju (s)potrebu čečiny bez drancovania ihličnanov vo svojom okolí a už to frčalo.

Klasický adventný kôš so sviečkami z brezových polienok na dvor, mix vetvičiek do drevených kvetináčov na okná a ešte výplň netradičného adventného košíka do obývačky. 

 Píšeme, píšeme :) 

Ponurejšie večery a rodinná pohoda v domácom kine

Premietačka z roku pána, ehm, z môjho detstva a večerný program pripravený deťmi pre rodičov 

Keď niečo nové začína a iné zas končí...

Začína advent, predvianočný čas. Pre niekoho najhektickejšie obdobie v roku s finišom v práci, s finišom v domácnosti, s finišom pri nákupoch... Či už je to vekom alebo čo, ale pre mňa je to čas, kedy bytostne cítim potrebu častejšieho stretávania sa s blízkymi a spriaznenými dušami na striedačku s takým osobným stíšením sa.

Včera som ukončila jednu etapu svojho života v práci, ktorá pre mňa znamenala viac, než som si na jej začiatku myslela. Práca s deťmi je úžasná, núti človeka k tvorivosti, trpezlivosti, k prekračovaniu svojich osobných hraníc... 

Pohodu a pokoj v duši do Vašich adventných dní...

So srdcom na dlani

Vonku sa nám radikálne zmenilo počasie, prší, fučí, vyháňa nás zo záhrady dnu do domu, tak mám kúštik času aj na blog.

Pivónia poskytla svoje lupienky vetru na jeho hrátky veterné a jeden srdiečkový zavial až Rebi do dlaní :)

Chlapec a pes

Jeden z tých krajších, slnečnejších dní patril našim dvom chlapcom - dvojnohému aj štvornohému.  

Večer Jakubko zaspal vyšťavený vydanou energiou v priebehu 5 minút a Belka vymenil za jeho plyšového náhradníka. No neodfoťte ho! :)

Krása a mohutnosť tohto v detaile nežného plamienka nás udivuje z roka na rok stále viac. 

Kupovala som ho ako zlacnenú, cca 20 centimetrovú, polovyschnutú rastlinku a manžel ma dosť odhováral od jeho kúpy. Niečo vo mne ma však nahováralo, nech si ju skúsim vypiplať. A vypiplala som myslím poriadne. Rozprestiera sa už na niekoľkých metroch plota, jeden z výhonkov som zasadila k Belovej voliére a tento rok už aj tam mal 4 kvietky a ďalší z výhonkov s krásnymi korienkami putoval pred týždňom k susedke:) Snáď sa mu tam bude páčiť tak, ako u nás.

Malý záhradný mix.

Nevädzové kvety by som fotila do nemoty. 

Po minuloročnej pauze v kvitnutí mi tentokrát zakvitla aj táto žltooranžová azalka s jemne tigrovanou kresbou na lupienkoch.

Slimáčik máčik v ďateline po daždi.

Cezmína s panašovanými listami tiež už kvitne. Jej drobné kvietky sú oproti zimným sýtočerveným bobuľkám ľahko prehliadnuteľné.

"Slniečková" skalnička.

Po pár rokoch začínam robiť poriadky v oslabených cibuľovinách. Postupne ich vyberám, nechávam zaschnúť stonky s listami, potom porozdeľujem, odložím a na jeseň si ich nanovo zasadím na nové stanovištia.

A tu už hrdá majiteľka onoho srdiečkového lupienku z prvej foto vo svojom postupnom rozkvitaní.

A ešte jedna rozkvitajúca postupka - ozdobný cesnak, ten teraz dominuje v záhonoch spolu s kosatcami.

Krásne májové dni plné lásky :)

Poveľkonočne

Po sviatkoch.

Kuriatko stratené v žeruche:)

Nekonečné množstvá čokoládok, ktoré krpci nafasovali v priebehu dvoch dní. A to som nechala v miske len tie najmenšie kúsky, zvyšok zaplnil polovicu police v špajzi. Uf, uf.

Deti dokončili svoje putovanie k Veľkonočným sviatkom. Základ mali rovnaký, rozdiel bol v nedeliach a významných dňoch, ktoré si Jakubko len vymaľovával, Rebi aj dokresľovala.

Ešte sme všetku výzdobu nezrušili, veď to trvalo tak krátko...:)

Po daždi.

Mám pocit, že väčšina dní od Veľkej Noci je vo fáze pred dažďom alebo po daždi. Ale nefrflem až tak, treba ho:)

Fialkovo modrý kosatec, púpava, lišajník na slivke a jahody. Krásne vyumývané.

Po daždi 2

Naši strážcovia zeleninových záhonov zachytení Jakubkovými rukami. Tí teda nevyzerajú až tak vyumývane, lebo šľahajúci dážď ich oplieskal aj blatom zo záhona.

Nevädza záhradná ako vymaľovaná. Krásny, nežný a svieži kuklík.

Návštevníci.

Pán doktor ďateľ si takto pekne vyklopkával na našej vŕbe.

A chrobáčikovo.

O uplynulých dňoch

V spomienkach sa vraciam k okamihom minulotýždňových dní, keďže tie aktuálne až také slnečné a príjemné nie sú.

Naše dva nové zeleninové záhony zasnežené lupienkami kvetov z ovocných stromov.

Kvet fialovomodrej veternice nádherný do posledného detailu.

Jahodovisko plné kvietkov sľubujúcich množstvo sladučkých jahôd.

Púčik fialového hrozna už v prvých náznakoch života dáva farebným ladením vedieť svoju inakosť.

Mladá jarná žihľava je našim pokračovaním v bylinkárskom nadšení. Zatiaľ sa nám podarilo dopriať si ranný žihľavový čaj spoločne len raz, ale nevzdávame to:)

Jakubko odštartoval virózové obdobie v našej rodinke a tak sme pár dní strávili doma spoločne. Keď mu už bolo lepšie, vytvárali sme jarné zajačikovské pozdravy starým rodičom a dvoch spravil aj svojim pani učiteľkám do škôlky. 

Pod brezou na začiatku našej ulice som našla niekoľko konárikov polámaných od vetra, ktoré sa ešte nestihli zazelenať, tak som z nich umotala trošku neforemného zajka na vchodové dvere.

Rebi ma nahovorila oprášiťpo dlhočiznom čase servítkovú techniku a krakelovanie (vytváranie praskliniek) a tak sa nám počas jedného babského večera podarilo z polystyrénových vajíčok vytvoriť napríklad aj tieto dve kraslice. To ružové je Rebekine. Na prvýkrát jej to išlo úplne bravúrne!

Kvitneme. Dokonca aj v tieňoch:)

Čerešňová víla.

Mláďatá všade okolo nás, dvojnohé aj štvornohé :)

Dva roky si prenajímali pre založenie svojej rodinky búdku na našom dome žltochvosty. Aj tento rok sme ich už túžobne očakávali, avšak predbehli ich vrabce. A naozaj je pravda, čo sa o nich hovorí, že sú to malí neporiadnici, pozrite ako im trčí slama  a suchá tráva z búdky von! Naši malí trošku smútia, že tento rok tam budeme mať len také "obyčajné" vrabce, my veľkáči sa tešíme z každého živého tvora, ktorému je v našej blízkosti fajn  :)

Moji milí, máme tu Veľký týždeň. 

Svoju myseľ však upriamujem najmä na starostlivosť o rodinku, lebo po Jakubkovi pokračovala vo viróze Rebi, od včera bojuje manžel, takže mi nezostáva toľko času a energie na jarné tvorenie, ako by som si predstavovala, ale verím, že spoločnými silami všetko zvládneme.

A nech sú už vaše okolnosti akékoľvek, prajem vám radosť zo vzájomne prežívaných chvíľ :)

Začiatok apríla

Po medveďom cesnaku sme pokračovali v našom nadšení pre bylinkárčenie v spracovaní púpavy na sirup. 

Ono to mal byť pôvodne recept podľa Márie Trebenovej na púpavový med, ale napriek všetkému úsiliu a ochote držať sa presne jej postupu, sa nám nepodarilo docieliť požadovanú hustotu.

Takže máme sirup :)

V záhradke to bzučí a raší a kvitne a sfarebnieva o dušu - ružové veternice, hruškové kvety, strapatý červený tulipán a orechové jahňady.

A tu vám predstavujem môjho nového, romanticky ladeného aj dotvoreného dvojkolesového kamoša. 

Náramne sa mi hodí na naše jarné výjazdy do prírody, juchuchú:)

Aj vo štvrtok poobede sme si spravili príjemnú popoludňajšiu pohodičku pri Váhu, pokochali sa výhľadom na rieku, zakvitnuté trnky a sem tam nám popred kolesá prebiehali aj takýto zaujímaví "chrobákoši".

Teším sa z celého toho života okolo mňa, zo všetkých sýtych farieb po zime, z mojej novo nadobudnutej aktívnosti na novom bicykli, ale momentálne sa asi najviac teším z toho, že sa mi aspoň zatiaľ darí plniť si svoje predsavzatie z predchádzajúceho príspevku - uverejňovať moje blogerské "vstupy" častejšie :)

Január, február, marec

Po troch mesiacoch som sa konečne utrhla pre blogovanie. 

Pravdupovediac, už mi to trošku aj chýbalo:) Len tak si vkladať pocity a zážitky do písmeniek a písmenká do slov a pustiť ten výsledok slobodne do anonymného internetového priestoru a čakať, či sa moje prežívania stretnú s inými - odlišnými, podobnými, či úplne zhodnými, jednoducho tými vašimi a ako prvotná akcia vyvolajú následnú reakciu. 

Júúúj, jar na mňa pôsobí "very" poetične až filozofične :).  

Jar vo mne vždy evokuje nové začiatky, viac ma to láka k predsavzatiam a novým projektom, než na konci starého a začiatku nového roka.  

Nového ducha dostal aj grafický štýl môjho blogu, akosi sa mi žiadalo zjemniť, i keď stále je v súlade s mojím celkovým ladením "na prírodno".

Rovnako som zatúžila sa tu častejšie zdieľať ako za posledný rok, tak uvidím, ako sa mi to bude dariť, veď i teraz zhŕňam naše žitie a bytie za celé 3 mesiace. 

Január

Zimu sme si veľmi neužili, teda najmä sneh a s ním spojené radovánky, asi ako väčšina, ale za to sme sa nenudili. 

Boli sme s deťmi v Starom divadle v Nitre na netradičnom spracovaní Palculienky a po predstavení sme sa prešli po zaujímavo upravených priestoroch divadla s výstavou obrazov a figurínami v divadelných kostýmoch. 

Deti s ockom vyrábali nové kŕmidlo pre vtáčence, ale tie mali dosť potravy voľne, tak sa o kŕmidlo príliš nezaujímali.

Kŕmili sme labute na Váhu.

A občas, keď sa deťom nechcelo ísť ešte do postele, nachádzali sme v ich izbičke nových (našťastie len dočasných), členov našej rodinky :)

Ešte na Vianoce sme si pod stromčekom našli 4 lístky na ľadovú revue, Doba ľadová, ktorú sme si boli pozrieť v Bratislave koncom januára.

Február

Vo februári už u nás nastali teplotne veľmi príjemné dni a ťahalo nás to von.

Neverila by som, že okrem tradične skorého strihania hrozna, vytiahnem už vo februári aj seriózne záhradné náčinie... :)

Deťom február tiež brnkal na city jarným ladením, takže veľmi skoro sa maľovalo aj na chodníky.

Rebekine divadielko pre nás o dievčinke, ktorá chodila do baletnej školy. 

Priestory potom požičala na jedno predstavenie aj Jakubkovi, ten to poňal už trošku modernejšie:)

Fašiangový čas, čas karnevalov . V škole, aj v škôlke.

Pippi dlhá pančucha Rebi a kovboj Jakubko.

Ó, áno, február a sviatok sv. Valentína. Priznám sa bez mučenia, už ma tá jeho podoba veľmi nepriťahovala. Avšak zdanlivo náhodné drobnosti, ako "navždy" spojení mackovia vo vrecúšku s gumenými cukríkmi, srdiečko z peny na káve, Rebekin novo objavený objekt záujmu - krížikové vyšívanie a ako prvý vzorček srdiečko, ma motivovali k malému čajíkovému prekvapku pre manžela do práce, a z navonok nepríťažlivého dňa sa pre mňa vyvinul vcelku príjemný pocit:)

Marec

 V marcové dni to u nás už žilo naplno.

Kvietky kvitli, rastlinstvo sa prebúdzalo, rovnako ako galantnosť nášho mladého pána, ktorý obdaroval narcisom zo záhradky všetky žienky, s ktorými sa na MDŽ stretol, Rebekine kamarátky nevynímajúc :) 

A Rebeka? Tá si zatiaľ lietala hore dole :)

Malí astronómovia alebo pozorovanie mesiaca.

Malé vybavovanie v našom hlavnom meste sme si spojili s výletom. 

Príjemne teplé marcové popoludnie sme strávili na Bratislavskom hrade a v jeho okolí.

Všimnite si, prosím, architektonický skvost novodobých majstrov zachytený na poslednom zábere v pravo dole... Nemám slov.

V marci sme odštartovali spoločné rozhodnutie s manželom obnoviť naše bylinkárčenie. 

Začali sme medvedím cesnakom. Celkovo 3krát sme boli na jeho zbere a nestihli sme z neho odložiť ani kúsok. Všetko sme zúžitkovali na čerstvo a zároveň som experimentovala s jeho použitím pri varení. Na budúci rok by som ho chcela vyskúšať naložiť aj do olivového oleja, ale teraz už začína kvitnúť a jeho listy vtedy horknú. 

Zber byliniek nie je žiadna nuda. Stačí šikovný ocko, ktorý dokáže za pár minút vyčarovať z nájdených komponentov luk a šíp a už sa strieľa - do poľa aj do Váhu.

Naše marcové tvorenie.

Jedna pohľadnička na želanie pre malého Martinka a potom handmade ananás, čoby hlavný narodeninový dar pre môjho brata.

Použili sme fľašu šampanského, 2-3 balenia jednotlivo balených bonbónov, žltý a zelený krepový papier a už len trpezlivosť a tavnú pištoľ. Ak pripojíte ešte vhodne naformulovanú visačku, úspech bude zaručený. Aspoň u nás bol:)

Farebné marcové dni -  modrice, lístky na lieske, žltý kamzičník, rozmarín a ufónec na chodníku:)

Ako som spomínala už v úvode, jar, to sú pre mňa nové začiatky, nové nadchnutia. Niečo novovznikajúce. 

V sobotu sme si na Slovensku volili nového prezidenta a ja pevne dúfam, že sme si zároveň zvolili nový a snáď aj lepší začiatok. 

A kým sme my volili, Jakubko mal svoje "povinnosti" na obecnom úrade. Bol vybratý spolu s niekoľkými svojimi spolužiakmi zo škôlky na recitáciu pri oficiálnom vítaní bábätka a veľmi si to užíval. 

A mne to krásne pasuje do môjho jarného vnímania nových začiatkov, nového života... :)

Prajem nám všetkým príležitosť a chuť do nového (re)štartu :)

Jeseň nám zaklopala na dvere a my sme jej ich ochotne otvorili Časť 2.

Je 11.november, Martin k nám síce neprišiel na svojom povestnom bielom koni (ten vetrisko, čo u nás dnes duje, by ho zrejme z toho koňa aj sfúkol:), ale počasie sa nám výrazne mení na zimnejšie.

Aj preto prinášam zrejme posledné sýto sfarbené zábery z našich tohtoročných jesenných dní.

Z prechádzok a zberu šípok.

Z upratovania záhrady.

Z Jakubkovho jesenného tvorenia - precvičujeme motoriku aj kreslením na počítači a rozpoznávame a dopĺňame listy k správnym stromom.

Z Rebekinho tvorenia - kreslené jesenné príbehy, kamienková natur torta pre babku, hranie divadielka vyrobeného z prílohy v detskom časopise a nad tým všetkým bdie náš huncút Belko:)

No a pomaly sa asi už začneme orientovať viac vianočne...

Jeseň nám zaklopala na dvere a my sme jej ich ochotne otvorili. Časť 1.

Ako je to s tým časom moji milí? 

Niekto má pocit, že sa vlečie slimačou rýchlosťou a niekomu sa zdá, že letí ako splašený kôň, že sa občas nestíhame ani obzrieť za tým čo bolo. 

A to je aj môj prípad.

Pre mňa je útechou, že aspoň ten kratučký okamih prítomnosti sa snažím prežívať najplnšie ako to len ide... :)

Takto sa u nás zjesenievalo.

Tu sa deti nadobro lúčia s letom, s farebnou vlajočkovou girlandou, ktorá nám rozveseľovala záhradu v letných mesiacoch. 

Belko im v tom udatne pomáha :)

Trošku jesenného tvorenia - moja nová jesenná kolekcia pohľadničiek.

Jesenné maškrtenie - jabĺčkové a hruškové koláče

Zopár jesenných plodov, občas nejaká sviečka a malé aranžmá je hneď pripravené robiť príjemnú atmosféru aj vo vnútri.

Z ďalšieho tvorenia. Môjho i Jakubkovho :)

Predčasne. 

Takto nás po dve októbrové rána za sebou prekvapili skoré mrazíky a záhrada sa razom zmenila na nepoznanie.