streda, 17. júla 2013

Začiatok prázdnin

Prázdniny sa nám rozbehli celkom čulo. 
Bolo to aj manželovou skoršou dovolenkou v práci, ktorej predchádzalo len zopár júlových dní a tie si teda naši rozšafníci užívali naplno, akoby to boli nie prvé, ale naopak, posledné dni ich voľna:)

Záhrada a dvor ožili, ja s mojím dosiaľ nevytvoreným vzťahom k šitiu som sa pokúsila o farebnú zástavkovú girlandu, nech to máme vonku také echt letno veselé a čuduj sa svete, podarila sa...:)
A ako vždy sa osvedčilo staré známe, že deti nepotrebujú predpripravené hračky, ale slobodu a voľnosť. A tak spojením preklápacej hojdačky a lana na šplhanie vznikla jedného dňa flotila, na ktorej Jakubko jasne naznačuje, ako bude pokračovať línia tohtoročných prázdnin - Plnou parou vpred:)
Príjemnú zábavu trochu narušila choroba našej už 9ročnej čuvačky Bely. Dostávala injekcie, lieky, ale ani po 3 týždňoch stále nie je v poriadku. Je to jej prvá vážna choroba, tak dúfame, že aj napriek vyššiemu veku to zvládne.

A zrazu nastal deň D, čuvačku nám na pár dní sľúbili postrážiť svokrovci a my sme vybehli spoznať ďalší krásny kút Slovenska:) 
Tentokrát to bola najmä motiváciou u Janky - Špania Dolina a jej okolie.
Špania Dolina je stará banícka obec, takže na našich turistických túlačkách sme natrafili aj na staré štôlne, na násypy kamenia, ktoré baníci vyfárali pri snahe vyťažiť vzácne kamene a tými násypmi zostala obec v doline, odtiaľ ten názov Špania dolina. 
Príroda je tam nádherná, úžasný pokoj, relax na jednotku. Vychodili sme sa do sýta (a nielen po schodoch do kostola, ktorých je presne 162:), deti na chalupe každý večer zapadli do postele  a snívali o malých lesných škriatkoch, ktorým v zamachnatených častiach pod stromami stavali mini domčeky:)
Jediné, čo sme nezažili a čo je nám fakt ľúto, bol banícky orloj, ktorý presne v deň, kedy sme dorazili vypadol z činnosti a hoci sme ho telepaticky tlačili a chodili ho kontrolovať celé 4 dni nenaskočil...:(

My sme hubári s úctou - huby obdivujeme, ale pre nedostatočnú znalosť nezbierame, len fotíme:)

V rámci spoznávania okolia sme si jeden deň rezervovali na Vlkolínec, v ktorom sme strávili pár dní pred 4 rokmi, Jakubko mal vtedy 1,5 a Rebi 4,5 roka, tak sme si chceli pripomenúť prostredie.
Obehli sme chalúpky, vybehli na kopec mrknúť výhľad na Ružomberok, dali turistickú prestávku na skale so stádom ovečiek za chrbtom a vypliešťali oči na moderného pastiera s mp3 na ušiach a šiltovkou na hlave:)
Vo Vlkolínci práve prebiehali aj remeselné dielničky, deti si maľovali prívesky, ja som vyskúšala tkanie na krosnách a spolu s Jakubkom sme si vytočili aj hlinenú mištičku na kruhu.

Ďalší výletný deň patril Donovalom.
Teda najmä rozprávkovej krajinke Pavla Dobšinského Habakukom, kde sa teda decká "vyřádili" poriadne.
Tu si okrem rozprávok hraných na javisku aj v jednotlivých chalúpkach, mohli deti za habakukovské zlatky a strieborniaky niečo kúpiť, užiť si nápadité ihrisko, pošmýkať sa na topánke vajca, ktoré sa vybralo na vandrovku a Rebi mala aj mini kurz tkania priamo so Zlatou priadkou:) 
Natrafili sme na múzeum starých lyží a sánok, júúúj, tam boli ale parádne kúsky!
Podvečer nás ešte zlákala lanovka na tom istom kopci a hoci sme na sedačkovú nenabrali odvahu, už aj v kabínkovej Rebeka prekonala samú seba (ona moc výšky nemusí) a užila si s nami výhľad z Novej Hole.

A tu je ešte zopár záberov z našich zastavení po ceste na dovolenku a z dovolenky: Bobi Ranč Nový Tekov, Vodný Mlyn Bohunice s netopierými mamičkami, ktoré pod krídlami schovávali svoje mini netopierie bábätká a Zvolenský zámok s pancierovým vlakom.



Začiatok prázdnin sa nám celkom vydaril a ja dúfam, že aj ich zvyšok sa nám ponesie v podobnom zážitkovom duchu. I keď občas ani taká pohodka na záhrade nie je na zahodenie:)