utorok, 29. novembra 2011

Malé pojednanie o našich adventných vencoch

Podobu nášho tohtoročného adventného venca som si ujasnila už v septembri, kedy som do zimného čísla časopisu Miriam pripravovala rubriku Tvorenie.
Rozhodla som sa ponúknuť čitateľom zopár menej tradičných podôb adventného venca.

Niektoré z nich vyberám na ukážku, i keď s menším meškaním, keďže 1. adventnú nedeľu už máme za sebou, ale možno vás niektorý z nápadov zaujme do budúceho roku.



V jednoduchosti a na prírodno


4 terakotové kvetináče vyplnené florexom (ale postačí aj polystyrén) na zafixovanie sviečok, pokryté vrstvou machu (môže byť aj umelý) a 4 vlašské orechy s číslom označujúcim poradie nedieľ.




Druhý návrh - elegantný


Sklenený podstavec na tortu pokrytý jemnými vetvičkami tuje a 4 sklenené nádobky s vodou a plávajúcimi sviečkami. Nie je na škodu, ak farba sviečok ladí s drobnými ozdôbkami na podnose, v mojom prípade sú to drobné červené perličkové korálky.





Jednoduchá elegancia ďalšieho z nápadov mi natoľko učarovala, že po menšej úprave je naším tohtoročným adventným vencom.





4 kvetináče natreté na bielo vyplnené čečinou a doplnené jednoduchou bielou sviečkou tvoria základ. Na každý kvetináč som čiernou lakovou fixou napísala názov jednotlivých adventných nedieľ po latinsky.

Keďže sme rodina s malými deťmi, aby som aj im postupnosť adventu priblížila a zároveň nemusela upustiť od svojej túžby po latinských nápisoch, doplnila som ku každému kvetináču kúsok smrekovcovej vetvičky s príslušným počtom šišôčok:)



Čo sa nám minulý rok nepodarilo zrealizovať, ale podarilo sa tentokrát, je adventný veniec do exteriéru.


Manžel mi odrezal 4 rôzne dlhé kusy brezového konára, ktorý som si na tento účel odkladala takmer rok:)


Vyrobil mi 4 plamienky, ktoré som natrela a napojil mi ich na brezové "sviečky".


Celé dielo som vložila do väčšieho prúteného košíka, vyplnila rôznodruhovou čečinou, dozdobila zopár šiškami a hotovo.






P.S. : Naša Rebi, čoby veľká druháčka, dnes po postupe z triedneho kola, vyhrala 1. miesto v školskom kole v prednese povesti vo svojej vekovej kategórii a čaká ju účasť na okresnom kole budúci piatok - 9.decembra.


Prosím, pridajte sa k nám v držaní palcov, množstvo divákov jej už teraz naháňa strach :)


Ďakujem a prajem príjemné dni:)


Gabi






streda, 23. novembra 2011

Sviť měsíčku sviť, ať mi šije niť

Sviť měsíčku sviť, ať mi šije niť.
Môj najčastejšie používaný popevok posledných dní, týždňov.

Veru, veru, moja odveká nechuť k blízkemu vzťahu s ihlou a niťou sa rúca. Nikdy nepochopím kedy a ako k tomu vlastne došlo. Najmä v období, keď sa to okolo mňa hmýri vymakanými a do detailov prepracovanými anjelkami a spinkáčmi.
Ale, že vo mne túžba vyskúšať si šitie, tlela už istú chvíľu, potvrdzuje aj fakt, že starý šľapací Royal podedený po generáciách sme v lete po maľovaní už prestali používať ako stolík pod TV, ale dostal svoje nové miesto bez záťaže:)


A potom, jedného dňa, premýšľajúc čím okoreniť svoj artikel v obchodíku som ho otvorila a skúsila. A znova skúsila a na chvíľu zatvorila.

A potom opäť otvorila a skúšala a skúšala a zrazu v duchu prichádzajúcich sviatkov a adventného času, ktorý nám už klopká na dvere, vznikli stromčeky trochu netypického tvaru a s trochu netypickou, ale o to voňavejšou vianočnou výzdobou:)

Moje prvé šitíčka, čo nesú čosi zo mňa a ktoré som mala odvahu ponúknuť aj na predaj.

Stromčeky so škoricovým kmeňom a badiánovo klinčekovou výzdobou.



K voňavým stromčekom sa akosi samozrejme pridal aj tento "na prírodno" so smrekovcovými šiškami.



Už pri stromčekoch som cítila, že tilda smer nie je pre mňa.

Niežeby sa mi nepáčil, sú to často rozkošné kúsky, ja však musím tvoriť každú vecičku takým osobitejším a zdĺhavejším procesom.

Dlho, predlho nosím v hlave akýsi nápad neúplných tvarov, potom sa o čosi pokúsim a ten pokus cibrím, piplem, upravujem, až z toho vyjde "môj kúsok".

Alebo mám ešte jeden postup. Kdesi ma čosi osloví a ja už potom dumkám a špekuľujem, ako to prispôsobiť svojmu ja:)

Podobným spôsobom vznikol aj tento, tiež voňavý, snehuliačik, šmrcnutý štýlom primitives.

Biele ľanové plátno, ktoré doma tkala ešte manželova babička a aj prababka a ktoré po vyprátavaní babkinho domu zostalo akosi na ocot, sa stihlo dostať do mojich rúk a na snehuliaka sa náramne hodilo.




Aké by to bolo v našom živote bez anjelov?
Tento z režného plátienka má byť takým usmievavým vianočným poslom:)



A opäť som si trochu odbehla k stromčekom a spojila už typický tvar s "anjelsko-poslovským nápadom".





Ako som spomínala už vo svojom predchádzajúcom príspevku, zozimieva sa a deti už chodia do školy a škôlky s rukavicami.


K tým ich pribudli aj tieto dva páry rukavičiek.




A kedyže má mama dvoch krpcov čas na tvoreníčko, ak nie po večeroch?

Klipkajúc očami, striehnem na ihlu, aby som si nespravila na každom druhom prste vyšívané tetovanie a jemne si pohmkávam: "Sviť měsíčku sviť, ať mi ...":)


P.S. Ak vám čosi jaksi padne z môjho obchodíka do oka, pokojne ma kontaktujte aj cez môj mail. Určite sa dohodneme:)

štvrtok, 17. novembra 2011

Už sa jeseň poberá

Už zopár dní sme odchádzali do školy a škôlky v teplých bundách a čižmách, ale od predvčera sme kráčali aj zarukavičkovaní:)
Noci dostávajú prívlastok mrazivé.

Nášmu havkáčovi zamŕza voda už pravidelne, túto noc však zamrzol aj zvyšok mlieka v Murovej miske:)


Vďaka mrázu a včerajšej takmer celodennej hmle nás ráno čakali v záhrade úžané maľovanky:)


Namrznutý a zasrienený špagátik na tabuľke s nápisom jeseň mi pripadal ako symbol, ktorým sa pani zima snaží vytlačiť posledné zvyšky jesene a prevziať svoju vládu.


"Pocukrovaný" plamienok






Zabudnutý vtáčik zo samotvrdnúcej hmoty tiež dostal nový, čipkovaný výzor. Najviac sa mi páči, akú peknotu vytvorila namrznutá pavučinka medzi látkovými krídlami.




Púpava akoby vytvorená zo samých snehových vločiek.




Zopár lístočkových peknôtok - orgovánový list


List lieskového orecha


Orechový list


Skalničky


Ucho prúteného koša



Šišky čakajúce na vianočnú výzdobu v drôtenom košíku sa už dozdobujú



Rovnako ako vetvičky nášho smrečku




pondelok, 14. novembra 2011

Jesenné premeny

Trblietavé rána, zväčša slnečné poludnia a čoraz rýchlešie večery.
V našich dňoch sa pomaly chystáme na rozlúčku s jesenným ladením a tvorením.


Zatiaľ si však z jesenných prechádzok máme stále čo doniesť.




Takto tvorila breza na začiatku našej ulice.

Dokonalú premenu stihla v priebehu týždňa.




A takto som pretvorila ja žiarovku.



Stihla som to za jeden večer:)





Jesenne sme trochu potvorili aj na tanieri:)



Zo včerajšej prechádzky v nitrianskom parku.

Sviežomodré sirôtky a žlté listy ginka spolu pekne ladili.


Rovnako ako žltooranžové s javorovými listami.


Divé jabĺčka


Pomedzi stromy sa prechádzala aj babička s košíkom hríbov:)



Poklady - listy ginka, listy a plody červeného duba.






Hoci pred deťmi hrám ešte jesennú formu, v tvorbe do obchodíka sa orientujem už trochu vianočnejšie, tak si myslím, že aj tu na blogu sa pomaly začneme predstavovať aj s naším zimným a vianočným tvorením, veď čas nám už pokročil a deti omieľajú Mikuláša a Ježiška čoraz častejšie:)

Krásne novembrové dni.

Gabi

štvrtok, 3. novembra 2011

Posledné októbrové, prvé novembrové - v záhrade

Rána si nesú svoj hmlový závoj čoraz dlhšie a líca štípu takmer do obeda, ale uprostred dňa sa ešte slnečná časť jesene rozhodne vytasiť všetky svoje tromfy. Hrejivé, aj farebné.




Orech nám tento rok prvýkrát rodil - dokopy sme našli tri orechy. Ako pre Popolušku:)



Čerešňa nesklamala - farbami zahýrila, krpcov našich k práci a zábave pozvala a ešte mamine srdiečko tým svojím potešila:))






Už nie do plodov, ale do listov sústreďujú jahody všetky zbytky farieb


Z posledných: veternica, astrovka, chryzantémka medovožltooranžovej farby:)



A posledný z plamienkov






Ešte malý mix všeličoho