Sviť měsíčku sviť, ať mi šije niť

Sviť měsíčku sviť, ať mi šije niť.
Môj najčastejšie používaný popevok posledných dní, týždňov.

Veru, veru, moja odveká nechuť k blízkemu vzťahu s ihlou a niťou sa rúca. Nikdy nepochopím kedy a ako k tomu vlastne došlo. Najmä v období, keď sa to okolo mňa hmýri vymakanými a do detailov prepracovanými anjelkami a spinkáčmi.
Ale, že vo mne túžba vyskúšať si šitie, tlela už istú chvíľu, potvrdzuje aj fakt, že starý šľapací Royal podedený po generáciách sme v lete po maľovaní už prestali používať ako stolík pod TV, ale dostal svoje nové miesto bez záťaže:)

A potom, jedného dňa, premýšľajúc čím okoreniť svoj artikel v obchodíku som ho otvorila a skúsila. A znova skúsila a na chvíľu zatvorila.

A potom opäť otvorila a skúšala a skúšala a zrazu v duchu prichádzajúcich sviatkov a adventného času, ktorý nám už klopká na dvere, vznikli stromčeky trochu netypického tvaru a s trochu netypickou, ale o to voňavejšou vianočnou výzdobou:)

Moje prvé šitíčka, čo nesú čosi zo mňa a ktoré som mala odvahu ponúknuť aj na predaj.

Stromčeky so škoricovým kmeňom a badiánovo klinčekovou výzdobou.

K voňavým stromčekom sa akosi samozrejme pridal aj tento "na prírodno" so smrekovcovými šiškami.

Už pri stromčekoch som cítila, že tilda smer nie je pre mňa.

Niežeby sa mi nepáčil, sú to často rozkošné kúsky, ja však musím tvoriť každú vecičku takým osobitejším a zdĺhavejším procesom.

Dlho, predlho nosím v hlave akýsi nápad neúplných tvarov, potom sa o čosi pokúsim a ten pokus cibrím, piplem, upravujem, až z toho vyjde "môj kúsok".

Alebo mám ešte jeden postup. Kdesi ma čosi osloví a ja už potom dumkám a špekuľujem, ako to prispôsobiť svojmu ja:)

Podobným spôsobom vznikol aj tento, tiež voňavý, snehuliačik, šmrcnutý štýlom primitives.

Biele ľanové plátno, ktoré doma tkala ešte manželova babička a aj prababka a ktoré po vyprátavaní babkinho domu zostalo akosi na ocot, sa stihlo dostať do mojich rúk a na snehuliaka sa náramne hodilo.

Aké by to bolo v našom živote bez anjelov?
Tento z režného plátienka má byť takým usmievavým vianočným poslom:)



A opäť som si trochu odbehla k stromčekom a spojila už typický tvar s "anjelsko-poslovským nápadom".

Ako som spomínala už vo svojom predchádzajúcom príspevku, zozimieva sa a deti už chodia do školy a škôlky s rukavicami.

K tým ich pribudli aj tieto dva páry rukavičiek.

A kedyže má mama dvoch krpcov čas na tvoreníčko, ak nie po večeroch?

Klipkajúc očami, striehnem na ihlu, aby som si nespravila na každom druhom prste vyšívané tetovanie a jemne si pohmkávam: "Sviť měsíčku sviť, ať mi ...":)

P.S. Ak vám čosi jaksi padne z môjho obchodíka do oka, pokojne ma kontaktujte aj cez môj mail. Určite sa dohodneme:)