Už týždeň v pôstnom období

Presne pred týždňom nám Popolcovou stredou začalo predveľkonočné pôstne obdobie.

Doteraz sme sa snažili deťom vysvetľovať vieru rozprávaním, pozorovaním udalostí bežného, každodenného života a opäť rozprávaním a ešte raz rozprávaním:)

Tentokrát sme sa rozhodli, že deti už nie sú také maličké, že skúsime aj niečo nové, nejakú aktivitku.

Vlastne netypické to bolo hneď na Popolcovú stredu na omši, ktorá bola v kultúrnom dome, lebo nám začali rekonštruovať kostol:)

Motivácie čerpám na deti.vira.cz, u Letitie, u Kejt.

Doma som vybrala kríž, na ktorom sme si s manželom pred 8,5 rokmi sľúbili manželskú vernosť:) 

Deti si na ňom mohli aj tak reálnejšie "ošahať" klince v Ježišových rukách a nohách, bolo to pre nich celkom silné...

Vyrobila som kvietky z farebného papiera, z ktorých si každý večer môžme vybrať, ak sa nám podaril cez deň nejaký dobrý skutok.

Keďže sme v prvý večer nemali ešte hotový plagátik, na ktorý sme ich chceli lepiť, uložili sme ich ku krížu s Ježiškom.

Snažíme sa deťom hovoriť, že dobré skutky sú niekedy drobné, občas pre druhých neviditeľné prejavy našej pozornosti, pomoc plánovaná, či neplánová, zriekanie sa čohosi... Nie sú to skutky, ktoré si musím splniť, aby som si mohla odfajknúť kdesi políčko splnené (alebo, v našom prípade, si nalepiť kvetinku). Sú to prejavy lásky a dobrosrdečnosti, aby sme mali my aj ľudia okolo nás krajší deň.

Pre Jakubka to môže byť, že sa v škôlke na chvíľu zriekne hračky, o ktorú má záujem iný kamoš; pre Rebeku, že sa v škole podelí s maškrtou pribalenou k desiatej; pre ocka, že sa po príchode z práce ide hrať s deťmi, i keď je unavený a pre mňa ako mamu, že namiesto rýchlovky navarím o niečo zložitejšie jedlo, ktoré majú ostatní radšej.  

Potom sme voľne rozprávali s deťmi o tom, že niekedy by sme si mohli dať úlohu na niektorý deň, napríklad zvládnuť celý deň bez TV, bez PC, bez maškrtiek, ... 

A opäť nie preto, aby sme si večer s úľavou vydýchli, že uf, zvládli sme to, je to vybavené, ale čo si miesto tej telky, PC, ... nájdeme? Pôjdeme navštíviť starú tetu, ktorá býva oproti nám a býva často sama? Budeme si viac čítať, zahráme sa spolu alebo si len tak sadneme a voľne pokecáme?  

Zaujímavé a prekvapujúce bolo, keď sme sa v sobotu ráno zobudili a náš 4-ročný Jakub sa ešte v pyžamku spýtal: "Tak, dnes si dáme ten deň bez maškŕt?" 

Bol to veľký šok najmä od neho, známeho maškrtníka. Ale keď si aj po niekoľkonásobnom overení stál za svojím návrhom a súhlasila aj Rebi,  pridali sme sa aj my s manželom.

S ovocím naši krpci problém nemajú, ale v sobotu išlo na dračku:))  

Okolo obeda prišla na Jakubka kríza:) Uistili sme ho, že nikto z nás sa na neho nebude hnevať ak to nevydrží až do večera, kľudne si niečo môže dať a ak bude chcieť, môže sa pokúsiť v iný deň to dodržať, ale ak by ešte chcel chvíľku skúsiť vydržať, že mu s tým pomôžeme. 

Rozhodol sa ešte trošku vydržať, ale bolo treba vymýšľať živšie vyplnenie času.

Na rad prišli farby na sklo, s ktorými nemaľujú deti tak často, takže zaujali. Jakubko bol potom ešte s ockom povysávať auto a podvečer sme išli spolu na prechádzku s našou čuvačkou Belou.

Večer prišla úľava, že sme to zvládli úplne všetci:)

Na druhý deň sme boli na ľadovej revue ,takže sme mali špeci program, takmer ako odmenu za ten predchádzajúci deň a mám pocit, že aj všetky maškrty chutili lepšie ako kedykoľvek predtým:))
A už sme zvládli aj vyrobiť a na dvere detskej izby nalepiť aj plagátik so srdiečkom pre Ježiška, do ktorého zbierame dobroskutkové kvietky:)

Podarí sa nám ho do Veľkej Noci vyplniť celé?:)

Neviem, či na to ideme dobre. Ale skúšame.
"Treba len ísť vpred. V temnotách trochu naslepo, no vždy treba skúšať konať dobro. Čo sa týka zvyšku, nepovoľovať a spoľahnúť sa na Boha."
Albert Camus