Z posledných dní na záhrade

Posledné dni trávim trochu viac prácou v záhrade.
Deti sú v škole/škôlke, manžel v práci a ja si vychutnávam život podľa svojho gusta:)

Slnko je také akurátne, zohrieva, ale nespaľuje.
Muro, chvíľami voľne vyvalený a občas motajúci sa pod nohami.
Na susedinom agáte si mladé ďatle dokazujú svoju mladícku silu až mám niekedy pocit, že si aj hlavu roztrepú, len nech sa pred spolubratmi predvedú:)
Sýkorky pomaly okukujú terén, no nič moje milé, budeme vám musieť vymyslieť nové miesto, Muro nepustí.
A popri tom šteboty z ihriska na konci našej ulice, ktoré využívajú aj školáci na telocvik a ja sa sem tam pristavím a v pamäti lovím Rebekin školský rozvrh, či náhodou práve ona, práve vtedy, práve tam, ... :)
A potom začujem detské hlasy aj na ulici a keď mi intuícia nedovolí bez povšimnutia pokračovať v zahradníčení a ja dobehnem k bránke, zazriem druhákov na prechádzke (čoby prírodoveda v teréne) a medzi nimi jednu vysmiatu druháčku, čo sa vykláňa z radu a kýva mi a ja jej a je mi dobre a ešte hodnú chvíľu potom sa usmievam a teším sa na poobedie, keď spolu s Rebi porozprávame ockovi o našom neplánovanom stretnutí.

Páčia sa mi ozdobné kapusty v jesenných dekoráciách a pokúsila som sa ich vypestovať.

Celá šťastná som pozorovala ako vykukli prvé rastlinky, ako pekne rastú a potom úplne zdesená vnímala, ako ich húfne obžierajú húsenice mlynárika kapustového.

Pred pár dňami som si všimla, že sa napriek čipkovanému vzhľadu po húsenicovom útoku pomaly začínajú v strede aj vyfarbovať.

Tak som ich porozsádzala a teraz máme dvojnásobne ozdobné kapustičky:)

Korunka vyschnutej stromčekovej ruže a do nej vsadený starý košíček nám pekne obrastajú brečtanom a sú výborným miestom na celoročné aranžmá.

Aj rebrík už žije jesenne

Zakvitnuté topinambury

Posledné...

Dnešné, jemne zatiahnuté ráno a Jakubkov mierne upchatý noštek mi našepkávajú, že táto idylka sa blíži k svojmu koncu...