Druhý kvartál 2013

Tak toto veru nebude jeden z tých priebežných príspevkov, ktorý by zachytával určitý okamih v našich životoch. Dokonca to nebude ani akýsi týždenný, či mesačný sumár. Bude to zhrnutie celého druhého štvrťroku.

Po dlhej predlhej zime nám jarné a čoskoro i takmer letné slniečko zaimponovalo až tak, že sa žilo naplno a môj blog išiel stranou...

Dnes to chcem dobehnúť.

Aprílové krásky kvitli opreteky. 

Apríl prial aj zvieratkovským zážitkom - mlok s krásne sfarbeným bruškom ako pozitívum zatopenej pivnice, rosničky s najrôznejšími stanovišťami či cirkusantský výcvik našej čuvačky Bely.

V apríli sme s veľkou radosťou odštartovali aj opekačkovú sezónu.

V máji sme žili najmä dvomi väčšími akciami.

Prvou bola oslava dňa matiek a k tomu pripravený program v škôlke ale aj školákmi v kultúrnom dome. 

Ten škôlkársky bol "okorenený kliešťom", v Jakubkovom uchu, ktorého som mu objavila, keď ku mne po programe pribehol s prichystanými darčekmi... Nasledovala cesta zo škôlky rovno na pohotovosť, kde mu kliešťa v priebehu pár sekúnd z uška vybrali. Keďže potom nám už nič nestálo v ceste k obnoveniu dobrej nálady získanej v škôlke, zastavili sme sa ešte na kolotočoch:)

Školáci mali veľký spoločný program pre mamičky v kultúrnom dome a bolo to naozaj príjemné nedeľné popoludnie, najmä pre tých, ktorí tam mali svoje dietko zapojené:)

S májovými mamičkovskými akciami krásne ladila dokvitajúca srdcovka.

V máji sme ešte stihli aj intenzívne varenie bazového sirupu, pre istotu hneď v dvoch várkach:)

Druhou veľkou májovou akciou, ktorou sme naozaj intenzívne žili, bolo Rebekino prvé sväté prijímanie.

Nebyť antibiotík, ktoré nafasovala len pár dní pred tým, bol by to deň bez jedinej chybičky krásy..

Našťastie jej už celkom dobre zabrali, dokonca aj počasie nám vyšlo, ale podvečer už bolo na Rebi vidieť, že ju jej veľký deň vyšťavil trochu viac.

Júnovanie: levanduľová úroda, 

jabloň obsypaná na prasknutie, tak sme museli spraviť radikálnu prebierku, 

doktor ďateľ prilietajúci liečiť našu vŕbu, 

užovka, ktorá nás v jedno ráno dosť prekvapila omotaná o koleso 

a párik hríbikov, čo nám v jeden večer vykukol v obývačke v kvetináči

A júnové zábavky s príchuťou leta a prázdnin.

Záverečná fotka je absolútnou bodkou za školským rokom s opäť čistým vysvedčkom, čím ma Rebi absolútne predbehla, ja som už v treťom ročníku samé nemala...:)

Krásne letné zážitky vám prajem, snáď sa k najbližšiemu príspevku dostanem aj skôr, než opäť po troch mesiacoch:)

Od zajtra končí Google Reader, pre istotu som si zriadila včas Bloglovin, jedinú možnosť, ktorú som technicky zvládla, nech neprídem o vaše blogové príspevky, tak snáď budeme aj naďalej v kontakte:)

Krok za krokom k Veľkej Noci

Na prahu Veľkonočných sviatkov, prinášam malý sumár nášho snaženia, tvorenia, zdobenia domčeka k Veľkej Noci.

Vonku počasko nič moc, takže nejaké tvorivé aktivitky padli vhod.

Jakubko si spravil zajka, ktorý je skvelým držiakom na maľované vajíčko.

Rebi vyrábala papierový venček s kraslicami, ktorý im už skrášľuje dvere do izbičky.

Dopĺňali sme zeleň okolo seba ako sa len dalo.

Žerucha v škrupinkách, naše stolovanie na Kvetnú nedeľu a zátišie s hyacintami.

Vajíčkové čóro móro:)

Maľovali sme vyfúknuté vajíčka, takže ich bolo treba pridržiavať, aby nám z farby nevyplávavali.

Vodové obtisky z mojej mladosti z nostalgie odložené na pamiatku spravili ešte veľkú parádu:)

Krása záhradná pod snehom...

S nádejou na nový začiatok vám všetkým prajem:

Žeby predsa?

Žeby predsa len konečne prišla jar?

Minimálne tá astronomická už dorazila dnes na obed:)

Po pár dňoch to dnes vonku naozaj tak vyzeralo, dokonca sme s deťmi objavili aj prvé fialky, keď sme sa vracali z kontroly u lekárky. 

Počasie ako na hojdačke. 

Minulý utorok som ešte obdivovala pribúdajúce kvietky pečeňovníka a prvé puky modrého hyacintu a na druhý deň už chumelilo.

Rovnako bujaro postupovali aj Rebekine kiahne. Po pondelňajšom objave prvých dvoch, mala v utorok zopár nových vytvárajúcich sa pľuzgierikov (horný záber), v stredu už kopec pľuzgierov (spodný záber). Výsyp sa ukončil na piaty deň (záber vpravo) a to už mala kiahne úplne všade od pusy, uší, pier, ... Priebežne sa pridali horúčky a nevoľnosti a ja už veru nikomu nebudem tvrdiť, že ááále, veď sú to iba kiahne...

Dnes ma však naša detská lekárka pochválila, lebo okrem Rebi mala vo svojej starostlivosti ešte dve deti s takýmto ťažkým priebehom a takýmto veľkým výsypom a obe tie detičky skončili v nemocnici. A nám sa to podarilo zvládnuť doma. Je super, keď je vám dopriate počuť vetu: "Môžete byť na seba hrdá, mamička" aj inokedy, než pri pôrode, kde sa to všetko vlastne len začína:)

V návale eufórie, že ideme dobrým smerom, s podmazom príjemne hrejúceho slniečka som skúsila mini dekorovanie vonku, nakúkala s objektívom pod lupienky čemerice a trošku zjarnila kuchynské okno.

A radšej nesledovala predpoveď počasia na najbližšie dni...

A zas o krok bližšie

Víkend s chvíľkami super slniečkovými za nami. Aj dnes ešte sem tam posvietilo. Zahrialo. Potešilo. 

A všeličo nové zo zeme vytiahlo.

Príbeh modrej kvetinky z prvej foto: raz ma na jednom blogu oslovil modrý kvietok len tak pohodený na boku popri hlavnom texte. Bez slovíčka komentára mi nedal pokoja. A tak som ňúrala a snorila až kým som nevyňúrala, že je to pečeňovník trojlaločný. A potom zas ňúrala a snorila, až kým mi jedna dobrá duša, s ktorou sa vôbec nepoznám a ktorú som nikdy nevidela a je z úplne iného kúta Slovenska a spája nás len láska k rastlinstvu, poslala krabičku a v krabičke rastlinku. Rastlinku som zasadila, poliala a čakala. Prešiel rok, rastlinka vyhodila zo 3 lístky, ale kvietok ani jeden. Prešiel ďalší rok, bol akurát druhý marcový víkend a ako som sa z púhej samopaše venovala trochu záhonom mojim kvetinkovým, zrazu na mňa žmurkol on. Lístok ani jeden ale zato púčikov hneď niekoľko. Tak teda, vitaj u nás, krásavec:)

O kúsok ďalej pod množstvom listov sa ukrývajú puky čemerice.

Liesku máme ako dedičstvo po manželovej babke. Dlho sa odhodlávala zarodiť, ale teraz sa predvádza už v plnej kráse - samčie kvety -jahňady nahodila už pred zimou a teraz na jej konci aj tie samičie (tie červené hviezdičky). 

Mať vlastnú záhradu je neustále dobrodružstvo z objavovania flóry a fauny:)

Cez víkend sa už cítili jarnejšie aj deti. Jakubkove kiahne aj viróza sú za nami, rovnako ako Rebekina chrípka, čo tak vyskúšať kriedy na chodník?

V nedeľu poobede bola naplánovaná prechádzka, ale dážď nám prekazil plány, tak sme sa vybrali do kina. Pri odchode z neho sme natrafili na ďalšiu zábavu - zrkadlové bludisko s krivými zrkadlami:)

Ráno Rebi po chorobe a jarných prázdninách odišla do školy. Poobede sa vrátila a už jej na krku svietili dva pľuzgieriky - áno, máme kiahne v druhom kole...

V ústrety novým začiatkom

Takto to u nás začalo žiariť cez víkend.

I keď dnes sú kvietky zatvorené a obloha zatiahnutá, už ma nik a nič nezbaví radosti a nádeje z toho, čo prichádza.

A verím, že nielen zima, ale aj choroby od nás už naozaj odchádzajú, lebo takto a podobne to u nás vyzeralo  v priebehu posledného 1,5 mesiaca.

Jakubko dostal v škôlke kiahne, Rebi v škole poriadnu chrípku s horúčkami a takými bolesťami svalov, aké sme ešte nezažili a potom tú virózu od Rebi lapol aj Jakubko...

Užili sme si ...:(

Vonku je to každým dňom nádejnejšie.

Cez víkend bolo krásne slnečno a deti už boli bez horúčok, tak sme si chodili vždy na pár minút kradnúť D-vitamín zo slniečka:)

Murko, ako správny kocúr, sa vyhrieval spolu s deťmi:)

A rosničku, ktorú to na predchádzajúcom zábere tiež lákalo z jamky von, mi priniesli deti ukázať v starej naberačke, ak by som ju náhodou chcela prehliadnuť...:)

Po zime, po všetkých chorobách sa začínam nalaďovať na nové začiatky, nádeje, ... len sa cítim ešte vyčerpaná starostlivosťou o maródov, domácnosť popri tom ...

Možno to bude znieť divne, veď i mne samej to tak pripadá, ale chýba mi niečo, čo bolo zvykom u našich predkov - vynášanie Moreny,  staroslovanský symbol zimy a smrti, aby som to celé mohla prežiť viac bytostne... 

V tom kresťanskom ponímaní mi prichádza na myseľ ono - zobliecť si starého človeka a obliecť si nového...

Snažíme sa aj s deťmi o pôstnu aktivitu, sledujeme si cestu od Popolcovej stredy po veľkonočné sviatky, teda chceli by sme si. Zatiaľ nám to nejde tak, ako sme si mysleli na začiatku. Častokrát nám horúčka či bolesť odviedla myšlienky úplne iným smerom... Snáď už to bude lepšie, plnšie, živšie... :)

Včera a dnes

Tak som sa včera vyškierala od ucha k uchu pri pohľade na našich prvých poslov jari, ako to slniečko vonku a dnes...

Krokusky som stihla odfotiť ešte pred obedom, teraz už z nich ledva vidno špičky a sneží a sneží a sneží...

A aby tých bielych bodiek za oknom nebolo dosť, pribúdajú aj tie vo vnútri, na Jakubkovi, ktorý už tretí deň statočne bojuje s ovčími kiahňami. 

Končí fašiangový čas

Dnes nám končí čas fašiangových karnevalov a zábav. 

Choroba nezasiahla ani u jedného z krpcov v čase karnevalu, takže si ho tento rok užili obaja. 

Jakubko bol síce len prvý deň po chorobe v škôlke, keď sme sa dozvedeli, že karneval majú už na druhý deň a tak vznikol Spiderman na kolene z toho čo dom dal:)

Pre Rebi, čoby pirátku z Karibiku bol karneval zároveň rozlúčkovou párty s triednou pani učiteľkou, ktorá od druhého pol roku prebrala funkciu riaditeľky školy.

Cez víkend sme vzhľadom na bacily vo mne doznievajúce a v manželovi prebúdzajúce sa okresali fašiangovanie len na prípravu a maškrtenie šišiek:)

V niektoré dni bolo vonku tak nevľúdne, že ani na prechádzku sa nám nežiadalo ísť a keďže nuda nie je náš dobrý kamarát, dali sme deťúchom prahnúcim po nových zážitkoch možnosť, aby sa spoločne, ale bez môjho či manželovho zásahu realizovali v kuchyni. 

Rozhodli sa pre muffiny a tu je malý foto záznam (keďže mamičke, teda mne to nedalo, aby som aspoň sem tam nenakukla a nepresvedčila sa, či bude kuchyňa ešte ako tak použiteľná:))

Dotiahli to až po konečnú fázu odriaďovania po pečení, i keď ja som si samozrejme neodpustila ešte jeden rýchly zásah a potom si s gurmánskym pôžitkom vychutnávali unavení, ale šťastní sladký výsledok svojho snaženia:) 

Chrípka oxiduje aj v našom okolí, škôlku tento týždeň zavreli, tak s Jakubkom vymýšľame zábavky na doma. V posledných dňoch ho zároveň neopúšťa jeho novovzniknutá túžba stať sa rockovou hviezdou, tak tvrdo trénuje bicie varechami po okraji fotelky:) Sem tam sa k nemu pridáva aj Rebi tak máme duo, čo nám pri nácviku perfektne práši fotelky:)

Jakubko má síce chrípkové prázdniny bez chrípky, ale dnes mi volala Rebekina pani učiteľka, že či môžem po Rebi zbehnúť, lebo sa necíti dobre, má zimnicu, takže len tak bez bacilov nám to neprejde.

Ozaj, už som spomínala, že pri pohľade cez okno dostávam alergiu na bielu farbu???