A zas o krok bližšie

Víkend s chvíľkami super slniečkovými za nami. Aj dnes ešte sem tam posvietilo. Zahrialo. Potešilo. 

A všeličo nové zo zeme vytiahlo.

Príbeh modrej kvetinky z prvej foto: raz ma na jednom blogu oslovil modrý kvietok len tak pohodený na boku popri hlavnom texte. Bez slovíčka komentára mi nedal pokoja. A tak som ňúrala a snorila až kým som nevyňúrala, že je to pečeňovník trojlaločný. A potom zas ňúrala a snorila, až kým mi jedna dobrá duša, s ktorou sa vôbec nepoznám a ktorú som nikdy nevidela a je z úplne iného kúta Slovenska a spája nás len láska k rastlinstvu, poslala krabičku a v krabičke rastlinku. Rastlinku som zasadila, poliala a čakala. Prešiel rok, rastlinka vyhodila zo 3 lístky, ale kvietok ani jeden. Prešiel ďalší rok, bol akurát druhý marcový víkend a ako som sa z púhej samopaše venovala trochu záhonom mojim kvetinkovým, zrazu na mňa žmurkol on. Lístok ani jeden ale zato púčikov hneď niekoľko. Tak teda, vitaj u nás, krásavec:)

O kúsok ďalej pod množstvom listov sa ukrývajú puky čemerice.

Liesku máme ako dedičstvo po manželovej babke. Dlho sa odhodlávala zarodiť, ale teraz sa predvádza už v plnej kráse - samčie kvety -jahňady nahodila už pred zimou a teraz na jej konci aj tie samičie (tie červené hviezdičky). 

Mať vlastnú záhradu je neustále dobrodružstvo z objavovania flóry a fauny:)

Cez víkend sa už cítili jarnejšie aj deti. Jakubkove kiahne aj viróza sú za nami, rovnako ako Rebekina chrípka, čo tak vyskúšať kriedy na chodník?

V nedeľu poobede bola naplánovaná prechádzka, ale dážď nám prekazil plány, tak sme sa vybrali do kina. Pri odchode z neho sme natrafili na ďalšiu zábavu - zrkadlové bludisko s krivými zrkadlami:)

Ráno Rebi po chorobe a jarných prázdninách odišla do školy. Poobede sa vrátila a už jej na krku svietili dva pľuzgieriky - áno, máme kiahne v druhom kole...