Miriam a ja

Bolo nebolo, bola raz jedna mama na materskej dovolenke a bola na nej už pekných 6 rokov.
Venovala sa ďeťúchom, domácnosti, sem tam nejakým peknôtkám, ktorými sa snažila odháňať od seba stereotyp.

Občas sa ale stalo, že realita každodennosti ju odlákala od tvorenia na dlhšie a stereotyp predsa len začal získavať nad ňou prevahu.
Ako to už v takýchto situáciách býva, táto naša mama začala mať pocit, že všetky tie bežné činnosti, ktorým sa venuje deň čo deň, nie sú príliš zaujímavé, dosť významné a cenné a že vlastne ona nie je a nerobí nič cenné a výnimočné.
Pocity, ktoré sprevádzali jej prežívanie tu nebudem opisovať, veď z času na čas ich prežíva každá/ý z nás.

Podstatné je, čo nasledovalo potom.
Jedného dňa sa mame ozvala istá slečna, že sa dačo dopočula o jej tvorení. A keďže táto slečna sa aktívne realizuje v redakcii istého časopisu, tak sa priamo spýtala, či by naša mama nemala nejaký kreatívny nápad do daného časopisu pre rubriku Tvorenie.

Nebudem vás tu ďalej naťahovať rozprávaním o tretej osobe.
Ponuku som dostala ešte koncom minulého roka z časopisu Miriam, ktorý vychádza štvrťročne a malo ísť o príspevok do jarného čísla, ktorý bolo treba poslať do januára.
Plánovala som sa tomu povenovať cez vianočné sviatky. Presne na Vianoce však Rebi dostala parádny zápal priedušiek a ja som mala čo robiť, aby som ako tak dokázala vnímať sviatočnosť tých chvíľ, kdeže sa naladiť ešte aj jarne!

Ďakujem veľmi pekne svojmu manželovi, že ma napriek okolnostiam nabádal sa aspoň o čosi pokúsiť.
Aj vďaka nemu dnes môžem držať v rukách jarné číslo, inak skvelého:) časopisu aj s mojím malým príspevkom:)

Venček s barančekmi v realite našej kuchyne



Tento príspevok som písala najdhšie zo všetkých príspevkov na svojom blogu:)
Jeho zámerom totiž nemá byť samochvála, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, ale povzbudenie pre všetky mamičky, na ktoré občas doľahne každodennosť a rutina:)