Moje prvé primitives a malé obzretie sa

Priletel k nám zvláštny vtáčik, nebol to však neboráčik:)

Najprv sa zastavil v kŕmidle na malú hostinu.

Keď si aj z druhej strany poobzeral našu záhradu, dom aj dvor...




... odletel na malú chvíľku na koleso...



...a odtiaľ rovno na slivku.




V tom čosi zašuchotalo v tráve.
Zajko mrkvička si vybehol popreťahovať svoje kosti:)




Asi mu bolo ešte chladno, nakoniec totiž skončil aj tak v našej kuchyni:)

Týmto vám predstavujem moje prvé počiny v duchu primitives:)

Látku som farbila v čiernom čaji s pridaním cibuľových šupiek.

Menšie kúsky látky na vtáčikov zobák a mrkvu som ďalej dofarbovala tak, že som priamo na látku nastrúhala mrkvu a nechala na látke, kým mrkva úplne nevyschla.

Mrkvová vňať sa zazelenela jednoduchým požmolením trávy na látke.

Malé prekvapko: vtáčik bol pôvodne vyrábaný ako sliepka. Po jeho dokončení sa celá rodina zhodla na tom, že to je jasný vrabčiak. A tak aj zostal:)

Presne pred rokom som vložila na blog svoj prvý príspevok.

Neuhladený, neokresaný s roztrasenými rukami a s veľkým očakávaním, čo mi to blogovanie prinesie, ako ma ovplyvní.

Prešiel rok a navonok to vyzerá, že sa nič nezmenilo.

Je opäť február, každou bunkou svojho ja ťaháme jar za nohy, bojujeme s vírusmi, a s vitamínmi, napríklad aj v podobe žeruchového ježka, sme jedna ruka:)

Ale zároveň, prešiel rok a ja si uvedomujem, že blog je súčasťou môjho života, rastu.

Aktívnejšie pracujem s foťáčikom a s počítačom. To k technickej stránke.

Mám tu kopec nových známych, na príspevky aj komentáre ktorých sa veľmi teším. To k sociálnej stránke:)

Objavila som svoj vzťah k takým ženskejším a pôvodným tvoreníčkam, ktoré v sebe nesú úzku spojitosť s ihlou, niťou, bavlnkami, látkami a pod.

Zároveň som tak trochu pokorila svoj perfekcionalizmus a uhladenosť za každú cenu a odhalila krásu štýlov vintage a primitives. To za stránku tvorivo-vývinovú:)

A že je blog súčasťou nielen môjho osobného, ale aj rodinného života a že mám najmilšieho a najpozornejšieho manžela na svete, dokazuje aj mail, ktorý som od neho pred malou chvíľou dostala, a ktorý možno istú chvíľu nebude taký milý, keď zistí, že som ho sem uverejnila, ale nemohla som inak:)

Prajem všetko najlepšie najkrajšej blogerke a jej ročnému dielku s láskou zhotovenému, a prajem aby ešte dlho zvyšoval kvalitu a estetickú stránku internetu doma aj v zahraničí.
Nech je chodník, čo je vyšliapaný od zrnka k voňavému chlebíku, nielen vyšľapanejší, ale plný pekných zastávok.
M

Ďakujem veľmi pekne, ty môj "prvý kritik"- za blahoželanie, za podporu aj za čas, ktorý tráviš s deťmi, keď potrebujem vypnúť hlavu a poblogovať. Mťr:)