Jar na obzorééé!

Kým ráno vzdávalo po nočných mrazoch hold bielej, obed sa už ladil trochu farebnejšie.

V sivosti pastelov som s ostrosťou jastraba zaregistrovala výraznú bielu, fialovú a žltú.

Prvé šafrány

A prvá prvosienka

Predstavujem si, ako posledný februárový deň ukazuje zime dlhý nos a ako sa ten zajtrajší, prvomarcový, už-už stavia na štartovaciu čiaru jari:)

Ááách...:)

Moje prvé primitives a malé obzretie sa

Priletel k nám zvláštny vtáčik, nebol to však neboráčik:)

Najprv sa zastavil v kŕmidle na malú hostinu.

Keď si aj z druhej strany poobzeral našu záhradu, dom aj dvor...




... odletel na malú chvíľku na koleso...



...a odtiaľ rovno na slivku.




V tom čosi zašuchotalo v tráve.
Zajko mrkvička si vybehol popreťahovať svoje kosti:)




Asi mu bolo ešte chladno, nakoniec totiž skončil aj tak v našej kuchyni:)

Týmto vám predstavujem moje prvé počiny v duchu primitives:)

Látku som farbila v čiernom čaji s pridaním cibuľových šupiek.

Menšie kúsky látky na vtáčikov zobák a mrkvu som ďalej dofarbovala tak, že som priamo na látku nastrúhala mrkvu a nechala na látke, kým mrkva úplne nevyschla.

Mrkvová vňať sa zazelenela jednoduchým požmolením trávy na látke.

Malé prekvapko: vtáčik bol pôvodne vyrábaný ako sliepka. Po jeho dokončení sa celá rodina zhodla na tom, že to je jasný vrabčiak. A tak aj zostal:)

Presne pred rokom som vložila na blog svoj prvý príspevok.

Neuhladený, neokresaný s roztrasenými rukami a s veľkým očakávaním, čo mi to blogovanie prinesie, ako ma ovplyvní.

Prešiel rok a navonok to vyzerá, že sa nič nezmenilo.

Je opäť február, každou bunkou svojho ja ťaháme jar za nohy, bojujeme s vírusmi, a s vitamínmi, napríklad aj v podobe žeruchového ježka, sme jedna ruka:)

Ale zároveň, prešiel rok a ja si uvedomujem, že blog je súčasťou môjho života, rastu.

Aktívnejšie pracujem s foťáčikom a s počítačom. To k technickej stránke.

Mám tu kopec nových známych, na príspevky aj komentáre ktorých sa veľmi teším. To k sociálnej stránke:)

Objavila som svoj vzťah k takým ženskejším a pôvodným tvoreníčkam, ktoré v sebe nesú úzku spojitosť s ihlou, niťou, bavlnkami, látkami a pod.

Zároveň som tak trochu pokorila svoj perfekcionalizmus a uhladenosť za každú cenu a odhalila krásu štýlov vintage a primitives. To za stránku tvorivo-vývinovú:)

A že je blog súčasťou nielen môjho osobného, ale aj rodinného života a že mám najmilšieho a najpozornejšieho manžela na svete, dokazuje aj mail, ktorý som od neho pred malou chvíľou dostala, a ktorý možno istú chvíľu nebude taký milý, keď zistí, že som ho sem uverejnila, ale nemohla som inak:)

Prajem všetko najlepšie najkrajšej blogerke a jej ročnému dielku s láskou zhotovenému, a prajem aby ešte dlho zvyšoval kvalitu a estetickú stránku internetu doma aj v zahraničí.
Nech je chodník, čo je vyšliapaný od zrnka k voňavému chlebíku, nielen vyšľapanejší, ale plný pekných zastávok.
M

Ďakujem veľmi pekne, ty môj "prvý kritik"- za blahoželanie, za podporu aj za čas, ktorý tráviš s deťmi, keď potrebujem vypnúť hlavu a poblogovať. Mťr:)

Čierny Peter a zúbková víla

Poznáte Čierneho Petra?

Ako deti sme ho s bratom mastili každú chvíľu, našim krpcov padol do oka len pred týždňom, dvoma. Najprv síce v pozmenenej podobe, mysleli si totiž, že kto ho nafasuje, vyhráva:)

O Čierneho Petra teda bola bitka:)

Páči sa mi stará rozprávková verzia tejto hry, práve tá, ktorú som obracala v rukách ako dieťa, a som rada, že napriek novšej supermodernej verzii, ktorú tiež vlastníme, sa páči aj našim krpcom.

Mám priateľku, ktorá pochádza z viacpočetnej rodinky. Ich mama im vynahrádzala to, že sa im nemôže venovať viac osobne, rôznymi fígľami, a to popri práci, ktorú práve robila.

Tak napríklad, keď piekla buchty, do jednej vždy dala nejakú vtipnú náhradu-kečup, horčicu a pod. Tento nápad sa mi tak zapáčil, že som ho určite chcela zrealizovať aj so svojimi deťmi.

Zatiaľ sa mi to ešte nezdalo vhodné, mala som obavu, že kým sú menší, nevzali by to ako žart.

Ale keď už sa Čierny Peter u nás tak udomácnil, prečo neskúsiť aj toho buchtového?

A tak sa dnes u nás piekli buchty:)

Tvarohové, lekvárové a jedna ... horčicová.

Uhádnete, ktorá z nich je Čierny Peter?:)

Moje obavy sa našťastie nesplnili.
Deti boli nadšené, musela som im sľúbiť, že pri každom pečení buchiet bude aj Čierny Peter.
Ten dnešný čakal na Rebeku:)

Buchtový Čierny Peter nám nepriamo označil aj hlavného aktéra druhého dnešného zážitku.

Našej prváčke vypadol jej prvý zúbok:)

Po jednej preventívnej prehliadke, kedy sa jej teta zubárka spýtala, či jej ešte nevypadol žiaden zub, sa Rebi srdcervúco rozplakala, že ona nechce, aby jej zuby vypadali.

Od tej chvíle je súčasťou našej rodiny zúbková víla:)

Bol to totiž jediný účinný spôsob ako zažehnať slzičky.

Aby sa Rebekin zúbok cez noc pod vankúšom nestratil, ušila som jej naň vrecúško so zúbkovou vílou, ktorú som začala vyšívať už pred časom, kedy sa jej jeden z adeptov na vypadnutie začal viac hýbať:)

Pripravené šupnúť sa pod vankúš a už len počkať do rána na odmenu:)

Tvorivé liečenie 2

Od dnešného rána zostávam jediným maródom v rodine ja.
Rebeka už išla do školy, kde sa do jarných prázdnin zohreje len tri dni a Jakubka sme boli zapísať do škôlky.
Veľmi sa mu tam páčilo, pani učiteľka ho spolu s nami previedla celou škôlkou. V spálni sa pýtal, ktorá postieľka je jeho, v triedach okukával kamarátov. Veríme, že ho do septembra nadšenie neprejde:)

Prinášam ešte pár obrázkov z času, keď sme sa liečili, zabávali a tvorili spolu s deťmi.

Dvere na detskej izbičke vo všedných dňoch...

... sa zmenili na vchod do Salónu krásy:)

Najvhodnejšou hlavou na vyskúšanie účesov od výmyslu sveta bola samozrejme tá moja:)

Keď som po umytí vlasov dovolila aj trochu vyfúkať vlasy naozajstným fénom, v momente sa ku 6 ročnej kaderníčke pridal aj trojročný kaderník:)

Tiež sme trochu precvičovali jemnú motoriku, ale plastelínu sme vymenili za samotvrdnúcu terakotovú hmotu.

Najviac frčali formičky jarno-veľkonočné, aspoň sme si vyrobili základ na jarné dekorácie.

Niektoré z nich som v návale túžby po jari hneď aj použila.

Najskôr som si ich však pretrela jemne bielou akrylovou farbou a po zaschnutí farby trochu ošmirgľovala.

Prichytené na bielych prútených košíkoch s bielym hyacintom doplneným pierkami nám v kúpeľni už robia jarnú atmošku:)

Ešte pár menších bielych škrupiniek a už je to komplet

Tvorivé liečenie

Akosi sa stále neviem vymotať z pazúrov rôznych vírusov, bacilov a tak sa snažím vypĺňať si čas liečenia a oddychu (ak to pri dvoch deťúroch vôbec ide:) tvorením.
Už od konca minulého roka upevňujem puto medzi ihlou a mnou, takže sa momentálne najviac sústreďujem na vyšívanie a aké také šitie:)

Taška, ktorá k nám zavítala ako reklamno-propagačný darček si nedokázala nájsť svoje uplatnenie.

Vrstvená aplikácia z nej spravila Pani tašku, o ktorú sa s dcérkou spravodlivo delíme:)

A keď som si vsugerúvala, že na už vopred ušitú vec ma nikto nenahovorí ešte niekedy nejakú aplikáciu prišívať, padla mi do oka táto chňapka...

Aj napriek všetkým dopichaným prstom neschopným sa poriadne s ihlou v tesnej rukavici hýbať, mám zo sliepočkovej chňapky radosť:)

Stále sa mi však k nej čosi žiadalo došiť...,

...keď náhle prišla motivácia s jarným číslom Dekoru.

Tak vznikla kombinácia sliepočkovej chňapky s vajíčkom.

Druhá strana vajíčka

Šetrná gazdiná nič nevyhadzuje a tak vzniklo aj mini vajíčko z vystrihnutého stredu plste:)

Nie som veľkou zástankyňou mega osláv Valentína. Moje poňatie tohto sviatku sa diametrálne líši od toho skomercionalizovaného, ale ktoré srdce by zostalo chladné pri takýchto darčekoch?:)

Tulipy od manžela, krabička so srdiečkami podľa predlohy z Vrabčeka od Rebeky a Jakubko mi nakreslil perfektný rebrík:)

Ja som plánovala upiecť rodinke nejaký dobrý koláčik, ale keď som zistila, ako sa stenšili naše zásoby počas mojho liečenia, zostala len alternatíva chlebovej zmesy a srdiečkovej formy:)

Koniec koncov, veď je to v duchu môjho blogu - Chlebík s láskou pečený:)