pondelok 5. januára 2015

V lese

Akosi si od minulého roku viac nachádzam vzťah k lesu. 
A vlastne všetci štyria.
A je to úžasné. 
Pokoj, odhliadnuc od našich "klábosníkov" aj relatívne ticho :) a taká čistá jednoduchosť okolo nás.


Konečne trochu lepivého snehu a možnosť vytvoriť snehuliaka.
Drobné peknôtky vrátane srnčích stôp v snehu.

Jediný vhodný moment na vytvorenie snehuliaka u nás doma bol včera cez obed. 
Zároveň to bol aj veľmi kratulinký okamih, lebo sa chudák strááášne potil.
Úctyhodných 10cm na výšku :)

piatok 2. januára 2015

Silvestrovské popoludnie na farme

Silvestrovský deň sme prežívali v takej rodinnej pohode a pokoji.
Dopoludnia sa deti hrali vonku na snehu, ja som sa kochala v krásach, ktoré vytvorila príroda za pomoci mrázika (viď predchádzajúci príspevok).
Po dobrej kapustnici, ktorá sa u nás nevarí na Štedrý deň, ale až na Silvestra, sme sa vybrali na farmu.
Farmu so zvieratami, ktoré boli kedysi typické takmer pre každé obydlie na dedine, máme vo veľkej obľube, najmä odkedy máme deti a to v každom ročnom období.
V čase od Vianoc do Troch kráľov zvyknú na nej organizovať aj živý Betlehem. 


Niektoré, pokojnejšie zvieratá, sú aj voľne pustené.
Mňa zaujalo aj jedno upozornenie pre rodičov :)

Do Nového roku sme sa prehupli tak nejak nenápadne, bez väčších či radikálnych zmien. Na tie bude počas celého roka dosť času... 

streda 31. decembra 2014

Ľadové kráľovstvo a blahoželanie

Ľadové kráľovstvo - práve naň sa zmenila krajina okolo nás. A musím povedať, že mrázik krásne maľuje.


Pán umelec - sochár ľadových sôch.


Všetkým Vám zo srdca prajem do Nového roku to, čo je pre každého z Vás najpotrebnejšie - zdravie, lásku, radosť, prácu, ....
Gabi

nedeľa 28. decembra 2014

streda 24. decembra 2014

Vianočné želanie

Moji milí, k Vianociam Vám všetkým prajeme toľko zdravia, aby vám vydržalo na každý deň v roku, toľko lásky, aby ste jej mali vždy dostatok na rozdávanie a k tomu už len pokoj vo svojom  
Gabi

utorok 16. decembra 2014

Ako nám advent pokročil

Advent nám pokročil, prežívame ho naplno v rámci svojich možností.
Minulý týždeň som kolegom v práci nechala v zborovni takéto malé narodeninové prekvapenie, v podobe u nás veľmi obľúbených banánových muffiniek. 
Na druhý deň si hneď niekoľko nadšených kolegyniek pýtalo recept, vraj boli veľmi jemné a vláčne na jazyku, nie presušené, ako väčšina muffiniek býva. Je to náš známy recept pôvodne z receptu na banánovú bábovku. V prípade záujmu kuk sem:
  


Dedkovia a babky smútili za zašlými tradíciami, tak sa v sobotu naše deťúchy zahrali na Lucie a boli starým rodičom povymetať kúty, aby ich choroby a všetky zlá obchádzali. 

Ako prevenciu návratu vymeteného darovali každému hlavičku cesnaku.


Po druhýkrát sa zapájame do vianočnej zbierky potrebných vecí pre mamičky s deťmi v krízovom centre a zakaždým ma dojme, keď mi deti prinesú niektoré zo svojich hračiek či knižiek, aby sme ich pribalili...

Svoj príspevok ukončím našim dnešným zážitkom:
Vyzeralo to ako idylický podvečer s vianočným nádychom - najprv Jakubkove vystúpenie s kamošmi prvákmi v jeho škole, odtiaľ sme sa šikovne presunuli na vystúpenie detí z mojej školy a skvelo naladení sa vracali domov. 
Pri vstupe do obce nás šokovalo auto stojace na železničnom priecestí, takže hneď za koľajiskom sme odparkovali, blikli trojuholník, upokojili deťúchy a bežali okuknúť situáciu. 

Na koľajisku ležal pán a muž zo stojaceho auta už bol pri ňom. Stihli sme ho chytiť a spoločnými silami odtiahnuť. Muž, ktorý ho v poslednej sekunde zbadal ležať na koľajniciach, nasadol do auta, posunul ho a v nasledujúcich okamihoch prefrčali okolo nás hneď 3 vlaky za sebou. Ani nechcem myslieť na to, že by nezastal on alebo aj my...
Chvenie, ktoré momentálne cítim zrejme nebude len dozvukom vianočnej nálady nasatej z detských vystúpení.
Moji milí, Vianoce sú za rohom, dávajme si na seba pozor a skúsme byť aspoň trošku vnímavejší na to, čo sa deje okolo nás...


P.S.: všímam si veľké pekársko-cukrárske "počiny" u vás na blogoch, ale u nás zatiaľ nenájdete ani jeden kúsok vianočného koláčika... Snáď doženieme.


sobota 6. decembra 2014

Mikulášku, dobrý strýčku, modlím sa ti modlitbičku...

Včera neskoro večer, čakajúc na manžela z poobednej smeny, som začula akési podivné zvuky z detskej izbičky. Čože to môže byť takto neskoro? 
Po nakuknutí mi priamo pred nosom prefrčal milý pánko v červenom s typickou špicatou čapicou :)
Škoda, že jeho rýchlu návštevu aj tento rok deti prespali... :)


Ich radosť to však dnes ráno nijak nezmenšovalo :)

Krásny mikulášsky víkend :)