Príliš skoro na zimu

Kým včera som "odpadávala" zo zasnežených scenérií na niektorých z vašich blogov, dnes sme sa aj my zobudili do bieleho rána. Niežeby to nemalo svoje čaro, ale byť tak posunutí v čase aspoň o mesiac, tešila by som sa viac:) 

"Ešte nie!", kričí moja jeseni mimoriadne naklonená duša. 

"Ešte nie!", kričí naša záhrada. Nie je ešte pripravená, rovnako ako ja.

Nevydržala som, vybehla som von a prinášam pár ranných záberov od nás.

Sneh sa v priebehu dňa rozpustil, ale chlad nadchádzajúcej zimy už zostal.

A takto to vyzeralo u nás v predchádzajúcich dňoch.

Október bol u nás aj výrazne tekvicový. 

Prišli sme na chuť krémovým tekvicovým polievkam - najlepšie z hokaido alebo maslovej tekvice, pečená tekvica s hnedým cukrom a škoricou a klasický svetlonos:)

Ešte pár čriepkov z môjho tvorenia:

Jesenne ladený ihelníček s rodinou ježkovcov

Pohľadnice pre romantických čajíčkárov, modrá vintage a ešte gratulačná pre môjho otca, ktorý v októbri oslávil 60 rokov.

A ešte jedna modrá v štýle vintage a zopár levanduľových vrecúšok 

Zrejme na rozlúčku s jeseňou vznikli aj nasledujúce dve pohľadnice s odtlačkami listov paprade a duba.

A takéto krásavičky hríbikové som objavila v našej predzáhrade. 

Od piatku sa u nás udomácňuje črevná viróza. 
Už si s ňou potykal Jakubko, manžel a dnes aj Rebi. Pragmaticky vzaté - už len ja a máme to z krku. Začínam však už pociťovať vyčerpanosť, tak verím, že sa potvora poberie čoskoro od nás a trošku si oddýchnem a načerpám, možno aj z vianočného tvorenia, ktoré ma už zrejme pod vplyvom počasia začína stále viac priťahovať:)

Žijem jesenne, tvorím jesenne

Tááák ma už prsty svrbia, trošku sa rozpísať o našich dňoch, o ich prežívaní a peknom zažívaní, ale jeseň nám nasadila akési divoké tempo, že hoc´ duša by aj všemožne chcela, ale telo je slabé...:)

Ja, ako typický jeseňomil, som vo svojom živle - každým nádychom, každým pohľadom nasávam to, čo ma rok čo rok očarúva a stále ma dokáže nadchnúť a naplniť akýmsi pokojom z poznania, že prišlo, čo malo prísť a chystá sa na odchod to, čo musí ísť a všetko je v tej svojej jesennej sýtosti a plnosti také ozajstné a bytostné...:)

A tak popri každodenostiach a s nimi súvisiacich povinnostiach sa snažíme tráviť každú možnú chvíľu vonku. A každá z tých chvíľ je úplne iná.

Ráno, po odprevadení detí do školy a škôlky si dokážem užiť spiatočnú cestu domov aj v samote. Prechádzam stíchnutým detským ihriskom  ponoreným do rannej hmly, snažím sa rozoznať vždy nové odtiene farieb na čerstvo spadnutých listoch a odhadnúť koľko ich ešte zostáva, kým sa zo stromu stane holostrom...

Večery si vychutnávame už väčšinou spoločne, kedy sa dedinou šíri tá typická jesennodymová vôňa z komínov, ale zatiaľ najviac zážitkov máme zo spoločných popoludní a víkendov.

Z prechádzok a výletov

Počas jednej z prechádzok sme v lese natrafili na úle a ak sa bližšie pozriete na ten modrý, uvidíte, že včely ešte pracujú veľmi usilovne.

Naše klasické návraty. Takmer nikdy sa nevraciame na prázdno.

Tu sme popri náhodných objavoch prišli aj s prvým tohtoročným zberom šípok, medzi ktorými sme našli aj jednu zrastenú dvojičkovú. Už počas sušenia nám krásne prevoňali celý dom.

Poklady z ďalších výletov sme využili najmä tvorivo a dekoračne.

Jakubkov výsledok gaštankovania - televízny a rozhlasový vysielač:)

Zopár momentov z našej záhradky a mikina, ktorú Jakub nafasoval od kamošov - ako stvorená pre toto obdobie.

Svoju vrúcnosť pre jesenný čas som preniesla aj do svojho tvorenia a vznikli najskôr jabĺčková, neskôr aj hrušková a ...

... javorová pohľadnica a zopár jesenných visačiek/menoviek.

Okolnosti priniesli, že som si potvorila aj narodeninovo, aj tak trochu záhradnícky a samozrejme, ako takmer každého, kto sa snaží vyrábať nejaké peknoty aj na predaj, ma pokúšalo vyskúšať už aj nejaké vianočné tvorenie, ale o tom až nabudúce:)

Spomienky na leto

September v plnom prúde a ja som ešte nestihla ani zrekapitulovať naše leto a prázdniny.

Takže, čo sa u nás dialo od polovice júla, kedy som písala svoj predchádzajúci príspevok:

Strávili sme pár dní v Čiernom Balogu a cestu tam i späť sme naplno využili a povýletovali sme kde sa len dalo:)

Prvé zastavenie sme mali v Brhlovciach, kde sa nachádzajú obydlia vysekané do skaly, druhé zastavenie bolo na strážnej veži v Krupine a posledné navštívené miesto v deň nášho odchodu bola Banská Bystrica.

A tu už Čierny Balog s jeho najcharakteristickejšou záležitosťou - Čiernohronskou železnicou.

Užili sme si jazdu parnou lokomotívou, aj všetky jazdy ponúkané na trase:) Deťom sa najviac páčila dvojhodinová cesta, ktorú celú strávili vo vagóne s detským kútikom:))

Samozrejme sme sa len nevozili, ale nasávali sme aj krásne prostredie turistikou a prechádzkami.

V lesníckom skanzene sa deťom páčili zastávky náučného chodníka, boli pripravené netradične a zaujímavo.

Pohľad z chalúpky, ktorá sa na 3 noci stala naším prechodným domovom.

Vlak Čiernohronskej železnice premával v rámci jednej trasy priamo pred ňou. Dvor a záhrada chalupy prechádzali priamo do lesa. Stačilo vyjsť pár metrov za chalupu a lesné jahody nám rástli rovno pod nohami:)

Posledné zábery sú už po návrate z dovolenky z domu, kde si deti maľujú svoje dovolenkové zážitky.

A hoci cestu späť nemám zachytenú na fotkách, niesla sa tiež vo výletníckom duchu - Bystrianska jaskyňa a Hrad Ľupča boli našimi zastávkami na ceste domov.

Cez prázdniny sme stihli osláviť Jakubkove meniny, narodeniny nášho kamoša a ešte sa tam zmestili aj Rebekine meniny:)

Leto bolo slnečné a teplučké a tak kombinácia deti a voda nebola ničím mimoriadna.

Na retro fotky z nasledujúcich záberov sme sa namotivovali u kamošov:)

V duchu vodáckeho prežívania vznikol aj jeden letný medúzový obed.

S pomocníkmi to išlo eňo ňuňo:)

(Pre prípadných záujemcov: párky rozrežeme na 3 kúsky, povpichujeme do nich špagety a dáme to spolu uvariť do osolenej vriacej vody. Konečné dotvorenie je na každom z vás:)

V auguste sme stihli aj výlet do Bratislavy. Rátal sa najmä tým, že sme išli vlakom, cestou tam dokonca poschodovým:)

V Bratislave sme pochodili čo sme vládali, keď už sme nohy voľne ťahali za sebou, tak sme vyskúšali aj električku, trolejbus a po ceste domov, napriek poriadnemu natriasaniu v rýchliku, obaja sladko spinkali:)

Naše leto bolo aj slnečnicové.

Zo zablúdených semienok nám vyrástlo zopár slnečnicových krásavíc a potom som objavila recept na takéto krásne slnečnice z kysnutého cesta. Vyskúšali sme na sladko aj na slano a všetky mali veľký úspech:)

Isté obdobie prázdnin som videla na modrofialovo. Naše dva slivkové stromy boli tohto roku úplne obsypané. 

A tak sa krájalo na kompót, mlelo na džemík, schovávalo do cesta na guľky a ešte sušilo, sušilo, sušilo:)

Tak také bolo naše tohtoročné leto - srdečné, pohodové, hravé.

Ale už od nás odlieta spolu s lastovičkami a my začíname vnímať farebnejšie lístie na stromoch, padajúce orechy a gaštany, ranné hmly a rýchlejšie večerné ochladenia. 

Už nám klopká na okno jeseň, priatelia:)

Dva týždne prázdnin

Dva týždne prázdnin preleteli ako voda a jedna štvrtina školáckeho a u nás aj škôlkárskeho voľna je za nami.

Malé zhrnutie toho, čím sme napĺňali náš čas: 

Hneď prvý deň po vysvedčku vystupovala naša "herečka" so spolužiačkami na oslavách Dňa našej obce. Slnko pripekalo a ešte aj o 17.00, keď to celé malo vypuknúť, ukazoval teplomer 38°C a ja som cez kvapky potu ledva zaostrila na Rebi:)

(Pre vás, čo by ste aj zaostrili, len neviete na ktorú, je prvou sprava:)

Malé vtáčatká žltochvosta opustili svoje prvé bývanie u nás nejak potajomky, takže sme si ich naživo ani príliš nezažili, ale deti to inšpirovalo k vytvoreniu vlastného vtáčieho hniezda.

Do rany im prišiel ocko, keď obstrihával rozliezajúce sa vetvičky hrozna. Boli výborným stavebným materiálom a o chvíľku už si mama vtáčiková zasadla na svoje vajíčko (skôr to vyzerá, že to svoje škvŕňa riadne priľahla:) a o  pár minút už usilovne nosila potravu pre svoje vyliahnuté vtáča:)

Pri výletovaní a turistikovaní sme pokračovali v ďalšom mlyne na Malom Dunaji. Tentokrát to bol vodný mlyn v Dunajskom Klátove.

Aj v jeho okolí bolo nádherne.

Aj vám sa zdá, že to šidielko pozerá priamo do objektívu?:)

Cestička v slnečnicovom poli - vytvorená trochu násilne, no nám vytvorila priestor na schovávanie sa aj na obdivovanie mega slnečníc

V najhorúcejšie dni sa Rebi menila na malú dámu v klobúčiku:)

Neskôr, keď ocko v tieni pod hruškou učil Jakubka viazať dračí uzol, išlo "dámovanie" bokom a Rebi ťahalaaaaa, čo jej sily stačili, aby si vyskúšala, či sa uzol podaril. 

Ozaj a viete ako si najjednoduchšie vyrábajú malé slečny klopkavé opätky?

To si vezmete dve drevené kocky, každú strčíte do jednej ponožky pod pätu a  už len klopkáte po dome.

Rýchle, nápadité, ale trochu omínavé:)

A na rad prišli aj staré zásoby detských časopisov.

Vystrihnuté, vymaľované a zlepené rybky a iné podmorské potvorky, už veselo povievajú na lustri v detskej izbe.

Počas prvej prázdninovej štvrtiny prišiel čas aj na pokusy, respektíve ich overovanie.

Kým fyzici tomu hovoria Archimedov zákon, my sme vychádzali z Ezopovej bájky o strake, ktorá našla fľašu s vodou a chcela sa z nej napiť. Avšak, fľaša mala úzke hrdlo a straka sa zobákom cez to úzke hrdlo nevedela k vode dostať, až kým ju nenapadlo povhadzovať do fľaše zopár kamienkov, ktoré vodu vytlačili hore až po hrdlo a straka sa mohla pokojne napiť.

Prechádzajúc Nitrou sme v jednom obchodnom centre zazreli výstavu, ktorá nás zaujala už z vonka.

Vo vnútri sme zistili, že ide o akciu Spoznaj Julesa Verna. Krásne spracované a vytvorené momenty z jeho najznámejších diel spolu s autorom v jeho pracovni. 

Škoda, že väčšina vystaveného bola formou - nedotýkať sa...

A kým naša už jednoročná šelma oddychovala pod lieskou, my sme si odskočili do Kostolnej pri Dunaji omrknúť jej väčších bratrancov v Oáze sibírskeho tigra. To boli riadne kusy!

3/4 prázdnin sú pred nami, dúfam, že ich dokážeme ešte naplniť zaujímavými zážitkami, ale najprv si užijeme pár dní manželovho voľna spoznávaním slovenských kútov:)

Z nedeľného výletu

Dnes sa nám veru ťažko vstávalo do zamračeného a upršaného dňa. Aj preto, že včerajšie poobedie sme trávili turistikou v okolí Tomášikovského mlyna a do spánku sme padli rovnako rýchlo ako do postele:)

Dvaja prckovia a prvé slnečnice.

Na toto skvelé pozadie sme natrafili už na začiatku našej cesty a nemohli sme si ho nechať ujsť.

Teda najmä ja:)

V lesíku pri Malom Dunaji bolo veľmi príjemne. Horúčava tam nemala taký dosah a ešte sme aj všeličo zaujímavé videli a aj ochutnávali - ostružiny mňáááám:)

Vodný mlyn v Tomášikove. 

Ochotný a prívetivý sprievodca nám porozprával o histórii mlyna, poukazoval nám jeho interiér aj exteriér a spustil veľké mlynské koleso. Keďže hneď za nami prišli ďalší návštevníci, užili sme si jeho spustenie aj druhýkrát - a ja som sa v duchu prenášala s Babičkou Boženy Němcovej na jej každonedeľnú návštevu u mlynára:) 

Dobrá vodička je pri mlyne, dobrá:)

A pri vode takéto krásky šidielkové

Staré bútľavé vŕby čoby domčeky pre škriatkov sme nemohli len tak obísť.

Kuk!

Cestou späť sme našli takúto minižabičku - na prvom zábere v Rebekinej dlani, na druhom sa práve chystá na svoj veľký preskok z Rebekinej na Jakubkovu ruku.

Zvlečená hadia koža bola tiež zaujímavým objavom.

Malý Dunaj sa s nami rozlúčil takýmto nádherným obrazom zapadajúceho slnka a troch labutích grácií.

Jún láka

Po správach o našom prežívaní chladnejších dní v predchádzajúcom príspevku, prichádzam so správami o týchto posledných, horúúúúcich:)

Kleopatrina ihla bola jednou z najvýraznejších júnových kvetín v našej záhrade

Detské radovánky:)

Ľalie prekvapili. Sadila som zopár cibuliek pred pár rokmi a nič nevyšlo, tak som myslela, že mi všetky vymrzli alebo ich dáky "pakrtko" vyjedol a zrazu hop a aké krásky zakvitli:) 

Tú bielu sme kúpili spolu s domčekom, sama sa nám v záhrade objavila:)

Čip, čip, čip,  máme malé vtáčie bábätká žltochvosta. 

Búdku (na ktorej sme všetci štyria priložili ruku k dielu, ale ocko samozrejme najviac)sme zavesili len teraz na jar, takže sme ani nedúfali (no, možno trošku:) a milá rodinka už je v podnájme.

Tato žltochvost s mamou žltochvostovou v pravidelných intervaloch nalietavajú so zásobami v zobáčikoch, aby zasýtili tie svoje večne hladné strapaté hlávky:)

Jún má pre nás nachystané svoje posledné dni, každý deň odrátavame jeden, čo nám zostáva do prázdnin a pre Rebi aj do vysvedčka:)