Bez elektriny

Včera sme mali avizovaný dlhšiedobejší výpadok elektriny.

Neordinoval žiaden lekár v zdravotnom stredisku, nefungovala lekáreň, pošta, v škole mali riaditeľské voľno.

Náš škôkár sa zotavuje z choroby, tak sme boli spolu doma všetci okrem ocka.

Zo začiatku to bolo priam nepredstaviteľné: ani PC, ani TV, ani len hudba z rádia na pozadí diania. 

Zrazu sme sa začali tak samovoľne vyhľadávať a zdržiavať sa v dome blízko seba. Veľa sme sa rozprávali, prebrali kopec tém, spievali a čítali si.

Za oknom bolo šero, takmer celý deň popŕchalo, tak sme si na podporu svetla zapálili zopár sviečok, čo zároveň podporilo aj príjemnú atmosféru.

Šporák som zapaľovala zápalkami a prácu som si rozvrhovala tak, aby som nemusela použiť žiaden elektrický spotrebič.

U nás sa vždy veľa tvorí, mám k tomu vrúcny vzťah ja i manžel, takže aj deti k tomu samovoľne inklinujú, no včera to bolo obzvlášť vidno:

Spoločnosť druhých bola priam žiadaná.

Poobede nám to už prišlo ako prirodzené a doslova sme si tú vzájomnú blízkosť užívali. Čo ma však najviac potešilo a prekvapilo, že keď nám poobede zapli elektrinu, deti samé od seba vraveli, ešte nezapnime TV ani PC, buďme ešte trošku takto...:)
A tak sme si vymysleli, že si takéto dni bez rušiacich pomocníkov - TV, PC, rádio, doprajeme v budúcnosti aj častejšie. Úprimne som zvedavá, či to v bežnej realite aj skutočne dodržíme, ale bolo by to krásne... :)

Jeseň nám zaklopala na dvere a my sme jej ich ochotne otvorili Časť 2.

Je 11.november, Martin k nám síce neprišiel na svojom povestnom bielom koni (ten vetrisko, čo u nás dnes duje, by ho zrejme z toho koňa aj sfúkol:), ale počasie sa nám výrazne mení na zimnejšie.

Aj preto prinášam zrejme posledné sýto sfarbené zábery z našich tohtoročných jesenných dní.

Z prechádzok a zberu šípok.

Z upratovania záhrady.

Z Jakubkovho jesenného tvorenia - precvičujeme motoriku aj kreslením na počítači a rozpoznávame a dopĺňame listy k správnym stromom.

Z Rebekinho tvorenia - kreslené jesenné príbehy, kamienková natur torta pre babku, hranie divadielka vyrobeného z prílohy v detskom časopise a nad tým všetkým bdie náš huncút Belko:)

No a pomaly sa asi už začneme orientovať viac vianočne...

Jeseň nám zaklopala na dvere a my sme jej ich ochotne otvorili. Časť 1.

Ako je to s tým časom moji milí? 

Niekto má pocit, že sa vlečie slimačou rýchlosťou a niekomu sa zdá, že letí ako splašený kôň, že sa občas nestíhame ani obzrieť za tým čo bolo. 

A to je aj môj prípad.

Pre mňa je útechou, že aspoň ten kratučký okamih prítomnosti sa snažím prežívať najplnšie ako to len ide... :)

Takto sa u nás zjesenievalo.

Tu sa deti nadobro lúčia s letom, s farebnou vlajočkovou girlandou, ktorá nám rozveseľovala záhradu v letných mesiacoch. 

Belko im v tom udatne pomáha :)

Trošku jesenného tvorenia - moja nová jesenná kolekcia pohľadničiek.

Jesenné maškrtenie - jabĺčkové a hruškové koláče

Zopár jesenných plodov, občas nejaká sviečka a malé aranžmá je hneď pripravené robiť príjemnú atmosféru aj vo vnútri.

Z ďalšieho tvorenia. Môjho i Jakubkovho :)

Predčasne. 

Takto nás po dve októbrové rána za sebou prekvapili skoré mrazíky a záhrada sa razom zmenila na nepoznanie.

Z výletníckeho zápisníka

Rada sa inšpirujem tipmi na výlety na vašich blogoch a tak aj ja pridávam zopár našich najaktuálnejších zážitkov.

V Mojmírovskom kaštieli s krásnym parkom sme sa už kedysi ocitli na krásnej jarnej prechádzke. Koncom augusta sme natrafili na informáciu o historickom festivale konanom v jeho priestoroch a už sme sa tam aj hrnuli. A že to bol dobrý nápad!

Poobdivovali sme Máriu Teréziu, ktorá sa priviezla na koči so svojimi dvoranmi a len čo sa usadila do tieňa pod rozložitým stromom v parku, namontovali sa k nej naše deťúchy hneď na fotenie:) 

(Inak, vzhľadom na 16 detí vyzerá celkom zachovalo, čo poviete, dámy?:)

Naši fešáci si ochotne vystáli aj rad na maľovanie a tak už do konca akcie pobehovali ako spiderman a motýľ.

Povozili sa na koníkoch, vybláznili sa na nafukovacích atrakciách, vyskúšali, či dokážu skrotiť býka, pozreli si s nami šermiarske vystúpenia a vyšli na kostolnú vežu sprístupnenú len veľmi príležitostne a otestovali funkčnosť všetkých 3 zvonov. Tipujem, že domácim doteraz zvoní v ušiach...:)

A súťažili. 

V hádzaní krúžkov na meč, v strieľaní lukom a šípmi do terča, v skákaní na dĺžku meča, v hádzaní klobúkom, ...

Musím povedať, že hoci boli aktívne najmä deti, skvelo sme sa zabavili všetci.

A z najnovšieho výletu do Bratislavy.

Kým prázdniny sú už za nami, počasie nám cez víkend prialo a tak sme vyrazili do hlavného mesta. Pre nás cezpoľných je to sem tam veľké lákadlo:)

Okružná plavba po Dunaji. (Skoro som napísala po Dubaji, no to by sme sa naveslovali:))Ten pocit slobody, keď vlny za nami špliechali, slnko sa na vode ligotalo, ponad nás prelietali čajky, dokonca sme zazreli aj jedného kormorána. Popri našej lodi sa preháňali väčší odvážlivci než sme my na motorových člnoch a s úsmevom odkývavali na všetky naše vodácke pozdravy a mávania o dušu:)

Druhé zastavenie - bratislavská ZOO. 

Už sme v nej boli niekoľkokrát a nikdy sme nemali dosť času si popreliezať všetky jej zákutia:)

Pre deti bol Dinopark stále veľkým lákadlom, no mňa najviac potešili malilinké mláďatká surikaty, ktoré sa motkali okolo mamy ako malé kuriatka:) Fakt zlatučké:)

Dnes sa nám už počasko trochu posunulo jesennejším smerom, ale verím, že na výlety nikdy nebude zlé počasie, len si treba vybrať správny cieľ cesty:)

Dilema romantičky:)

A opäť nás je o jedného viac:)

Hihi, tento oznam sme naposledy použili, keď sa nám narodil Kubko:)

Tentokrát je náš prírastok štvornohý.

Ako som písala v poslednom príspevku, uprostred leta sme prišli o našu vyše 9 ročnú čuvačku Belu. A keďže prázdniny naďalej trvali, za Belou sa nám stále cnelo a po aktívne výdatnej polovici prázdnin už už hrozilo, že sa u nás začne častejšie spomínať veta: ja sa nudím, spojili sme všetky faktory a jedného augustového dňa sme si priviezli toto 5 týždňové klbko.

Belu vystriedal Belko. 

Kríženec labradora a kokeršpaniela.

A pomaly plynúce prázdninové dni zas začali mať náboj:)

Je pravdou, že prvú, takmer komplet pleplakanú noc za svojou psou mamou som s ním trávila ja..., ale cez deň je takmer výhradne Jakubkov a Rebekin. 

A tu je náš fešák práve teraz, po dvoch týždňoch pôsobenia a udomácňovania sa u nás. 

Aj vám sa zdá, že rastie neuveriteľne rýchlo?

Prázdniny spolu s letom sa nám pomaly uberajú k svojmu záveru a my odrátavame dni do začiatku školského roka.

Jakubka čaká posledný rok v škôlke, Rebi posledný rok na prvom stupni ZŠ. O rok sa už v škole stretnú. Pozerám na nich a zdá sa mi ako by cez to leto obaja nielen narástli, ale aj akoby dozreli. 

Obaja úžasne pokročili v samostatnom plávaní, Rebi aj bez pomocných rukávov, prešli s nami zas pár zaujímavých miest na tom našom krásnom Slovensku, pobudli pár dní u oboch babičiek a dedov, stratili štvornohého kamaráta a nového získali, poobdivovali letnú večernú oblohu s množstvom hviezd a pozorovali mesiac, prebrali tisíc tém a aspoň toľko nových načali, ... no, verím, že mali krásne leto... :) 

Za polovicou

Znie to neuveriteľne, ale ani sme sa nenazdali a zrazu sme v druhej polovici prázdnin.

A čo sa dialo u nás ešte v tej predchádzajúcej?

Teplota sa nedala (a stále sa nedá) nazvať príjemne letnou. Takže osviežujúce nápoje spolu s čistou vodou sú stále po ruke. Rovnako ako melón. Motýle, ktoré láka budleja neodradí v náletoch žiadna horúčava.

A vodáááá. Tá je v týchto dňoch stále témou číslo 1, pomáha aspoň trošku sa schladiť.

Dražovce pri Nitre s kostolíkom sv. Michala z 11.st. Jeden krásny ranný mini výletík a krásny výhľad na krajinu vôkol.

Jedna júlová nedeľa v Piešťanoch.

Prvá zastávka Vojenské múzeum - chlapov zaujali už tanky a bojové vozidlá na začiatku prehliadky.

Jakubko nemôže chýbať pri motore tanku. S Rebi objavili logo, ktoré ich niekedy najlepšie vystihuje:)

Lietadlá, helikoptéry a stíhačky v tej druhej sme si poobdivovali viac spoločne.

Rebeka si vyskúšala poľnú kuchyňu. To žlté lietadlo (názvy prosím odo mňa nechcite) mi pripomenulo film Anglický pacient.

Jedno lietadlo sme si mohli obzrieť aj viac zvnútra, čo využili naši malí piloti.

A ešte na krídle ako Pán Tau...:)

Druhá zastávka kúpeľné mestečko v Piešťanoch.

Zmrzlina na kolonádovom moste a póza pred symbolom kúpeľov.

Tretia zastávka kúsok za Piešťanmi - Farma Nový Zéland Modrová. 

Kúsok slovenskej krajinky sa pred pár rokmi premenil na novozélandský ostrov so zvieratami, obydliami a obyčajmi Maurov, pôvodných novozélandských obyvateľov. Pre úplnosť musím povedať, že z tejto časti výletu sme očakávali najviac a odniesli sme si najmenej. Tu sa naplnilo klasické slovenské - vybudujeme, ale ďalej už neudržujeme... Škoda.

V júli sme sa, žiaľ, rozlúčili s našou krásnou čuvačkou Belou, ktorá s nami žila od svojich 5 týždňov až do svojich 9tich rokov... 

Posmútili sme si všetci, pre deti to bolo samozrejme ťažšie.

Na smútok hľadáme záplatu a deti sa už tešia na nové šteniatko, ktoré by sme u nás radi privítali koncom augusta, začiatkom septembra. 

Júl bol aj tvorivý. Tvorili deťúchy - spoločne, i osamote, tvorila som aj ja na želanie pohľadničku so štipčekmi v námorníckom štýle k narodeniu jedného šprťúcha:)

Letný biologický krúžok - alias pozorujeme mloky nájdené vo vodovodnej šachte v miniakváriu:)

Jakubkov hlavný darček k meninám - návšteva cirkusu Budapešť. Nádherný, úžasný, strhujúci! Ak budete mať niekedy možnosť, určite choďte, vrelo odporúčam:) 

A ešte jeden výlet sme v júli stihli - do Smoleníc.

Ráno sme si vybehli do Jaskyne Driny, pomotkali sa po lesíkovitom okolí, zastavili sa v múzeu Molpír a deň sme ukončili na smolenickom zámku. Pekne bolo:)

Jedna pikoška z múzea - presne pred desiatimi rokmi v júli 2003 sme išli pozvať manželovu tetu na našu blížiacu sa svadbu a cestou sme si spravili v Smoleniciach prestávku a v návštevnej knihe múzea zanechali odkaz s našimi dvoma menami. Teraz sme tam trochu poňúrali desaťročný odkaz našli a prilepili nový, teraz už rozšírený o ďalšie dve mená našich deťúreniec:)

A teraz už len veselo a naplno do augustových dní. Zatiaľ v nich stále dominuje voda, vodááá, vodičkááá:)