Končí fašiangový čas

Dnes nám končí čas fašiangových karnevalov a zábav. 

Choroba nezasiahla ani u jedného z krpcov v čase karnevalu, takže si ho tento rok užili obaja. 

Jakubko bol síce len prvý deň po chorobe v škôlke, keď sme sa dozvedeli, že karneval majú už na druhý deň a tak vznikol Spiderman na kolene z toho čo dom dal:)

Pre Rebi, čoby pirátku z Karibiku bol karneval zároveň rozlúčkovou párty s triednou pani učiteľkou, ktorá od druhého pol roku prebrala funkciu riaditeľky školy.

Cez víkend sme vzhľadom na bacily vo mne doznievajúce a v manželovi prebúdzajúce sa okresali fašiangovanie len na prípravu a maškrtenie šišiek:)

V niektoré dni bolo vonku tak nevľúdne, že ani na prechádzku sa nám nežiadalo ísť a keďže nuda nie je náš dobrý kamarát, dali sme deťúchom prahnúcim po nových zážitkoch možnosť, aby sa spoločne, ale bez môjho či manželovho zásahu realizovali v kuchyni. 

Rozhodli sa pre muffiny a tu je malý foto záznam (keďže mamičke, teda mne to nedalo, aby som aspoň sem tam nenakukla a nepresvedčila sa, či bude kuchyňa ešte ako tak použiteľná:))

Dotiahli to až po konečnú fázu odriaďovania po pečení, i keď ja som si samozrejme neodpustila ešte jeden rýchly zásah a potom si s gurmánskym pôžitkom vychutnávali unavení, ale šťastní sladký výsledok svojho snaženia:) 

Chrípka oxiduje aj v našom okolí, škôlku tento týždeň zavreli, tak s Jakubkom vymýšľame zábavky na doma. V posledných dňoch ho zároveň neopúšťa jeho novovzniknutá túžba stať sa rockovou hviezdou, tak tvrdo trénuje bicie varechami po okraji fotelky:) Sem tam sa k nemu pridáva aj Rebi tak máme duo, čo nám pri nácviku perfektne práši fotelky:)

Jakubko má síce chrípkové prázdniny bez chrípky, ale dnes mi volala Rebekina pani učiteľka, že či môžem po Rebi zbehnúť, lebo sa necíti dobre, má zimnicu, takže len tak bez bacilov nám to neprejde.

Ozaj, už som spomínala, že pri pohľade cez okno dostávam alergiu na bielu farbu???

Január úspešne za nami

Nezvyčajné množstvo snehu sme si mohli užiť tentokrát aj my na juhu. 

Najmä tí menší z nás. 

Ale že ako dobre potom padol teplý čajík!:)

A keďže náš ocko stihol medzitým aj služobku v Nemecku, spoločné túlenie a zohrievanie sa v našej manželskej posteli mali krpci ako radostné vyvrcholenie dňa:)

Naše snehuliacke pokusy. Horný snehuliak- moje dielo spoločne s deťmi a jeho podoba o pár dní, keď ho pošteklilo slnko.
Dolný pán si jedného rána sedel u nás na lavičke a tváril sa, že k nám patrí:)

(Bolo to hneď po tom, ako sa mužík večer predtým nečakane zdržal pri kŕmení našich zvieracích kamošov:)

Krásne zákutia - toto sú momenty, ktoré si aj ja v zime viem vychutnať.

Najmä tá posledná foto, taká tá čistá nedotknutá trblietavá nádhera. 

Aj naši miláčikovia si užili. A mám teraz na mysli najmä tých štvornohých:)

V tých najsviežejších dňoch si Muro sadol priamo na vývod z gamatiek a tam si ohrieval svoj ryšavý kožúšok:)

Viac snehu, tuhšie mrazy a vtáčí televízor išiel na plno.

V studených mesiacoch dosť frčíme na polievkach, takých dobrých hustých babičkovských, ktoré zasýtia ako hlavné jedlo. Ale po nich sa našim maškrtníkom žiada aj nejaká sladkostička. 

Tak, aby to maškrtenie bolo aspoň sem tam trochu zdravšie, prišli na rad aj u nás obľúbené, mrkvové šatôčky. Do cesta ide na jemno nastrúhaná mrkva, a ono má  potom krásnu sýtu farbu. 

Ak máte záujem o recept, doplním.

Január sme s mužíkom uzavreli krásnym zážitkom z muzikálu Les Misérables - Bedári. 

A ja som si ho užívala okrášlená nádhernou brošňou z rúk jednej šikulky zo Sashe:)

Máme tu február, teploty posledných dní dopomohli tomu, že kde tu vykúka spod snehu tráva a z tej trávy náznaky krokusov a ja sa začínam, síce len véééľmi pomaly a potichu, tešiť:)

Prišla zima

Zasneženými scenériami sa to hemží na blogoch jedna radosť. Ani ten môj nie je výnimkou. 

Maličký rozdiel je však v nastavení autorky blogu, čoby mňa, pre takúto zimnú nádheru - najviac ju dokážem oceniť cez okno:))

Ale nie, taká pokojná prechádzka po príjemne vržďavom snehu a potom šup ho dnu k teplému čajíku, môže byť. Aj snehuliaka s deckami zvládnem, aj na sánkach ich potiahnuť, viac však zo mňa v tomto ročnom období nevydolujete:)

Aj preto ponúkam obrázky, ktoré moje osobné medze neprekračujú:)

Tabuľka na vchodových dverách ako šitá pre tieto dni. Náš Murčo zabárajúci sa labkami do snehu, z ktorého je podobne happy ako ja. Konáre stromov pod váhou snehu tak oťaželi, že sme sa s Rebi cestou do školy museli poriadne prikrčiť, aby sa nám neušlo snehu za golier. 

Detské radovánky

Gabkine radovánky:)

Vtáčia hostina - sýkorky, stehlíky, vrabce - najskôr si vyzobávajú z kŕmidla, pričom si riadne nasmetia na zem a potom v druhom kole dokončia maškrtenie na snehu pod kŕmidlom z povyhadzovaných dobrôt.

Od decembra nám takmer bez prestania takto krásne kvitne maranta  napriek tomu, že som porušila všetky pravidlá ohľadom vhodného stanovišťa popísaného v múdrych knihách o izbových kvetoch a umiestnila som ju priamo na južné okno:)

Krásne zasnežené dni všetkým milovníkom zimného obdobia a nám ostatným - vydržať!:)

Spomienky na december

O pár dní zložíme vianočné svetielka. 

Do krabice k ozdobám pribalíme obálku s našimi túžbami a snami, tak ako sme to minulý rok motivovaní týmto nápadom z niektorého blogu spravili prvýkrát.

Po roku, na začiatku adventu, keď sme pomaličky začali vyťahovať jednu vianočnú ozdobu za druhou, natrafili sme aj na obálku, na ktorú sme v priebehu roka stihli úplne zabudnúť:) Bolo to super prečítať si spolu po čom každý z nás túžil pár mesiacov dozadu a porovnávať to s aktuálnym prežívaním.

Pomaly spracúvam aj fotky nahromadené počas vianočných sviatkov, hodnotím a prežívam v duchu znova niektoré okamihy.

Som naozaj vďačná, že nám po niekoľkých rokoch klasických detských chorôb načasovaných presne na Vianoce, boli dopriate sviatky bez chorôb a my sme sa do sýta vynávštevovali. Najprv to bolo naše kolečko po rodine, potom sme už my v domčeku prijímali návštevy a bolo to skvelé. Uvedomujem si, že som dospela do bodu, keď všetky zažité stretnutia a kontakty ma napĺňajú oveľa viac, než akékoľvek hmotné darčeky.  

Natrafila som aj na zábery, ktoré mi je ľúto nechať len tak trčať v našom PC nepovšimnuté a preto sa cez ne rada vrátim k zopár krásnym okamihom zažitým v decembri.

Nádherná inovať čarovala počas posledných dní pred Štedrým dňom. 

Okamihy Štedrého dňa:)

24.decembra vystriedala inovať ľadová krása a všetko okolo nás sa zalialo do priezračného skla. 

Naše sviatky boli také, o akých zvykneme snívať - na chvíľku aj biele, bez chorôb, s blízkymi, v radosti a v pokoji prežívané, aj s okamihmi oddychu pri šálke čaju či kávy:) 

PF 2013

Moje milé, do Nového roka niečo lepšie, niečo štíhlejšie, niečo chutnejšie, niečo krajšie, niečo potešujúcejšie, niečo zdravšie, jednoducho zo všetkého kúštik lepšie, ako bolo v starom roku:)

Zo srdca praje Gabi a jej dvaja malí kominári:)

Náš tohtoročný advent

Štedrý deň je už za rohom, a ja sa až teraz dostávam k tomu, aby som zhrnula náš adventný čas.

Náš tohtoročný advent je krásny, naplno prežívaný, cítiť, že deti sú už trošku väčšie a dá sa s nimi viac do hĺbky rozprávať.

Deťom sme vyrobili adventný kalendár z ruličiek od toaletného papiera, ktoré sme oblepili rôznofarebnými papiermi a naplnili malými maškrtami a mini úlohami na každý deň. My, veľkáči, sme si dopriali adventný kalendár z čajových sviečok z Tchiba, každý deň si jednu zapálime, šíri sa z nich krásna kávovovanilková vôna.

Adventný veniec som spravila na spôsob minuloročného do štyroch kvetináčov natretých na bielo s bielymi sviečkami a čečinou. Rovnako sme oprášili aj vonkajšie adventné sviece z brezového dreva dotvorené do venca čečinou a imelom.

Cez advent sme sa tešili aj z vianočných maličkostí: múky a masla vo vianočnom balení, vianočného čajíka, a všetkých vianočných pozdravov, ktorými si na nás ktosi spomenul.

Predvianočný čas bol aj časom tvorenia. Na vianočných dielničkách v škôlke, pri vianočnom pečení, ktoré sme odštartovali klasicky medovníčkami, vytváraním visačiek na darčeky z bielej samotvrdnúcej hmoty alebo aj vystrihovanými snehuliakmi, ktorými sme sa motivovali na blogu u Sonji: www.vad-art.blogspot.sk.

Tento veľký drevený betlehem môžete už každoročne vidieť na vianočných trhoch v centre Nitry, odkiaľ sme si priniesli jeden maličký, ktorý nám dotvára atmosféru v kuchyni.

Na nitrianskych vianočných trhoch sme sa ocitli práve vtedy, keď tam skauti priniesli Betlehemské svetlo.

Aj u nás je toto obdobie skorého stmievania sa časom, kedy nám svetlo sviečok a lampášov spríjemňuje večery vnútri aj vonku.

Ako som spomínala už v úvode, celý advent sa snažíme viac rozprávať s deťmi o tom, čo prežívame. 5.decembra to bolo o Mikulášovi, ako o človeku, ktorý naozaj žil, 13.decembra to zas boli lucie, dievčatá, ktoré sa obliekali do bieleho a husacím pierkom vymetali z domov zlých duchov, čo inšpirovalo aj našu Rebi, aby si vyskúšala podobné oblečenie:)

Tento rok nám žiadna choroba neskrížila plány a bolo nám dopriate stretnúť sa s menšou skupinkou mojich bývalých spolužiakov z VŠ, ktorá sa každoročne rozrastá o nejakého člena rodiny. 10mesačný Maťko absolútne okúzlil oboch našich krpcov:) 

Dievčence, ak si lámete hlavu nad tým, ako s našim adventom súvisí CDčko Dalibora Jandu, musím sa pochváliť: od manžela som k narodeninám dostala super darček. Vzal ma na koncert Dalibora Jandu a okrem krásnych zážitkov mám aj osobné venovanie k narodeninám aj s podpisom na CD:))

Moje milé, verné aj náhodné čitateľky, všetkým vám prajem pokojné vianočné sviatky prežité s blízkymi v zdraví a radosti:)

P.S.: No veru, už by som bola aj zabudla, od Leti som dostala pozvanie zúčastniť sa blogerskej 11tky. Tak tu je tá moja:
1.Obľúbený predmet - v škole to bola výtvarka
2. Obľúbený materiál - drevo
3. Obľúbená činnosť - peknôtkovanie:)
4. Obľúbená technika - fúúú, nuž nezostávam verná len jednej, rada sa učím nové a tým pádom sa posúvam.
5. Obľúbený relax - sudoku
6. Obľúbený nápoj - zelený čaj
7. Obľúbená literatúra - "austenovky"
8. Obľúbený kraj - mám rada Slovensko, som lokálpatriot, ale veľmi sa mi páči aj Škótsko a staré Anglicko, túžim si tam raz, keď už budú deti väčšie, spraviť s manželom dlhší výlet
9. Obľúbené zviera/kvet - všetky šteniatka a mačiatka:)/odkedy mám vlastnú záhradu nedokážem definovať len jeden obľúbený kvet, ale medzi moje top patria snežienky, krókusy, orgován, gladioly, veternice, georgíny
10. Obľúbená rozprávka - Tri oriešky pre Popolušku (celoročne:)
11. Obľúbené tradície - všetky slovenské tradície, aj tie ktoré sa už nedodržiavajú, mám rada to čaro dávnejších čias, ktoré mi z nich vanie, s výnimkou veľkonočnej oblievačky:)

Žijem jesenne, tvorím vianočne

Každým dňom mám intenzívnejší pocit, že čas neskutočne letí a ja zďaleka nestíham tak, ako by som chcela. Však nič podobného nepoznáte?:)))  

Zajtrajší 1.december ma však popchol k tomu, aby som ešte zhrnula naše novembrové žitie a tvorenie.

V novembri sme mali ešte krásne jesenné dni, i keď počasie už bolo trošku sychravejšie, čo sa odrazilo aj našej slabšej odolnosti voči kadejakým bacilom. 

Kým to len išlo, podporovali sme imunitku na prírodno, napríklad aj takýmto čajíkom z vlastnoručne nazbieraných a vysušených šípok. Rebi doniesla zo školy jablko, na ktorom slnečné lúče s pomocou listu zrejme tesne rastúceho krásne maľovali. Jakubko mi vďaka prechladnutiu robil pár dní doma spoločnosť a keď už nuda začala obsmŕdať, maliarska páska natiahnutá v spálni na drevenej dlážke v štýle ciest a vedľajších cestičiek pomohla. Počas novembrových dní sa u nás po dome i na dvore vyskytovali všakovaké jesenné aranžmány.

Starý diaprojektor, ktorý sme ešte s bratom nivočili, rozumej plne využívali:), teraz má svojich obdivovateľov v našich krpcoch. A baví aj bez filmu s rozprávkou. Predstavenie má názov: Tieňohry jedného sychravého podvečera.

V novembri ma naša záhrada absolútne prekvapovala. Najmä mini klinčeky.

A konečne sa dostávam k môjmu peknôtkovaniu. To tohtoročné vianočné som odštartovala šitými kúskami, ale pravda je taká, že ja a ihla nie sme až také vrúcne kamarátky, takže sama nechápem:))

Pokračovala som notovými visačkami s imelom a cezmínou a potom som si rozbehla sériu vianočných retro pohľadníc.

V týchto som sa našla, tento štýl akéhosi domáceho handmade scrapbooku mi úžasne vyhovuje a zdá sa, že zaujal, už som robila niekoľko sád na objednávku.

Dnes večer ešte dokončím náš prvý vlastnoručný adventný kalendár a po manželovom príchode z poobednej smeny ho spolu zavesíme deťom v izbe, aby sa ráno zobudili do izbičky s prekvapkom.
Celkovo sa už vnútorne oslobodzujem od jesenného prežívania a vnútorne sa ladím do vianočna:)
Ale o tom všetkom, až na budúce:)


Ešte ma napadlo, spomínané peknôtky sú k dispozícii v mojom obchodíku na sashe, teda niektoré už ani nie:), ale ak by vám niečo z toho nedalo spávať, pokojne sa mi ozvite radšej cez mailovú adresu, môžme skúsiť dohodnúť aj cenu:)

Krásny adventný čas vám prajem:)