Žijem jesenne, tvorím jesenne

Tááák ma už prsty svrbia, trošku sa rozpísať o našich dňoch, o ich prežívaní a peknom zažívaní, ale jeseň nám nasadila akési divoké tempo, že hoc´ duša by aj všemožne chcela, ale telo je slabé...:)

Ja, ako typický jeseňomil, som vo svojom živle - každým nádychom, každým pohľadom nasávam to, čo ma rok čo rok očarúva a stále ma dokáže nadchnúť a naplniť akýmsi pokojom z poznania, že prišlo, čo malo prísť a chystá sa na odchod to, čo musí ísť a všetko je v tej svojej jesennej sýtosti a plnosti také ozajstné a bytostné...:)

A tak popri každodenostiach a s nimi súvisiacich povinnostiach sa snažíme tráviť každú možnú chvíľu vonku. A každá z tých chvíľ je úplne iná.

Ráno, po odprevadení detí do školy a škôlky si dokážem užiť spiatočnú cestu domov aj v samote. Prechádzam stíchnutým detským ihriskom  ponoreným do rannej hmly, snažím sa rozoznať vždy nové odtiene farieb na čerstvo spadnutých listoch a odhadnúť koľko ich ešte zostáva, kým sa zo stromu stane holostrom...

Večery si vychutnávame už väčšinou spoločne, kedy sa dedinou šíri tá typická jesennodymová vôňa z komínov, ale zatiaľ najviac zážitkov máme zo spoločných popoludní a víkendov.

Z prechádzok a výletov

Počas jednej z prechádzok sme v lese natrafili na úle a ak sa bližšie pozriete na ten modrý, uvidíte, že včely ešte pracujú veľmi usilovne.

Naše klasické návraty. Takmer nikdy sa nevraciame na prázdno.

Tu sme popri náhodných objavoch prišli aj s prvým tohtoročným zberom šípok, medzi ktorými sme našli aj jednu zrastenú dvojičkovú. Už počas sušenia nám krásne prevoňali celý dom.

Poklady z ďalších výletov sme využili najmä tvorivo a dekoračne.

Jakubkov výsledok gaštankovania - televízny a rozhlasový vysielač:)

Zopár momentov z našej záhradky a mikina, ktorú Jakub nafasoval od kamošov - ako stvorená pre toto obdobie.

Svoju vrúcnosť pre jesenný čas som preniesla aj do svojho tvorenia a vznikli najskôr jabĺčková, neskôr aj hrušková a ...

... javorová pohľadnica a zopár jesenných visačiek/menoviek.

Okolnosti priniesli, že som si potvorila aj narodeninovo, aj tak trochu záhradnícky a samozrejme, ako takmer každého, kto sa snaží vyrábať nejaké peknoty aj na predaj, ma pokúšalo vyskúšať už aj nejaké vianočné tvorenie, ale o tom až nabudúce:)

Spomienky na leto

September v plnom prúde a ja som ešte nestihla ani zrekapitulovať naše leto a prázdniny.

Takže, čo sa u nás dialo od polovice júla, kedy som písala svoj predchádzajúci príspevok:

Strávili sme pár dní v Čiernom Balogu a cestu tam i späť sme naplno využili a povýletovali sme kde sa len dalo:)

Prvé zastavenie sme mali v Brhlovciach, kde sa nachádzajú obydlia vysekané do skaly, druhé zastavenie bolo na strážnej veži v Krupine a posledné navštívené miesto v deň nášho odchodu bola Banská Bystrica.

A tu už Čierny Balog s jeho najcharakteristickejšou záležitosťou - Čiernohronskou železnicou.

Užili sme si jazdu parnou lokomotívou, aj všetky jazdy ponúkané na trase:) Deťom sa najviac páčila dvojhodinová cesta, ktorú celú strávili vo vagóne s detským kútikom:))

Samozrejme sme sa len nevozili, ale nasávali sme aj krásne prostredie turistikou a prechádzkami.

V lesníckom skanzene sa deťom páčili zastávky náučného chodníka, boli pripravené netradične a zaujímavo.

Pohľad z chalúpky, ktorá sa na 3 noci stala naším prechodným domovom.

Vlak Čiernohronskej železnice premával v rámci jednej trasy priamo pred ňou. Dvor a záhrada chalupy prechádzali priamo do lesa. Stačilo vyjsť pár metrov za chalupu a lesné jahody nám rástli rovno pod nohami:)

Posledné zábery sú už po návrate z dovolenky z domu, kde si deti maľujú svoje dovolenkové zážitky.

A hoci cestu späť nemám zachytenú na fotkách, niesla sa tiež vo výletníckom duchu - Bystrianska jaskyňa a Hrad Ľupča boli našimi zastávkami na ceste domov.

Cez prázdniny sme stihli osláviť Jakubkove meniny, narodeniny nášho kamoša a ešte sa tam zmestili aj Rebekine meniny:)

Leto bolo slnečné a teplučké a tak kombinácia deti a voda nebola ničím mimoriadna.

Na retro fotky z nasledujúcich záberov sme sa namotivovali u kamošov:)

V duchu vodáckeho prežívania vznikol aj jeden letný medúzový obed.

S pomocníkmi to išlo eňo ňuňo:)

(Pre prípadných záujemcov: párky rozrežeme na 3 kúsky, povpichujeme do nich špagety a dáme to spolu uvariť do osolenej vriacej vody. Konečné dotvorenie je na každom z vás:)

V auguste sme stihli aj výlet do Bratislavy. Rátal sa najmä tým, že sme išli vlakom, cestou tam dokonca poschodovým:)

V Bratislave sme pochodili čo sme vládali, keď už sme nohy voľne ťahali za sebou, tak sme vyskúšali aj električku, trolejbus a po ceste domov, napriek poriadnemu natriasaniu v rýchliku, obaja sladko spinkali:)

Naše leto bolo aj slnečnicové.

Zo zablúdených semienok nám vyrástlo zopár slnečnicových krásavíc a potom som objavila recept na takéto krásne slnečnice z kysnutého cesta. Vyskúšali sme na sladko aj na slano a všetky mali veľký úspech:)

Isté obdobie prázdnin som videla na modrofialovo. Naše dva slivkové stromy boli tohto roku úplne obsypané. 

A tak sa krájalo na kompót, mlelo na džemík, schovávalo do cesta na guľky a ešte sušilo, sušilo, sušilo:)

Tak také bolo naše tohtoročné leto - srdečné, pohodové, hravé.

Ale už od nás odlieta spolu s lastovičkami a my začíname vnímať farebnejšie lístie na stromoch, padajúce orechy a gaštany, ranné hmly a rýchlejšie večerné ochladenia. 

Už nám klopká na okno jeseň, priatelia:)

Dva týždne prázdnin

Dva týždne prázdnin preleteli ako voda a jedna štvrtina školáckeho a u nás aj škôlkárskeho voľna je za nami.

Malé zhrnutie toho, čím sme napĺňali náš čas: 

Hneď prvý deň po vysvedčku vystupovala naša "herečka" so spolužiačkami na oslavách Dňa našej obce. Slnko pripekalo a ešte aj o 17.00, keď to celé malo vypuknúť, ukazoval teplomer 38°C a ja som cez kvapky potu ledva zaostrila na Rebi:)

(Pre vás, čo by ste aj zaostrili, len neviete na ktorú, je prvou sprava:)

Malé vtáčatká žltochvosta opustili svoje prvé bývanie u nás nejak potajomky, takže sme si ich naživo ani príliš nezažili, ale deti to inšpirovalo k vytvoreniu vlastného vtáčieho hniezda.

Do rany im prišiel ocko, keď obstrihával rozliezajúce sa vetvičky hrozna. Boli výborným stavebným materiálom a o chvíľku už si mama vtáčiková zasadla na svoje vajíčko (skôr to vyzerá, že to svoje škvŕňa riadne priľahla:) a o  pár minút už usilovne nosila potravu pre svoje vyliahnuté vtáča:)

Pri výletovaní a turistikovaní sme pokračovali v ďalšom mlyne na Malom Dunaji. Tentokrát to bol vodný mlyn v Dunajskom Klátove.

Aj v jeho okolí bolo nádherne.

Aj vám sa zdá, že to šidielko pozerá priamo do objektívu?:)

Cestička v slnečnicovom poli - vytvorená trochu násilne, no nám vytvorila priestor na schovávanie sa aj na obdivovanie mega slnečníc

V najhorúcejšie dni sa Rebi menila na malú dámu v klobúčiku:)

Neskôr, keď ocko v tieni pod hruškou učil Jakubka viazať dračí uzol, išlo "dámovanie" bokom a Rebi ťahalaaaaa, čo jej sily stačili, aby si vyskúšala, či sa uzol podaril. 

Ozaj a viete ako si najjednoduchšie vyrábajú malé slečny klopkavé opätky?

To si vezmete dve drevené kocky, každú strčíte do jednej ponožky pod pätu a  už len klopkáte po dome.

Rýchle, nápadité, ale trochu omínavé:)

A na rad prišli aj staré zásoby detských časopisov.

Vystrihnuté, vymaľované a zlepené rybky a iné podmorské potvorky, už veselo povievajú na lustri v detskej izbe.

Počas prvej prázdninovej štvrtiny prišiel čas aj na pokusy, respektíve ich overovanie.

Kým fyzici tomu hovoria Archimedov zákon, my sme vychádzali z Ezopovej bájky o strake, ktorá našla fľašu s vodou a chcela sa z nej napiť. Avšak, fľaša mala úzke hrdlo a straka sa zobákom cez to úzke hrdlo nevedela k vode dostať, až kým ju nenapadlo povhadzovať do fľaše zopár kamienkov, ktoré vodu vytlačili hore až po hrdlo a straka sa mohla pokojne napiť.

Prechádzajúc Nitrou sme v jednom obchodnom centre zazreli výstavu, ktorá nás zaujala už z vonka.

Vo vnútri sme zistili, že ide o akciu Spoznaj Julesa Verna. Krásne spracované a vytvorené momenty z jeho najznámejších diel spolu s autorom v jeho pracovni. 

Škoda, že väčšina vystaveného bola formou - nedotýkať sa...

A kým naša už jednoročná šelma oddychovala pod lieskou, my sme si odskočili do Kostolnej pri Dunaji omrknúť jej väčších bratrancov v Oáze sibírskeho tigra. To boli riadne kusy!

3/4 prázdnin sú pred nami, dúfam, že ich dokážeme ešte naplniť zaujímavými zážitkami, ale najprv si užijeme pár dní manželovho voľna spoznávaním slovenských kútov:)

Z nedeľného výletu

Dnes sa nám veru ťažko vstávalo do zamračeného a upršaného dňa. Aj preto, že včerajšie poobedie sme trávili turistikou v okolí Tomášikovského mlyna a do spánku sme padli rovnako rýchlo ako do postele:)

Dvaja prckovia a prvé slnečnice.

Na toto skvelé pozadie sme natrafili už na začiatku našej cesty a nemohli sme si ho nechať ujsť.

Teda najmä ja:)

V lesíku pri Malom Dunaji bolo veľmi príjemne. Horúčava tam nemala taký dosah a ešte sme aj všeličo zaujímavé videli a aj ochutnávali - ostružiny mňáááám:)

Vodný mlyn v Tomášikove. 

Ochotný a prívetivý sprievodca nám porozprával o histórii mlyna, poukazoval nám jeho interiér aj exteriér a spustil veľké mlynské koleso. Keďže hneď za nami prišli ďalší návštevníci, užili sme si jeho spustenie aj druhýkrát - a ja som sa v duchu prenášala s Babičkou Boženy Němcovej na jej každonedeľnú návštevu u mlynára:) 

Dobrá vodička je pri mlyne, dobrá:)

A pri vode takéto krásky šidielkové

Staré bútľavé vŕby čoby domčeky pre škriatkov sme nemohli len tak obísť.

Kuk!

Cestou späť sme našli takúto minižabičku - na prvom zábere v Rebekinej dlani, na druhom sa práve chystá na svoj veľký preskok z Rebekinej na Jakubkovu ruku.

Zvlečená hadia koža bola tiež zaujímavým objavom.

Malý Dunaj sa s nami rozlúčil takýmto nádherným obrazom zapadajúceho slnka a troch labutích grácií.

Jún láka

Po správach o našom prežívaní chladnejších dní v predchádzajúcom príspevku, prichádzam so správami o týchto posledných, horúúúúcich:)

Kleopatrina ihla bola jednou z najvýraznejších júnových kvetín v našej záhrade

Detské radovánky:)

Ľalie prekvapili. Sadila som zopár cibuliek pred pár rokmi a nič nevyšlo, tak som myslela, že mi všetky vymrzli alebo ich dáky "pakrtko" vyjedol a zrazu hop a aké krásky zakvitli:) 

Tú bielu sme kúpili spolu s domčekom, sama sa nám v záhrade objavila:)

Čip, čip, čip,  máme malé vtáčie bábätká žltochvosta. 

Búdku (na ktorej sme všetci štyria priložili ruku k dielu, ale ocko samozrejme najviac)sme zavesili len teraz na jar, takže sme ani nedúfali (no, možno trošku:) a milá rodinka už je v podnájme.

Tato žltochvost s mamou žltochvostovou v pravidelných intervaloch nalietavajú so zásobami v zobáčikoch, aby zasýtili tie svoje večne hladné strapaté hlávky:)

Jún má pre nás nachystané svoje posledné dni, každý deň odrátavame jeden, čo nám zostáva do prázdnin a pre Rebi aj do vysvedčka:) 

Z každého rožka troška

Od včera sa to u nás po daždivých a chladných dňoch začína opäť podobať na jún:)

I keď, nenudili sme sa ani v tie dni, kedy nás nelákalo byť vonku.

Baví nás sudoku.

My veľkáči si najčastejšie cibríme mozog číselnou klasikou, mladých zaúčame do tajov logiky cez všakovaké srandičky.

Najviac zaujalo lentilkové, najmä keď si na záver mohli "figúrky" pochrúmať:) 

Aj tie ďalšie zaujali

Dosušili sme lipu a podedené vrecúško s výšivkou prišlo akurát vhod na jej uschovanie.

Dáždik prospieval jahodám a v kombinácii s pravou šľahačkou pošteklili maškrtné jazýčky:)

Jakubko po roku dorástol do Rebekiných korčúľ a tak ich zabieha o sto6 (teda vždy, keď mu ich sestrička požičia:)

A posledná foto - realita posledných dní - čerešne s dávkou adrenalínu zbierané z rebríka:)

Víkend pre deti

Čím sú deti väčšie, tým viac sa u nás kopia veci, ktoré v podobe darčekov dostávajú pri každej možnej príležitosti.

Ďalšia vec, ktorá nám udierala do očí, je, že to množstvo hračiek si už hádam ani nedokážu vážiť.

A keďže dať striktné embargo na akékoľvek hmotné obdarovávanie je nereálne a snáď ani rozumné, pretože pripravovať a dávať darčeky patrí k budovaniu vzťahov, vymysleli sme si s manželom, že vždy, keď to bude len trochu možné, skúsime darček materiálny nahradiť darčekom zážitkovým.

Samozrejme sme hodili reč aj s mladými, aby sa necítili ukrivdení, že rozhodujeme o nich bez nich a zdá sa, že sa im to celkom zapáčilo.

Posledný víkend, ktorý sa niesol v duchu MDD sme si to skúsili aj naostro:)

 V piatok si obaja štrngli na krásny Deň detí a potom sme ich vzali do Nitry na akciu, ktorú organizovala ich obľúbená detská televízna stanica.

Nemám síce príliš rada takéto typy masových akcií, ale našťastie bol program postavený aj na aktívnej účasti, nielen na pasívnom sledovaní pripraveného programu.

Spolu s deťmi sme hľadali 5 súťažných stanovíšť, držali im palce a povzbudzovali ich. Komu sa podarilo zvládnuť všetky stanovištia, mohol lístok s potvrdením o ich absolvovaní vyplniť a vhodiť do zázračnej žrebovacej krabice. Pre nás bola naozaj zázračná, lebo v záverečnom žrebovaní boli vylosovaní obaja!:))

Samozrejme, nechýbalo fotenie sa s maskotmi organizujúcej TV  

V sobotu sme sa zúčastnili programu s požiarnikmi, ktorú organizoval manželov zamestnávateľ.

Počasie síce nič moc, ale program bol zaujímavý, deti si mohli popozerať a vyskúšať všetko, čo ich  zaujímalo.

Po malom občerstvení sa deti pousádzali ako na predstavenie a na programe bolo založenie požiaru osobného auta a jeho hasenie so všetkým, čo k tomu patrí. 

Bolo trošku groteskné, ako sa deťúrence napchávali a pritom sledovali požiar... :)

Potom nasledovali súťaže. Deti mohli nakresliť niečo z toho, čo v ten deň u požiarnikov zažili, ...

... alebo skúšať s vodnou pištoľou zhodiť fľaše

 Za svoju snahu dostali pekné odmeny.

Hoci v oba dni boli obdarovaní aj materiálnymi darčekmi, pričinili sa o ne samy, tým, že sa zapojili do súťaží a snažili sa a myslím si, že o týždeň si budú z akcií pamätať iné záležitosti ako konkrétne darčeky. 

V sobotu poobede sme ešte stihli aj sokoliarov, ktorí zavítali k nám do obce. 

Deti si vyskúšali tých najmenších aj na ruke podržať, ale silným zážitkom boli aj veľké dravce, ktoré cvičiteľky nechávali prelietať nízko nad nami. 

Nedeľu sme mali takú pokojnejšiu, teda aspoň doobeda:)

Potom nás slniečko vytiahlo do záhrady a  mali sme také výdatné športové popoludnie, že som mala čo robiť, aby som večer nezaspala ešte pred deťmi:))