Za polovicou

Znie to neuveriteľne, ale ani sme sa nenazdali a zrazu sme v druhej polovici prázdnin.

A čo sa dialo u nás ešte v tej predchádzajúcej?

Teplota sa nedala (a stále sa nedá) nazvať príjemne letnou. Takže osviežujúce nápoje spolu s čistou vodou sú stále po ruke. Rovnako ako melón. Motýle, ktoré láka budleja neodradí v náletoch žiadna horúčava.

A vodáááá. Tá je v týchto dňoch stále témou číslo 1, pomáha aspoň trošku sa schladiť.

Dražovce pri Nitre s kostolíkom sv. Michala z 11.st. Jeden krásny ranný mini výletík a krásny výhľad na krajinu vôkol.

Jedna júlová nedeľa v Piešťanoch.

Prvá zastávka Vojenské múzeum - chlapov zaujali už tanky a bojové vozidlá na začiatku prehliadky.

Jakubko nemôže chýbať pri motore tanku. S Rebi objavili logo, ktoré ich niekedy najlepšie vystihuje:)

Lietadlá, helikoptéry a stíhačky v tej druhej sme si poobdivovali viac spoločne.

Rebeka si vyskúšala poľnú kuchyňu. To žlté lietadlo (názvy prosím odo mňa nechcite) mi pripomenulo film Anglický pacient.

Jedno lietadlo sme si mohli obzrieť aj viac zvnútra, čo využili naši malí piloti.

A ešte na krídle ako Pán Tau...:)

Druhá zastávka kúpeľné mestečko v Piešťanoch.

Zmrzlina na kolonádovom moste a póza pred symbolom kúpeľov.

Tretia zastávka kúsok za Piešťanmi - Farma Nový Zéland Modrová. 

Kúsok slovenskej krajinky sa pred pár rokmi premenil na novozélandský ostrov so zvieratami, obydliami a obyčajmi Maurov, pôvodných novozélandských obyvateľov. Pre úplnosť musím povedať, že z tejto časti výletu sme očakávali najviac a odniesli sme si najmenej. Tu sa naplnilo klasické slovenské - vybudujeme, ale ďalej už neudržujeme... Škoda.

V júli sme sa, žiaľ, rozlúčili s našou krásnou čuvačkou Belou, ktorá s nami žila od svojich 5 týždňov až do svojich 9tich rokov... 

Posmútili sme si všetci, pre deti to bolo samozrejme ťažšie.

Na smútok hľadáme záplatu a deti sa už tešia na nové šteniatko, ktoré by sme u nás radi privítali koncom augusta, začiatkom septembra. 

Júl bol aj tvorivý. Tvorili deťúchy - spoločne, i osamote, tvorila som aj ja na želanie pohľadničku so štipčekmi v námorníckom štýle k narodeniu jedného šprťúcha:)

Letný biologický krúžok - alias pozorujeme mloky nájdené vo vodovodnej šachte v miniakváriu:)

Jakubkov hlavný darček k meninám - návšteva cirkusu Budapešť. Nádherný, úžasný, strhujúci! Ak budete mať niekedy možnosť, určite choďte, vrelo odporúčam:) 

A ešte jeden výlet sme v júli stihli - do Smoleníc.

Ráno sme si vybehli do Jaskyne Driny, pomotkali sa po lesíkovitom okolí, zastavili sa v múzeu Molpír a deň sme ukončili na smolenickom zámku. Pekne bolo:)

Jedna pikoška z múzea - presne pred desiatimi rokmi v júli 2003 sme išli pozvať manželovu tetu na našu blížiacu sa svadbu a cestou sme si spravili v Smoleniciach prestávku a v návštevnej knihe múzea zanechali odkaz s našimi dvoma menami. Teraz sme tam trochu poňúrali desaťročný odkaz našli a prilepili nový, teraz už rozšírený o ďalšie dve mená našich deťúreniec:)

A teraz už len veselo a naplno do augustových dní. Zatiaľ v nich stále dominuje voda, vodááá, vodičkááá:)

Začiatok prázdnin

Prázdniny sa nám rozbehli celkom čulo. 

Bolo to aj manželovou skoršou dovolenkou v práci, ktorej predchádzalo len zopár júlových dní a tie si teda naši rozšafníci užívali naplno, akoby to boli nie prvé, ale naopak, posledné dni ich voľna:)

Záhrada a dvor ožili, ja s mojím dosiaľ nevytvoreným vzťahom k šitiu som sa pokúsila o farebnú zástavkovú girlandu, nech to máme vonku také echt letno veselé a čuduj sa svete, podarila sa...:)

A ako vždy sa osvedčilo staré známe, že deti nepotrebujú predpripravené hračky, ale slobodu a voľnosť. A tak spojením preklápacej hojdačky a lana na šplhanie vznikla jedného dňa flotila, na ktorej Jakubko jasne naznačuje, ako bude pokračovať línia tohtoročných prázdnin - Plnou parou vpred:)

Príjemnú zábavu trochu narušila choroba našej už 9ročnej čuvačky Bely. Dostávala injekcie, lieky, ale ani po 3 týždňoch stále nie je v poriadku. Je to jej prvá vážna choroba, tak dúfame, že aj napriek vyššiemu veku to zvládne.

A zrazu nastal deň D, čuvačku nám na pár dní sľúbili postrážiť svokrovci a my sme vybehli spoznať ďalší krásny kút Slovenska:) 

Tentokrát to bola najmä motiváciou u Janky - Špania Dolina a jej okolie.

Špania Dolina je stará banícka obec, takže na našich turistických túlačkách sme natrafili aj na staré štôlne, na násypy kamenia, ktoré baníci vyfárali pri snahe vyťažiť vzácne kamene a tými násypmi zostala obec v doline, odtiaľ ten názov Špania dolina. 
Príroda je tam nádherná, úžasný pokoj, relax na jednotku. Vychodili sme sa do sýta (a nielen po schodoch do kostola, ktorých je presne 162:), deti na chalupe každý večer zapadli do postele  a snívali o malých lesných škriatkoch, ktorým v zamachnatených častiach pod stromami stavali mini domčeky:)
Jediné, čo sme nezažili a čo je nám fakt ľúto, bol banícky orloj, ktorý presne v deň, kedy sme dorazili vypadol z činnosti a hoci sme ho telepaticky tlačili a chodili ho kontrolovať celé 4 dni nenaskočil...:(

My sme hubári s úctou - huby obdivujeme, ale pre nedostatočnú znalosť nezbierame, len fotíme:)

V rámci spoznávania okolia sme si jeden deň rezervovali na Vlkolínec, v ktorom sme strávili pár dní pred 4 rokmi, Jakubko mal vtedy 1,5 a Rebi 4,5 roka, tak sme si chceli pripomenúť prostredie.

Obehli sme chalúpky, vybehli na kopec mrknúť výhľad na Ružomberok, dali turistickú prestávku na skale so stádom ovečiek za chrbtom a vypliešťali oči na moderného pastiera s mp3 na ušiach a šiltovkou na hlave:)

Vo Vlkolínci práve prebiehali aj remeselné dielničky, deti si maľovali prívesky, ja som vyskúšala tkanie na krosnách a spolu s Jakubkom sme si vytočili aj hlinenú mištičku na kruhu.

Ďalší výletný deň patril Donovalom.

Teda najmä rozprávkovej krajinke Pavla Dobšinského Habakukom, kde sa teda decká "vyřádili" poriadne.

Tu si okrem rozprávok hraných na javisku aj v jednotlivých chalúpkach, mohli deti za habakukovské zlatky a strieborniaky niečo kúpiť, užiť si nápadité ihrisko, pošmýkať sa na topánke vajca, ktoré sa vybralo na vandrovku a Rebi mala aj mini kurz tkania priamo so Zlatou priadkou:) 

Natrafili sme na múzeum starých lyží a sánok, júúúj, tam boli ale parádne kúsky!

Podvečer nás ešte zlákala lanovka na tom istom kopci a hoci sme na sedačkovú nenabrali odvahu, už aj v kabínkovej Rebeka prekonala samú seba (ona moc výšky nemusí) a užila si s nami výhľad z Novej Hole.

A tu je ešte zopár záberov z našich zastavení po ceste na dovolenku a z dovolenky: Bobi Ranč Nový Tekov, Vodný Mlyn Bohunice s netopierými mamičkami, ktoré pod krídlami schovávali svoje mini netopierie bábätká a Zvolenský zámok s pancierovým vlakom.

Začiatok prázdnin sa nám celkom vydaril a ja dúfam, že aj ich zvyšok sa nám ponesie v podobnom zážitkovom duchu. I keď občas ani taká pohodka na záhrade nie je na zahodenie:)

Druhý kvartál 2013

Tak toto veru nebude jeden z tých priebežných príspevkov, ktorý by zachytával určitý okamih v našich životoch. Dokonca to nebude ani akýsi týždenný, či mesačný sumár. Bude to zhrnutie celého druhého štvrťroku.

Po dlhej predlhej zime nám jarné a čoskoro i takmer letné slniečko zaimponovalo až tak, že sa žilo naplno a môj blog išiel stranou...

Dnes to chcem dobehnúť.

Aprílové krásky kvitli opreteky. 

Apríl prial aj zvieratkovským zážitkom - mlok s krásne sfarbeným bruškom ako pozitívum zatopenej pivnice, rosničky s najrôznejšími stanovišťami či cirkusantský výcvik našej čuvačky Bely.

V apríli sme s veľkou radosťou odštartovali aj opekačkovú sezónu.

V máji sme žili najmä dvomi väčšími akciami.

Prvou bola oslava dňa matiek a k tomu pripravený program v škôlke ale aj školákmi v kultúrnom dome. 

Ten škôlkársky bol "okorenený kliešťom", v Jakubkovom uchu, ktorého som mu objavila, keď ku mne po programe pribehol s prichystanými darčekmi... Nasledovala cesta zo škôlky rovno na pohotovosť, kde mu kliešťa v priebehu pár sekúnd z uška vybrali. Keďže potom nám už nič nestálo v ceste k obnoveniu dobrej nálady získanej v škôlke, zastavili sme sa ešte na kolotočoch:)

Školáci mali veľký spoločný program pre mamičky v kultúrnom dome a bolo to naozaj príjemné nedeľné popoludnie, najmä pre tých, ktorí tam mali svoje dietko zapojené:)

S májovými mamičkovskými akciami krásne ladila dokvitajúca srdcovka.

V máji sme ešte stihli aj intenzívne varenie bazového sirupu, pre istotu hneď v dvoch várkach:)

Druhou veľkou májovou akciou, ktorou sme naozaj intenzívne žili, bolo Rebekino prvé sväté prijímanie.

Nebyť antibiotík, ktoré nafasovala len pár dní pred tým, bol by to deň bez jedinej chybičky krásy..

Našťastie jej už celkom dobre zabrali, dokonca aj počasie nám vyšlo, ale podvečer už bolo na Rebi vidieť, že ju jej veľký deň vyšťavil trochu viac.

Júnovanie: levanduľová úroda, 

jabloň obsypaná na prasknutie, tak sme museli spraviť radikálnu prebierku, 

doktor ďateľ prilietajúci liečiť našu vŕbu, 

užovka, ktorá nás v jedno ráno dosť prekvapila omotaná o koleso 

a párik hríbikov, čo nám v jeden večer vykukol v obývačke v kvetináči

A júnové zábavky s príchuťou leta a prázdnin.

Záverečná fotka je absolútnou bodkou za školským rokom s opäť čistým vysvedčkom, čím ma Rebi absolútne predbehla, ja som už v treťom ročníku samé nemala...:)

Krásne letné zážitky vám prajem, snáď sa k najbližšiemu príspevku dostanem aj skôr, než opäť po troch mesiacoch:)

Od zajtra končí Google Reader, pre istotu som si zriadila včas Bloglovin, jedinú možnosť, ktorú som technicky zvládla, nech neprídem o vaše blogové príspevky, tak snáď budeme aj naďalej v kontakte:)

Krok za krokom k Veľkej Noci

Na prahu Veľkonočných sviatkov, prinášam malý sumár nášho snaženia, tvorenia, zdobenia domčeka k Veľkej Noci.

Vonku počasko nič moc, takže nejaké tvorivé aktivitky padli vhod.

Jakubko si spravil zajka, ktorý je skvelým držiakom na maľované vajíčko.

Rebi vyrábala papierový venček s kraslicami, ktorý im už skrášľuje dvere do izbičky.

Dopĺňali sme zeleň okolo seba ako sa len dalo.

Žerucha v škrupinkách, naše stolovanie na Kvetnú nedeľu a zátišie s hyacintami.

Vajíčkové čóro móro:)

Maľovali sme vyfúknuté vajíčka, takže ich bolo treba pridržiavať, aby nám z farby nevyplávavali.

Vodové obtisky z mojej mladosti z nostalgie odložené na pamiatku spravili ešte veľkú parádu:)

Krása záhradná pod snehom...

S nádejou na nový začiatok vám všetkým prajem:

Žeby predsa?

Žeby predsa len konečne prišla jar?

Minimálne tá astronomická už dorazila dnes na obed:)

Po pár dňoch to dnes vonku naozaj tak vyzeralo, dokonca sme s deťmi objavili aj prvé fialky, keď sme sa vracali z kontroly u lekárky. 

Počasie ako na hojdačke. 

Minulý utorok som ešte obdivovala pribúdajúce kvietky pečeňovníka a prvé puky modrého hyacintu a na druhý deň už chumelilo.

Rovnako bujaro postupovali aj Rebekine kiahne. Po pondelňajšom objave prvých dvoch, mala v utorok zopár nových vytvárajúcich sa pľuzgierikov (horný záber), v stredu už kopec pľuzgierov (spodný záber). Výsyp sa ukončil na piaty deň (záber vpravo) a to už mala kiahne úplne všade od pusy, uší, pier, ... Priebežne sa pridali horúčky a nevoľnosti a ja už veru nikomu nebudem tvrdiť, že ááále, veď sú to iba kiahne...

Dnes ma však naša detská lekárka pochválila, lebo okrem Rebi mala vo svojej starostlivosti ešte dve deti s takýmto ťažkým priebehom a takýmto veľkým výsypom a obe tie detičky skončili v nemocnici. A nám sa to podarilo zvládnuť doma. Je super, keď je vám dopriate počuť vetu: "Môžete byť na seba hrdá, mamička" aj inokedy, než pri pôrode, kde sa to všetko vlastne len začína:)

V návale eufórie, že ideme dobrým smerom, s podmazom príjemne hrejúceho slniečka som skúsila mini dekorovanie vonku, nakúkala s objektívom pod lupienky čemerice a trošku zjarnila kuchynské okno.

A radšej nesledovala predpoveď počasia na najbližšie dni...

A zas o krok bližšie

Víkend s chvíľkami super slniečkovými za nami. Aj dnes ešte sem tam posvietilo. Zahrialo. Potešilo. 

A všeličo nové zo zeme vytiahlo.

Príbeh modrej kvetinky z prvej foto: raz ma na jednom blogu oslovil modrý kvietok len tak pohodený na boku popri hlavnom texte. Bez slovíčka komentára mi nedal pokoja. A tak som ňúrala a snorila až kým som nevyňúrala, že je to pečeňovník trojlaločný. A potom zas ňúrala a snorila, až kým mi jedna dobrá duša, s ktorou sa vôbec nepoznám a ktorú som nikdy nevidela a je z úplne iného kúta Slovenska a spája nás len láska k rastlinstvu, poslala krabičku a v krabičke rastlinku. Rastlinku som zasadila, poliala a čakala. Prešiel rok, rastlinka vyhodila zo 3 lístky, ale kvietok ani jeden. Prešiel ďalší rok, bol akurát druhý marcový víkend a ako som sa z púhej samopaše venovala trochu záhonom mojim kvetinkovým, zrazu na mňa žmurkol on. Lístok ani jeden ale zato púčikov hneď niekoľko. Tak teda, vitaj u nás, krásavec:)

O kúsok ďalej pod množstvom listov sa ukrývajú puky čemerice.

Liesku máme ako dedičstvo po manželovej babke. Dlho sa odhodlávala zarodiť, ale teraz sa predvádza už v plnej kráse - samčie kvety -jahňady nahodila už pred zimou a teraz na jej konci aj tie samičie (tie červené hviezdičky). 

Mať vlastnú záhradu je neustále dobrodružstvo z objavovania flóry a fauny:)

Cez víkend sa už cítili jarnejšie aj deti. Jakubkove kiahne aj viróza sú za nami, rovnako ako Rebekina chrípka, čo tak vyskúšať kriedy na chodník?

V nedeľu poobede bola naplánovaná prechádzka, ale dážď nám prekazil plány, tak sme sa vybrali do kina. Pri odchode z neho sme natrafili na ďalšiu zábavu - zrkadlové bludisko s krivými zrkadlami:)

Ráno Rebi po chorobe a jarných prázdninách odišla do školy. Poobede sa vrátila a už jej na krku svietili dva pľuzgieriky - áno, máme kiahne v druhom kole...

V ústrety novým začiatkom

Takto to u nás začalo žiariť cez víkend.

I keď dnes sú kvietky zatvorené a obloha zatiahnutá, už ma nik a nič nezbaví radosti a nádeje z toho, čo prichádza.

A verím, že nielen zima, ale aj choroby od nás už naozaj odchádzajú, lebo takto a podobne to u nás vyzeralo  v priebehu posledného 1,5 mesiaca.

Jakubko dostal v škôlke kiahne, Rebi v škole poriadnu chrípku s horúčkami a takými bolesťami svalov, aké sme ešte nezažili a potom tú virózu od Rebi lapol aj Jakubko...

Užili sme si ...:(

Vonku je to každým dňom nádejnejšie.

Cez víkend bolo krásne slnečno a deti už boli bez horúčok, tak sme si chodili vždy na pár minút kradnúť D-vitamín zo slniečka:)

Murko, ako správny kocúr, sa vyhrieval spolu s deťmi:)

A rosničku, ktorú to na predchádzajúcom zábere tiež lákalo z jamky von, mi priniesli deti ukázať v starej naberačke, ak by som ju náhodou chcela prehliadnuť...:)

Po zime, po všetkých chorobách sa začínam nalaďovať na nové začiatky, nádeje, ... len sa cítim ešte vyčerpaná starostlivosťou o maródov, domácnosť popri tom ...

Možno to bude znieť divne, veď i mne samej to tak pripadá, ale chýba mi niečo, čo bolo zvykom u našich predkov - vynášanie Moreny,  staroslovanský symbol zimy a smrti, aby som to celé mohla prežiť viac bytostne... 

V tom kresťanskom ponímaní mi prichádza na myseľ ono - zobliecť si starého človeka a obliecť si nového...

Snažíme sa aj s deťmi o pôstnu aktivitu, sledujeme si cestu od Popolcovej stredy po veľkonočné sviatky, teda chceli by sme si. Zatiaľ nám to nejde tak, ako sme si mysleli na začiatku. Častokrát nám horúčka či bolesť odviedla myšlienky úplne iným smerom... Snáď už to bude lepšie, plnšie, živšie... :)