Kým včera som "odpadávala" zo zasnežených scenérií na niektorých z vašich blogov, dnes sme sa aj my zobudili do bieleho rána. Niežeby to nemalo svoje čaro, ale byť tak posunutí v čase aspoň o mesiac, tešila by som sa viac:)
"Ešte nie!", kričí moja jeseni mimoriadne naklonená duša.
"Ešte nie!", kričí naša záhrada. Nie je ešte pripravená, rovnako ako ja.
Nevydržala som, vybehla som von a prinášam pár ranných záberov od nás.
Sneh sa v priebehu dňa rozpustil, ale chlad nadchádzajúcej zimy už zostal.
A takto to vyzeralo u nás v predchádzajúcich dňoch.
Október bol u nás aj výrazne tekvicový.
Prišli sme na chuť krémovým tekvicovým polievkam - najlepšie z hokaido alebo maslovej tekvice, pečená tekvica s hnedým cukrom a škoricou a klasický svetlonos:)
Ešte pár čriepkov z môjho tvorenia:
Jesenne ladený ihelníček s rodinou ježkovcov
Pohľadnice pre romantických čajíčkárov, modrá vintage a ešte gratulačná pre môjho otca, ktorý v októbri oslávil 60 rokov.
A ešte jedna modrá v štýle vintage a zopár levanduľových vrecúšok
Zrejme na rozlúčku s jeseňou vznikli aj nasledujúce dve pohľadnice s odtlačkami listov paprade a duba.
A takéto krásavičky hríbikové som objavila v našej predzáhrade.
Od piatku sa u nás udomácňuje črevná viróza.
Už si s ňou potykal Jakubko, manžel a dnes aj Rebi. Pragmaticky vzaté - už len ja a máme to z krku. Začínam však už pociťovať vyčerpanosť, tak verím, že sa potvora poberie čoskoro od nás a trošku si oddýchnem a načerpám, možno aj z vianočného tvorenia, ktoré ma už zrejme pod vplyvom počasia začína stále viac priťahovať:)