pondelok 29. októbra 2012

Príliš skoro na zimu

Kým včera som "odpadávala" zo zasnežených scenérií na niektorých z vašich blogov, dnes sme sa aj my zobudili do bieleho rána. Niežeby to nemalo svoje čaro, ale byť tak posunutí v čase aspoň o mesiac, tešila by som sa viac:) 

"Ešte nie!", kričí moja jeseni mimoriadne naklonená duša. 
"Ešte nie!", kričí naša záhrada. Nie je ešte pripravená, rovnako ako ja.



Nevydržala som, vybehla som von a prinášam pár ranných záberov od nás.
Sneh sa v priebehu dňa rozpustil, ale chlad nadchádzajúcej zimy už zostal.

A takto to vyzeralo u nás v predchádzajúcich dňoch.

Október bol u nás aj výrazne tekvicový. 
Prišli sme na chuť krémovým tekvicovým polievkam - najlepšie z hokaido alebo maslovej tekvice, pečená tekvica s hnedým cukrom a škoricou a klasický svetlonos:)

Ešte pár čriepkov z môjho tvorenia:
Jesenne ladený ihelníček s rodinou ježkovcov

Pohľadnice pre romantických čajíčkárov, modrá vintage a ešte gratulačná pre môjho otca, ktorý v októbri oslávil 60 rokov.

A ešte jedna modrá v štýle vintage a zopár levanduľových vrecúšok 

Zrejme na rozlúčku s jeseňou vznikli aj nasledujúce dve pohľadnice s odtlačkami listov paprade a duba.

A takéto krásavičky hríbikové som objavila v našej predzáhrade. 

Od piatku sa u nás udomácňuje črevná viróza. 
Už si s ňou potykal Jakubko, manžel a dnes aj Rebi. Pragmaticky vzaté - už len ja a máme to z krku. Začínam však už pociťovať vyčerpanosť, tak verím, že sa potvora poberie čoskoro od nás a trošku si oddýchnem a načerpám, možno aj z vianočného tvorenia, ktoré ma už zrejme pod vplyvom počasia začína stále viac priťahovať:)

nedeľa 21. októbra 2012

Žijem jesenne, tvorím jesenne

Tááák ma už prsty svrbia, trošku sa rozpísať o našich dňoch, o ich prežívaní a peknom zažívaní, ale jeseň nám nasadila akési divoké tempo, že hoc´ duša by aj všemožne chcela, ale telo je slabé...:)

Ja, ako typický jeseňomil, som vo svojom živle - každým nádychom, každým pohľadom nasávam to, čo ma rok čo rok očarúva a stále ma dokáže nadchnúť a naplniť akýmsi pokojom z poznania, že prišlo, čo malo prísť a chystá sa na odchod to, čo musí ísť a všetko je v tej svojej jesennej sýtosti a plnosti také ozajstné a bytostné...:)

A tak popri každodenostiach a s nimi súvisiacich povinnostiach sa snažíme tráviť každú možnú chvíľu vonku. A každá z tých chvíľ je úplne iná.
Ráno, po odprevadení detí do školy a škôlky si dokážem užiť spiatočnú cestu domov aj v samote. Prechádzam stíchnutým detským ihriskom  ponoreným do rannej hmly, snažím sa rozoznať vždy nové odtiene farieb na čerstvo spadnutých listoch a odhadnúť koľko ich ešte zostáva, kým sa zo stromu stane holostrom...
Večery si vychutnávame už väčšinou spoločne, kedy sa dedinou šíri tá typická jesennodymová vôňa z komínov, ale zatiaľ najviac zážitkov máme zo spoločných popoludní a víkendov.

Z prechádzok a výletov

Počas jednej z prechádzok sme v lese natrafili na úle a ak sa bližšie pozriete na ten modrý, uvidíte, že včely ešte pracujú veľmi usilovne.

Naše klasické návraty. Takmer nikdy sa nevraciame na prázdno.
Tu sme popri náhodných objavoch prišli aj s prvým tohtoročným zberom šípok, medzi ktorými sme našli aj jednu zrastenú dvojičkovú. Už počas sušenia nám krásne prevoňali celý dom.

Poklady z ďalších výletov sme využili najmä tvorivo a dekoračne.
Jakubkov výsledok gaštankovania - televízny a rozhlasový vysielač:)

Zopár momentov z našej záhradky a mikina, ktorú Jakub nafasoval od kamošov - ako stvorená pre toto obdobie.

Svoju vrúcnosť pre jesenný čas som preniesla aj do svojho tvorenia a vznikli najskôr jabĺčková, neskôr aj hrušková a ...

... javorová pohľadnica a zopár jesenných visačiek/menoviek.

Okolnosti priniesli, že som si potvorila aj narodeninovo, aj tak trochu záhradnícky a samozrejme, ako takmer každého, kto sa snaží vyrábať nejaké peknoty aj na predaj, ma pokúšalo vyskúšať už aj nejaké vianočné tvorenie, ale o tom až nabudúce:)