Vo vzduchu vonia orgován

Vo vzduchu už cítiť orgován, prebehlo mi hlavou, keď som si na chvíľočku "odskočila" od mojích dvoch chorôbok do záhrady, načerpať trochu energie.

Na tento moment čakám každý rok naozaj netrpezlivo, lebo orgován a jeho vôňu mám veľmi rada. A tak som už niekoľko dní s vytrvalosťou Sherlocka Holmesa sliedila, kedy začne otvárať svoje púčiky do typicky štvorlupienkových kvietkov a jeho vôňa sa bude šíriť do ďaleka. Keďže od nedeľnej návštevy pohotovosti tvorím so svojimi krpcami už chorôbkovú trojicu a moje lieky mi nedovoľujú dlhší pobyt na slnku, vyzerá moje overovanie si kvitnutia vskutku ako tajomné zakrádanie sa popri dome a v jeho tieni:)

Cítite tú vôňu aj vy?:)

Moja túžba aj námahy posledných dní však boli odmenené dvojnásobne. Pri zabáraní nosa do tej voňavej nádhery som natrafila na ...

...orgovánový kvietok s ôsmimi lupienkami. No nie je úžasný?:)

Pochmúrny deň

Dnes som mala trochu pochmúrny deň.
Počasie sa v priebehu noci zmenilo a bolo nepríjemne chladno. Rebeku opäť odlákali zo škôlky jej najvernejší kamaráti týchto dní - upchatý nos a kašeľ a tak som mala doma dvoch krpcov, ktorým žiadne bacile neuberú z energie. Navyše mám pocit, že aj na mňa už čosi "lezie" a nie som celkom vo svojej koži.

Včera som si kúpila krásny kvietok - Campanulu. Ale keďže všetky okolnosti mi skrížili plány s jej vysadením do záhona, rozhodla som sa, urobiť si z nej na pár dní príjemné zátišie. Svoje miesto našla na chodbe.

Kým sa teplejšie dni znovu vrátia, ponúkam aprílový mix všetkého, čo u nás doteraz stihlo zakvitnúť.
(Dnešok ma naladil akosi viac nostalgicko-romanticky a odráža sa to aj na úprave fotiek:)

Vchodové dvere kvitnú tvorivosťou

Ovocné stromy kvitnú chuťou budúcich plodov

Záhony kvitnú farebnosťou a vôňou jarných kvetov

A čím to kvitne u vás?

Taká ošúchaná tácka

Veľmi sa mi páčia starinky. Veci, čo v sebe ukrývajú niečo zažité. Dokonca až tak veľmi, že mi pri nich občas nevadí ani to, že sú to vlastne také starinky s kamuflážou:) Teda veci v podstate nové, ktoré sa ako staré len tvária.
Mňa v poslednej dobe najviac oslovujú predmety s akýmsi ošúchaným efektom, známe od pojmom shabby chic. Niečo v tomto duchu som si túžila vyrobiť aj ja.

Ešte minulý rok som si kúpila tácku z prírodného dreva a chodila okolo nej niekoľko mesiacov, kým som sa odhodlala:)

Stalo sa tak konečne až minulý týždeň, kedy som sa pustila do diela.

Najprv som tácku namorila na tmavohnedo. Po 24hodinovom schnutí som ju 2x nalakovala bezfarebným, polomatným lakom. A opäť nechala poriadne zaschnúť. Tácka síce výrazne zmenila svoj pôvodný vzhľad, toto však nebola jej prvá zmena.

Tá ďalšia nastala po natretí bielou akrylovou farbou, opäť v dvoch vrstvách.

Vytváranie ošúchaného efektu som chcela doplniť dekupážovaním, ale do poslednej chvíle som sa nevedela rozhodnúť medzi týmito dvoma servítkami. Tak som sa rozhodla ich skombinovať.

A tu je už hotové dielko. Moja nová starinka:)

Jedna aprílová nedeľa

Dnes nám síce spolu s novým týždňom odštartovalo aj dáke londýnske upršané počasie, ale včera sme mali ešte krásnu slnečnú nedeľu a užívali sme si ju naplno.

Doobeda, kým sa deti a ocko šantili so psom, ja som objavovala v našej záhrade všetky jej aprílové čary.

Videla som, ako sa nežne otáča a prihovára jeden narcis druhému...

Ako modrice a narcisy labužnícky nastavujú svoje hlávky slnku;

ako sa fialový poniklec ponáhľa otvoriť svoje jemne chĺpkaté lupienky, aby dobehol biely, ktorý to stihol už pred pár dňami;

ako tulipány ponúkajú svoje plné kalichy na privítanie všetkým včelím návštevníčkam a tiež som videla a po roku opäť cítila vôňu rozkvitnutého kvetu marhule...

Hmmm, boli to kúzelné chvíle...

Cez obed sa nám trochu zamračilo, ale kým si Rebi s Jakubkom stihli odkrútiť svoj poobedný spánok, oblaky sa stiahli, tak sme si vymysleli malý výlet. Cieľom bola Detská farma Humanita v Kráľovej nad Váhom. Máme ju takmer po ruke a chodíme tam s deťmi radi.

Drevená brána s vyrezávanými tulipánmi výborne ladila s mojím predobedným jarným nastavením sa:)

Hoci slnečné nedeľné poobedie pritiahlo na farmu viac rodiniek, panoval tam úžasný pokoj a pohoda. Dnes si už máloktoré deti môžu zažiť klasický vidiecky dvor starých rodičov a tu majú možnosť si vyskúšať všetko, čo k tomu patrí.

Naši krpci v akcii.

Suchou kukuricou, ktorú sme mali odloženú na tento účel kŕmili všetko, čo im prišlo pod ruku:)

Zdá sa, že jarné slnko nepridáva farbu len kvetom a tráve. Pávy s trblietavým perím sa nám predvádzali v plnej svojej kráse.

Nebuď smutný, somárik, prídeme aj na budúce:)

Cestoviny s nivovou omáčkou

Ak sa aj vám žiada po sviatkoch čosi odľahčujúce, ponúkam naše osvedčené cestoviny s nivovou omáčkou.

Na základný recept budeme potrebovať:

Niva syr, ľubovoľný syr v črievku, biely jogurt alebo smotanu, mlieko, cibuľu, bazalku.

Pokojne môžeme začať tým, že si dáme uvariť cestoviny. Kým sa uvaria, bude hotová aj omáčka. Je to naozaj rýchlouvariteľné jedlo. Ktovie či aj preto nepatrí k mojim obľúbeným?:)

Tesne pred nakrájaním cibule na drobné kocky, si dáme rozohriať panvicu. Do rozpálenej panvice nalejeme trochu oleja a hneď môžeme vložiť aj cibuľu. Tento postup nám zabezpečí, že sa nám olej nebude tak rýchlo prepaľovať.
Po osmažení cibule pridáme na menšie kúsky nakrájaný Niva syr a v momente ako sa nám začne topiť, vmiešame aj črievkový syr. Keď už máme pocit, že sa nám táto cibuľovosyrová masa začína lepiť o panvicu, stíšime plameň na minimum, pridáme jogurt a už len rozmiešavame s mliekom na požadovanú hustotu. Odporúčam redšiu konzistenciu, pretože cestoviny zvyknú časť omáčky vsiaknuť a môže to pôsobiť dosť sucho. Pridáme ešte bazalku, prípadne trochu mletého čierneho korenia. Keďže Niva syr je sám o sebe dosť slaný, dosoľovať už nie je potrebné.

Cestoviny poriadne premiešame s omáčkou a môžeme servírovať.

Dobrú chuť!

Toto je základný recept na nivovú omáčku. Ja ho zvyknem ozvláštniť aj šampiónmi, olivami, alebo predvareným kuracím mäskom. Dokonca sme ho mali aj s najemno nakrájanými špenátovými listami.

Tieto doplňujúce ingrediencie pridávam do omáčky hneď po cibuli ešte pred syrmi.

Ak máte skúsenosť s iným vhodným spestrením omáčky, dajte mi vedieť, rada ho vyskúšam.

Veľkonočné medovníčky aj ako darček

Medovníčky sú u nás samozrejmou súčasťou vianočného aj veľkonočného pečenia. Cesto mám už rokmi vyskúšané, akurát vždy aktuálne vyberieme patričné formičky (hoci ani to už nie vždy platí: napr. pri včerajšom pečení sa Jakubkovi najviac páčila formička vianočného stromčeka:)) a potom sa s deťmi vyšantíme na zdobení.

Napríklad aj takto

A toto sú už hotové medovníčky. Hádajte, na ktorých sa vybláznili naši krpci:)

To by som však nebola ja, keby som si nevymyslela aj nejaké novinky. Namotivovaná nápadom z časopisu som sa pokúsila o jeden zložitejší kúsok.

Napriek tomu, že to bola piplačka a celý čas som si opakovala nikdy viac, myslím, že sa celkom podarili a budú darčekom pre starých rodičov.

Prajem vám požehnané a radosťou naplnené Veľkonočné sviatky.