Ak chceš vidieť dúhu, musíš sa zmieriť s dažďom

Ešte nikdy mi tak nepadol do "rany" nejaký blog, ako práve dnes večer ten Evkin, konkrétne jedna dúhová "múdrosť" z neho.

V posledných dňoch sa snáď už o ničom inom nehovorí, nepíše, nebloguje:),...ako o počasí. Nečudujem sa, veď dažďa, vetriska a na mnohých miestach aj ľadovcov bolo viac než dosť. O fakte, že príroda je všemocná, nemusíte nikoho dlho presviedčať. Našťastie, vie byť nielen krutá, ale aj potešujúca a odmeňujúca (viď aj môj predchádzajúci blog:).

Dnes večer vykúzlila u nás takúto úžasnú dúhu

O pár minút k "veľkej mamke" pribehla aj "malá dcérenka":)

Keďže som dnes opäť skúmala ako skĺbiť možnosti grafických programov s mojimi technickými zručnosťami, ponúkam aj dúhový záber, čoby olejomaľbu:)

Čudo čudovaté

Dlho a intenzívne som túžila po bielej čínskej ruži. Nedávno sa mi tento sen splnil a oná krásavica prišla k nám:)

Aké však bolo moje prekvapenie, keď úplne prvý kvietok, ktorý u nás doma rozkvitol, vyzeral takto:
Nervy! Ako z tohto vyčarovať bielu? Milú kvetinu som zobrala do rúk a po malej chvíli som zistila, že sú v kochlíčku dva výhonky. Je teda zrejmé, že bielu farbu bude mať ten druhý a tento ružový som dostala grátis. Istotu som však nemala. Kvietky som rozsadila do dvoch črepníkov a čakala.

A dočkala sa:)

O pár dní opäť prekvapko. Jeden z pukov sa mi zdal akýsi fľakatý. Čím bol otvorenejší, tým boli fľaky výraznejšie. Až v jedno ráno...

... sa fľakatý "biely" kvet otvoril:)

Prebrala som štafetu

Prebrala som štafetu od Janye.
Ide o takú zábavku, ktorej pokyny znejú: nájdi 10-tu fotku vo svojom počítači a s jej okomentovaním ju uverejni na svojom blogu. Potom odovzdaj štafetu ďalším 5-tim blogerom.

Nuž moje problémy nastali hneď na začiatku, keď som mala vybrať tú desiatu fotku z PC. Teda neviem ako vy, ale u nás nejaký mega systém v ukladaní fotiek v PC nenájdete:) Sú síce zaškatuľkované v najrôznejších súboroch, ale urči teraz, ktorá z nich je tá desiata! Tak som teda klikla na jednu ľubovoľnú.
A hops, vidím, že po Janyi a Zuzke pokračujem v bicyklových záberoch aj ja.

Na tom mojom je moja "Anna zo zeleného domu":), naša dcérka Rebeka. Naša ryšuľka a intelektuálka, ktorá však dokáže neprehliadnuteľne prejaviť aj svoj temperament.

Fotka je z návštevy u svokrovcov, minulý rok v júli.

A štafetu posúvam ďalej len trom blogerkám, aby sme si nevyčerpali hneď všetkých:) Sú to:

Petra

Jaromilka

Ivetka

O ľadových mužoch a krásnych májových dňoch

Traja ľadoví muži zostávajú svojmu, i keď len pranostikovému, pomenovaniu verní aj tentokrát. Najmä dnešok je veľmi chladný a upršaný.
Z tohto dôvodu, ale aj preto, že moja ďalšia ošúchaná peknôtka, na ktorej v týchto dňoch pracujem, ešte nie je dokončená, ponúkam malé ohliadnutie sa za tými krajšími májovými dňami.

Slimačia šmykľavka a náš posledný tohtoročný tulipán

Po fialovom 8-lupienkovom kvete na mňa čakalo podobné prekvapko aj v bielom. Tentokrát 5-lupienkové:)

Tejto azalke sa u nás páči už tretí rok:)

Ozdobný cesnak. Má krásnu jemnú vôňu.


Z blízka...

A úplne blizúčko:)

V jeho strede sa zachytil padáčik odkvitnutej púpavy.

Višňový lupienkový dážď

Kuklík:)

Poniklec po odkvitnutí. Krásny v každej podobe.

Zaľúbené hrušky:)

Naši noví návštevníci - stehlíci. Chodia si zamašrtiť na odkvitnutú púpavu.

Starý košík a plecháčiky dostali nový biely šat a s bielymi muškátmi im to veľmi svedčí:)

Banánová bábovka a nový plecháčik s veternicami

Pred nami je víkend. Možno čakáte návštevu alebo sa na nejakú chystáte. A možno si jednoducho túžite trochu zamaškrtiť:)

Ponúkam vám recept na výbornú banánovú bábovku, ktorá ma nikdy nesklamala - ani chuťou ani odozvou na ňu.

My sme si ju vychutnali minulú nedeľu v takejto idylke na záhrade. Nepatrí k tým prekrémovaným zákuskom, ale nie je to žiadna sucharina:) Vďaka banánom je jemná a šťavnatá.

Okrem bábovky som sa minulý víkend konečne dostala aj k môjmu dlho odkladanému plecháčiku. Biela farba a dekupáž z neho spravili nežný doplnok našej domácnosti:)

V plecháčiku nám zatiaľ robia radosť dve veternice, ktoré som kúpila na trhu od jednej milej tety. Spríjemňujú nám ten tohtotýždňový upršaný čas.

Možno pred nami nie je taký slnečný víkend, ako bol ten minulý, ja vám však prajem, aby ste mali slniečko aspoň v svojom srdci:)

Májové láskanie

S pribúdajúcim slniečkom trávime vonku čoraz viac času, a ja mám viac možností pozorovať šantenie rastlín v našej záhradke.

Hádam najkrajšie sa májovo vyláskovávajú srdcovky:)

Na stonke jedna za druhou ako perličky navlečené na niti sa aj v najmenšom vánku hojdajú a občas, keď mám veľkú chuť snívať, sa mi zdá, že aj cingajú alebo sa len tak zvonivo smejú?:)

A keď sa otvoria do plnej svojej krásy, je to ako keď malé slečny robia pukerlík, pričom s rozkošnou nežnosťou nadvihujú sukienky:)

Srdcovkový pukerlík v bielom

Kúsok májovej romantiky som si narafičila medzi kvietky aj ja sama.

Drôtené srdiečko v modrých nezábudkách.

Prútené srdce, z ktorého slniečko vytiahlo cez južné okno v obývačke pôvodnú farbu pri ružových nezábudkách a orlíčku.

Chlebík s láskou pečený alebo namiesto úvodu

Povedané gynekologicko-tehotenskou terminológiou - som v treťom mesiaci. Po deviatom mesiaci zvyčajne nastáva zrod nového života. U mňa to bolo celkom ináč.

Zrod nastal už pred tými spomínanými tromi mesiacmi. Narodilo sa bábätko. Bolo celé moje, veľmi neisté, ešte celkom neuhladené, nerozhľadené, ale s obrovskou túžbou rásť, rozvíjať sa, zdokonaľovať sa ... Môj blog:)

Veľká neistota, ktorá ma sprevádzala počas zakladania blogu, ma prinútila skočiť do vôd blogovania bez nejakých úvodných, predstavovacích príspevkov. Teraz to chcem napraviť.

Po piatich rokoch na materskej dovolenke sa môj slovník začal nebezpečne stenšovať a okliešťovať na výrazy ako plienky, soplík, papať, spinkať a podobne. O to viac som začala pociťovať potrebu intenzívnejšie pracovať na sebe, rozvíjať sa a tak som si vymyslela blog.

Prišli prvé pokusy a samozrejme prvé spätné väzby a ja som si uvedomila, že ma to chytilo:)

Ako som už písala na začiatku som v treťom mesiaci svojho blogovania. Naučila som sa pracovať s novým grafickým programom (pričom sa považujem za výrazný technický antitalent) a keďže výrazy používané v komunikácii s našimi krpcami by mi určite nestačili na vytvorenie blogu, aj rozvoj vyjadrovacích schopností je na dobrej ceste:)

Zatúžila som však po vyššom leveli - osobnejší odkaz cez blog. Čosi, čo bude ako prirodzená každodennosť pre každého, kto si môj blog otvorí. Niečo ako každodenný chlieb. Ale, aby ten chlieb bol potravou, ktorá nasýti, no zároveň zanechá príjemno na duši, budem sa snažiť ponúkať vám Chlebík s láskou pečený:)

Dobrú chuť a krásny máj:)

Gabi