Celé to začalo tým, že naša Rebi si vymyslela, že nám zahrá bábkové divadlo vlastnej výroby. Teda, že si postavičky a všetko potrebné k danej rozprávke sama nakreslí a vystrihne. Pred časom ju veľmi začalo baviť strihanie a vystrihovanie, tak nacvičuje kde sa dá:).
Tu však nastala veľká dilema, s ktorým príbehom sa to vlastne popasuje. Do poslednej chvíle nebolo celkom jasné, či to bude rozprávka o Červenej čiapočke, alebo rozprávanie o tom, ako sa narodil Ježiško. V momente, ako nešťastnou náhodou zastrihla Ježiškovi do hlavy a hneď na to mi s previnilým pohľadom podávala aj odšmyknutú pravú ruku, bola Rebeka rozhodná, že príbeh z Betlehema sa odkladá na neskôr. Nepohoršujte sa, prosím, naučiť sa dokonale a bez ujmy strihať v piatich rokoch nie je len tak.
O chvíľu sa už na stole hromadili všetky rekvizity zapojené do deja.
Domček, v ktorom bývala mama s Červenou čiapočkou; babičkina posteľ, v ktorej sa odohral aj akt nenásytnosti zlého vlka; košík s dobrotami pre starú mamu; trávička, ktorá slúžila ako náhrada za les a samozrejme, všetky účinkujúce postavičky: Červená čiapočka a jej mama, vlk, stará mama a pán horár.
Hneď ako nás naša malá divadelníčka začala zvolávať na predstavenie, zistili sme, že máme tie najlepšie miesta v celom divadle. Tri úhľadne zoradené stoličky rovno v prvom (a jedinom) rade boli pripravené pre ocka, pre mňa a pre Jakubka.
Rozprávka sa začala. Rebi sa snažila zo všetkých síl. Na plynulé presúvanie postavičiek i ostatných rekvizít využívala snáď všetky časti tela. Najlepšie jej samozrejme fungovala pusa, to viete, žena!
Keď už horár za pomoci Červenej čiapočky a starej mamy zašil vlkovi brucho plné kameňov, nečakali sme žiadne veľké prekvapko. Ruky pripravené na zaslúžený potlesk sprevádzali vetu o vlčisku, ktoré sa vybralo napiť vody a ako ho to ťažké brušisko prevážilo tak, že skončil vo vode. Nádych, za ktorým sme my tušili už úplný záver, bol pre Rebi nádychom k jej poslednej replike: "A stará mama potom žila s horárom dlho a šťastne".
Naša Rebeka to poňala romanticky. Ale prečo nie? Príbehy lásky a ich šťastné konce predsa do rozprávok patria a nemusia byť vždy len o princoch a princeznách. Niekedy to môže byť pokojne aj stará mama a horár:)