Nová láska

S júnom sme sa rozlúčili dôstojne.
Začiatok júla som však vzhľadom na nie príliš vydarené počasie tipovala ako dóóósť vlažný.
A až tak veľmi som sa nemýlila.

Na okamih odbočím.
Pred pár týždňami som v jednom hyper/super markete objavila kvietok, taký malý, celý dokrkvaný stratený medzi množstvom iných.
Fuchsia.
Náznak púčikov mala, ale farba sa v tom štádiu dala iba ak hádať. Dovtedy sme fuchsie ešte nemali, ale podvedome som sa už začínala za nimi obzerať:) Takže bolo rozhodnuté, bíďatenko ide so mnou:))
Začiatky boli "přímo nevalné". Púčiky sa pomaly nalievali čoraz sviežejšou ružovou, ale tesne pred otvorením vždy akoby zvráskaveli a postupne jeden za druhým opadávali.

Odštartoval júl, chladný, ufúkaný, upršaný a tu zrazu, prekvapko!

Kvitneme:)

Moja nová láska - nádhera v nazberaných sukienkach

Čosi mi našepkáva, že nezostanem len pri tejto jednej farbe:)

Juniáles

Hoci po rannej návšteve u zubárky cítim v puse ešte stále jemné pnutie, v srdci sa mi rozhosťuje pokoj ako po práci, ktorá síce vyšťavila, ale jej výsledok nás veľmi teší.

Možno je to umocnené aj počasím - je krátko po daždi a zároveň aj akoby krátko pred dažďom, Jakubko zaspal, Rebi sa potichúčky hrá v izbičke a ja mám svoju ideálnu chvíľu pre seba.

Zatiaľ nič z napísaného akosi nekorešponduje s názvom tohto príspevku, ktorý v sebe nesie pohyb, spev, energiu, živosť, však?:)

Máme za sebou mesiac preplnený všeličím a ešte aj kadečím iným:)
Máme za sebou 30 dňový juniáles a užívali sme si ho naplno.

Aj v záhrade, kde nám motýle predvádzajú svoje úžasné tance:)

Občas sa aj tri dni pokúšam nejakého zachytiť a nič; potom mi nečakane zapózuje tak, že nestíham ústa zatvárať:)

Náš juniáles skvelo hýril farbami.

Občas to boli farby ako z brazílskeho karnevalu:)

Potom zas decentné ružové tóny, spájajúce sa mi s pokojnými zákutiami klasickej anglickej záhrady

Farebnú rôznorodosť dopĺňala rozmanitosť druhov.
Sýta, modrofialová stračonôžka a jemný makový kvietok

Hrachor - teda názov nič moc, ale tie jeho nežné kvietky ma tento rok úplne dostali:)

Momentky, ktoré nepútajú výraznou farebnosťou či vôňou a predsa zaujmú

Náš juniáles dostal návštevou veľkého cirkusu Medrano aj taliansku príchuť.

Krásne aj netradičné vystúpenia sa páčili nielen deťúchom:) A ja som navyše po rokoch oprášila talianske slovíčka.

Jún bol aj sledovací mesiac.

Pozorovali sme zatmenie mesiaca aj paraglidistu letiaceho vskutku nizulinko nad naším domom.

Júnom sa niesla najmä vôňa levandule.

A neužívali sme si ju len my:)

Dnes sme žili (teda okrem môjho stomatologického zážitku:) ukončením prvého školského roku našej Rebeky.

Neuveriteľné, ako rýchlo sa minul.

Celý predchádzajúci rok sme sa rozhodovali a radili, či bude dobré, ak ju dáme do školy skôr, lebo hoci je až októbrová, čítanie a písanie tlačenými písmenkami už mala v malíčku.

Už prvé mesiace boli potvrdením správneho rozhodnutia. Rebi sa v škole cítila fajn, nové vedomosti a skvelá pani učiteľka, ktorá mala v zásobe vždy kopec zaujímavých aktivít ju chytili za srdiečko:)

Dnešné vysvedčenie s čistými jednotkami, diplom od pani učiteľky aj riaditeľská pochvala za výborný prospech a správanie samozrejme potešili, ale neboli až takým veľkým prekvapkom.

Tým bol fakt, že pani učiteľka je žena na správnom mieste a v spolupráci s deťmi pripravila odmenu aj pre rodičov.

S čistým srdcom priznávam, že hrdo zastávam rady tých mám, ktoré sa nad podobnými vecami okamžite dojmú:)

Ak ste sledovali aj niektoré z mojich predchádzajúcich príspevkov viete, že náš juniáles mal oveľa bohatší program než sa mi podarilo zachytiť v tomto jednom.

A bolo ich ešte oveľa viac:))

Čerešničky, čerešničky, čerešne

Náš tohtoročný jún je až na prasknutie naplnený toľkými zážitkami, stretnutiami, akciami, tešením sa na prvé školské prázdniny a všeličím iným, že mám občas pocit, že to všetko nestíhame ani poriadne prežiť, nie to, aby som o tom zvládla aj čosi napísať:)

Momentálne si, po minuloročnej jednoplodej úrode, skutočne užívame čerešňové obdobie.

Pani matka Čerešňová so svojim čerešňovým bábätkom:)


Kvôli našim dvom výmyselníkom si takútu rebríkovú idylku pri čerešni vychutnávame vždy len na chvíľu a s dozorom:)


A takto papáme:)

Každý deň skúšame nový model náušničiek:)

Šťavnatá maškrta plná vitamínov


Ak sa vám páčia kompóty v štýle starej mamy, zapojte do ich opeknotkovania pokojne aj deťúchy:)

Najklasickejší čerešňový koláč u nás doma - bublanina

A ešte jeden malý tip na praktické využitie čerešňových kôstok, ktorý som ja sama zatiaľ ešte nestihla zrealizovať, ale veľmi ma oslovil:

Kôstky z čerešní sa dajú využiť ako náplň termo vankúšikov, keďže majú schopnosť dlho udržať istú teplotu.

Ušijeme si vrecko, najlepšie z prírodnej látky, vsypeme do neho suché kôstky a zašijeme.

Ak potrebujeme studený obklad, vložíme vankúšik na chvíľu do mrazničky. Ak nám, naopak, spraví lepšie teplo, vložíme vankúšik na 2 minútky do mikrovlnky, alebo v zimnom období na pec, radiátor a podobne.

Vankúšik je vraj ľahký, príjemne vonia a navyše je zadarmo:)

Júnová záhrada

Počasie sa v posledných dňoch rapídne zvrhlo. Dážď, vetrisko a chlad je to, čím žijeme.

Pre potechu duše - mojej aj vašej, vyťahujem pár slnečnejších záberov z predchádzajúcich dní.

Ružové pivonky, krásne a voňavé.

Mám intenzívny pocit, že sa na jeseň budú sťahovať na nové miesto v záhrade:)) Síce to nemajú moc rady, lebo potom im chvíľu trvá, kým sa spamätajú a začnú kvitnúť, ale čaká ich viac miesta a slnečnejšia poloha.

Ak sa dá, snažím sa užívať si všetko s "noblesou", aj odstraňovanie odkvitnutých kvetov:)

Teší ma, keď ma aj práca vie tešiť.

Malý mix iskerníkov, zvončekov a nevädze



Klinčekovo



Óda na fialovomodro:)



Primula auricula (poznám ju ako prvosienku letnú, lebo kvitne konco apríla a v máji a nám vydržala až do prvých júnových dní), kosatce a stračonôžky.

Už nech sú studené a upršané dni za nami:)

Ruž(ičk)ová symfónia

Hoci dnes už na to počasie nevyzerá, včera dopoludnia sme si užívali ešte príjemné slniečko bez dažďa.

Jednej časti našej záhrady momentálne dominujú ruže, tak som si popri "liebling" zelenom čaji, vyhodila trocha romanticky z kopýtka:)

A takto vyzerá kráska na kríku

Jej spoluskrášľovateľka -First lady


A ďalšia fešanda - počas kvitnutia prejde niekoľkými farebnými odtieňmi

Celé to ružové hýrenie ma tak navnadilo, že som vytiahla aj ružičkovú záclonku do kuchyne:)

A ešte zopár našich neružových ružových krások:)
Tea time pred rozkvitnutím


Tea time po rozkvitnutí:)

Takmer neuveriteľné, však?

Červená s lupienkami hebkými ako zamat

Žltá

Stromčeková ruža Rumba

Opantaná ružovým mámením som si spomenula aj na Chúrika Púrika a jeho zázračný tanier.

Úžasná detská knižka o láske k rastlinkám, ale najmä k ružiam.

Jedna z mojich srdcoviek z detstva, ktorá má svoje miesto už v knihovničke našich deťúchov.

Cicúľ Mulko

1.júna sa naša domácnosť rozrástla o jedného člena.

Deťúchy už dlhšie drankali, že by chceli nejaké zvieratko.
Teda nie tak celkom nejaké, v zmysle akékoľvek, lebo jedného zvera už naša domácnosť má, konkrétne Belu, fenku slovenského čuvača.
Že to malo byť mláďa, bolo jasné hneď od začiatku - deťom aj nám:)
Po dlhšom zvažovaní a vyjednávaní to vyhrala cica, mačka. S jedinou podmienkou - farba ryšavá alebo bledohnedá.

Tým, čo ma trochu osobnejšie poznajú (narážam najmä na môj všeodpor k mačkám), začínajú v tomto momente vyliezať oči z jamôk:)

Náhoda nám takmer sama zaklopkala na okno, keď sme sa dozvedeli, že len o pár domov ďalej, mňaučia na dvore štyri malé mačiatka, z toho hneď dve ryšavé:)

Aké bolo naše prekvapenie, keď sme zistili, že obe ryšuľky sú kocúrikovia.
A tak miesto cice, prišiel cicúľ:))

"Lebi, a ako sa bude volať?" pýta sa Jakubko Rebeky.

"Murko."

"Doble, tak bude Mulko":)

A tak sa najčastejšie nesie dvorom i záhradou:"Mulóóó":))

Na novom rebríku sa mu páči najviac

Spinká rád, kdekoľvek a kedykoľvek.

Jakubko mu pre krajšie sníčky pribalil policajné auto:)

Ani okamih bez Murka:)


Takto sa hrám s klbkom

A pomáham pri všetkom, čo sa okolo mňa deje:)