štvrtok 3. júna 2010

Dôvod, prečo sa asi nikdy nenaučím plávať...

... je môj strach z vody.

V súvislosti s prvým meganegatívnym zážitkom sa mi vynára obraz z plaveckého výcviku v škôlke. Ako dnes vidím nad sebou sedaciu časť mojej učiteľky v plavkách, na ktorú som pozerala celý čas, kým sa mi s trepotaním všetkých častí tela nepodarilo dostať nad hladinu. Plavecký výcvik skončil, plávať som sa nenaučila.
Môj strach z vody pretrváva dodnes. Neviem a netvrdím, že je to len oným zážitkom zo škôlky.
Ale vďaka môjmu strachu, ktorý sa pred deťmi snažím prejavovať ako opatrnosť, aby som z vody nespravila strašiaka aj pre ne, vnímam oveľa kritickejšie aj udalosti, ktorými žijeme v tomto období aj my na Slovensku.

Ani okolie našej obce na tom nie je najlepšie. Informácie o zhoršujúcej sa situácii sú obsahom správ už niekoľko dní.

No dnes ráno, keď požiarnici začali odčerpávať vodu len dva domy od toho nášho, som sa začala báť oveľa intenzívnejšie.


Bývame tu už siedmy rok. Na konci našej malej slepej uličky, dva domy od nás, je futbalový štadión s multifunkčným ihriskom. Za vchodom naň sme pri prvých prechádzkach videli nádrž na záchyt vody pri veľkých zrážkach, stúpaní vody a pod. Ešte nikdy za sedem rokov v ňom voda nestála. Dnes v noci sa vyliala... A už sa vylieva na cestu.

Vstup na futbalový štadión dnes večer...

Nemyslím, že môj strach z vody tak skoro prekonám...

16 komentárov:

  1. Gabi, moc na vás všechny myslím, zažila jsem to (měli jsme v domě 30 cm vody), kdo zažil, nezapomene a bojí se dlouho při jakémkoliv dešti. Počasí se snad už konečně umoudří!
    Pokud možno klidnou noc, moc zdravím Helena

    OdpovedaťOdstrániť
  2. gabika,velmi myslím na vás,drž sa mi,dúfam že sa to zlepší.andy

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Gabi, myslím na teba a tvoju krásnu záhradu a držím palce, nech vás to obíde. Snáď už prestane pršať a voda začne klesať.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Gabi, vydrž!!!
    To bude zase dobré, počasí se už určitě umoudří a přestane pršet... jsem ze Vsetína u slovenských hranic, kde jsou už podruhé za měsíc záplavy a živě si pamatuju záplavy 1997 a myslím 2001.

    A asi máme něco společného - plavat umím jen tak, abych se neutopila... opravdu nemám ráda vodu. Když jsem byla mladší, dělalo mi problém se projít i po drátěném mostě, kterým jsem viděla vodu pod sebou... asi spolu budeme muset zajít někdy do bazénu a společně to překonat ;)

    Přeju pevné nervy, všechno se zase urovná! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Gabi hadam sa uz dnes pocasie umudri!!!! Uz musi!!! Vsak to je katastrofa, ked vidim spravy je mi do placu a myslim na vsetkych ludi, ktorym voda vsetko vzala alebo znicila :(((( Hadam ste uz mali kludnejsiu noc a uz bude len dobre.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ahoj Gabi, tak ako ste prezili noc? Dufam, ze vas aj vasu krasnu zahradku voda obisla a ste ok. Snad uz dnes konecne prestane prsat a vykukne slniecko - drzim prsty!

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Gabi u nás je tretí deň zákaz používať vodu z mestského zdroja ako pitnú, doteraz pršalo od včera večera, ale ešte stále sa dá existovať. Na rozdiel od blízkeho okolia, kde je to už des.

    Plávať neviem ani ja (ulievala som sa na plaveckom :) )...

    Drž sa, verme že víkend bude o voľačo lepší.

    Eva

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Moje milé, ďakujem vám, nemám moc rada šírenie poplašných správ, ale potrebovala som tie nervy zo seba dostať, aj preto som to hodila večer do blogu.
    No veru, moc pokojne som nespala, ale v podstate sa nič nemení. Už 24 hodín nonstop odčerpávajú vodu, ale tým, že takmer stále prší, tak sa ju darí udržiavať v rovnakej hladine. V pivnici máme už meter vody, na funkčnosť čerpadla, ktoré nám slúži na využívanie studničnej vody v záhrade, a ktoré máme v pivnice uložené, môžeme zabudnúť, ale absolútne ma to netrápi. Najhoršie je, že spodná voda vytvára už dosť veľký tlak a tak sa zapĺňa aj kanalizačná šachta. Takže mám skôr obavy, aby nám nevybehla voda cez kúpeľňu...
    Sledujeme správy, sme v šoku. Kedysi bola výhoda bývať na kopci, dnes už ani to neplatí. Voda takou silou podmýva zem, že domy padajú ako krabičky zo zápaliek. Stále sme na tom oveľa oveľa lepšie, ako ľudia, ktorí trávia už niekoľko nocí v školách a iných provizóriách, z ktorých niektorí sa už nebudú mať kam vrátiť... Držme si palce!

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Gabi myslíme na vás. Keď vidím správy, až mi je ťažko a teraz čítam tvoje trampoty :o(
    Snáď voda už konečne začne klesať, prestane pršať a konečne sa nám ukáže aj slniečko. Držím palce.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Gabi, strach z vody (nie z tej vo vani, na kúpaliskách a pod., ale z toho rýchloničiaceho živla) mám podobný, hoci som nikdy nijakú vodnú katastrofu nezažila. Poznám ju však z rozprávania maminy, vytopilo im celú obec a ostali im len holé životy (vďaka aj za tie). Držím palce, aby sa voda od Vás už len vzďaľovala a nespôsobovala Ti strach.

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Gabi tu v Samku uz svieti nadherne slniecko a teplomer ukazuje cca 21 stupnov. Tak vam to hned posielam do Trnovca.

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Voda ustúpila, aj požiarnici zbalili "nádobíčko", teším sa, že sa vyspíme:) Dokonca podvečer vykuklo aj slniečko (dorazilo zo Samka teda expresne, Anda:), vzala som deťúchy na prechádzku a tak dobre mi bolo žmúriť do slnka, až som sa v duchu hanbila pred všetkými, čo dnes ani doma nespia...
    Už aby to len vydržalo.
    A ešte dačo som si uvedomila. Takéto situácie poriadne preveria hodnoty. Čerpadlo bude, zdá sa, úplne nefunkčné a je mi to srdečne jedno, po uhorkách a tekviciach v záhrade ani stopy a ani to mnnou nehne... Ja som taká rada, že sme ok:))
    Ďakujem vám všetkým za podporu. A držím palce všetkým, čo nemali také šťastie ako my.

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Fuj,běhá mi z toho povídání mráz po zádech. Měli bysme asi začít chodit do kostela !!!

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Gabi, s vodou som na tom rovnako ako ty ( na plaveckom ma súdruh učiteľ hodil do vody,):(, hoci takto ma ešte neohrozovala, ale, keď ju mám po krk, prichádza hystéria :)))...napriek tomu rada chodím k moru :)))papa

    OdpovedaťOdstrániť
  15. No, až teraz som si prečítala, čo si prežila ty, som rada, že už sa počasie umúdrilo. O tom prehodnotení priorít máš pravdu. Nám síce voda neohrozovala životy, ani bývanie, no veľa som si v tie upršané dni uvedomila. Ako málo stačí a všetko, o čo sa roky snažíme a na čom nám veeeľmi záleží je fuč. Potom je tu otázka: Na čom stavať naše životy? Čomu má význam sa venovať, respektíve, čo by sme nemali zanedbať? Hmotné veci asi nebudú na prvom mieste...

    OdpovedaťOdstrániť
  16. Gabi,my co občas žehráme a spíláme osudu, ani asi netušíme, co máme... Děkuji Ti!!!

    OdpovedaťOdstrániť