Zo zasnežených dní

Tak, ako som začínala predchádzajúci príspevok, Nový rok nám začal bielučko. 

Škoda však, že len tak kratučko. 

Od včera sa postupne cez deň roztápa a zostávajú vyšmýkané koľaje na cestách a mimo nich kaluže a blato...

Ale ešte predvčerom to bolo takéto krásne, nežné, biele, romantické a vďaka našim deťúchom aj véééľmi radostné :)

Jabĺčko nájdené v snehu...

Kuchynské okno - pohľad z dvora

Tie vystrihovačky boli skúškou jemnej motoriky a trpezlivosti, ale zároveň úžasným relaxom v predvianočnom období. Odporúčam!

Zabudnutá tekvička z jesenného ladenia vonku

Keby som ho nepoznala, tak mu ten jeho nevinný pohľad aj uverím... :)

Radosť najväčšia

Áno, áno, aj pri 2cm vrstve snehu sa dá súťažiť o najväčšieho snehuliaka. Tento náš mal cca 2,5 metra... ;)

No, my praktické ženy vravíme: tak, sneh bol, bielo bolo, ďakujeme na túto sezónu nám stačí.
Avšak my mamy, ukryté v praktických ženách čakáme, že ešte trošku bielej perinky sa pre tých našich radostníkov vráti ;)

Novoročná prechádzka a čriepky adventné/návratové

Nový rok nám odštartoval bielučko.

Vločky ako maľované, takže prechádzku sme si nemohli odpustiť.

Červené líčka, tak ako v zime majú byť:) Konečne! 

V retrospektíve ešte malé ohliadnutie sa za predvianočným časom, alebo, aby sme nezabudli.

Malá vsuvka pri pečení medovníčkov - piškvorky v medovníkovom ceste...

Prišiel k nám Coca-Cola kamión,čo vyvolalo takú davovú psychózu, že sme dali rýchle foto pri dverách kabíny a prášili odtiaľ, čo nám nohy stačili...

Spoločne s babkou na vianočných trhoch v Bratislave ...

Vtipný a zároveň najmilší darček k mojim decembrovým okrúhlinám od rodičov;)

Stojím na štartovacej čiare Nového roka s istými rozpakmi. 

Odhodlávam sa vykročiť a spraviť rázny krok, zároveň však cítim hĺbku a akúsi tajomnú "zázračnosť" obdobia, ktoré pápež František vyhlásil za Rok milosrdenstva a snažím sa nájsť správnu mieru v oboch týchto mojich prežívaniach.

Všetkým Vám prajem zdravie a pokoj v srdci :)

Keď niečo nové začína a iné zas končí

Keď niečo nové začína ...

V sobotu sme si ešte trošku popracovali na záhrade a poobede ma chytila taká nefalšovaná predvianočná náladička:) 

S manželom sme vybehli na dvor separovaného zberu, kde vždy pred Vianocami uspokojím svoju (s)potrebu čečiny bez drancovania ihličnanov vo svojom okolí a už to frčalo.

Klasický adventný kôš so sviečkami z brezových polienok na dvor, mix vetvičiek do drevených kvetináčov na okná a ešte výplň netradičného adventného košíka do obývačky. 

 Píšeme, píšeme :) 

Ponurejšie večery a rodinná pohoda v domácom kine

Premietačka z roku pána, ehm, z môjho detstva a večerný program pripravený deťmi pre rodičov 

Keď niečo nové začína a iné zas končí...

Začína advent, predvianočný čas. Pre niekoho najhektickejšie obdobie v roku s finišom v práci, s finišom v domácnosti, s finišom pri nákupoch... Či už je to vekom alebo čo, ale pre mňa je to čas, kedy bytostne cítim potrebu častejšieho stretávania sa s blízkymi a spriaznenými dušami na striedačku s takým osobným stíšením sa.

Včera som ukončila jednu etapu svojho života v práci, ktorá pre mňa znamenala viac, než som si na jej začiatku myslela. Práca s deťmi je úžasná, núti človeka k tvorivosti, trpezlivosti, k prekračovaniu svojich osobných hraníc... 

Pohodu a pokoj v duši do Vašich adventných dní...

Výstup na Zobor

"Tie najbohatšie ľudské skúsenosti stratia čosi z radosti, ktorú pociťujeme pri víťazstve, ak nám v ceste nestojí niečo, čo nám prekáža. 

Moment keď sa vztýčime na vrchole nejakej hory, by nebol zďaleka taký očarujúci, keby nebolo tmavých údolí, ktorými musíme prejsť." Hellen Kellerová

Túto myšlienku som čítala pár dní dozadu a akosi vo mne stále rezonovala  a dnes sme ju počas nášho výstupu na Zobor aj osobne okúsili :)

Cesta hore

Ešte sa usmievame

Aspoň malý oddych

Krásotky po ceste: lístok xxl dubový a iné

Áááá, hore! :)

Uvidím až k nám domov?

Zostup dole: eufória, radosť, úľava. 

Krásne bonusovky na úplný záver.

Ďakujeme.

Jesenné prázdniny

Pre mamu školákov je možnosť pracovať v školstve a mať voľno zároveň s deťmi požehnaním.

Jesenné prázdniny boli pre mňa skutočne potrebným a dlho očakávaným resetom... 

Po, z rôznych dôvodov, nestíhacom období, som zvládla hneď niekoľko praní, menšiu reorganizáciu detskej izby, ale aj šálku čaju na dvore zaliatom slnkom.

Návštevy cintorínov, svetielka sviečok a kahancov, spomienky. Prirodzene, že pre tieto okamihy sme si našli počas uplynulých dní čas a priestor, ale nádherné jesenné počasie počas celého víkendu nás vytiahlo aj na výlety.

V sobotu to bola menšia turistika ku kostolíku v Dražovciach pri Nitre. Okrem slniečka nám žičil tiež vietor, takže sme si po vyšľapaní na kopec užili aj trepot šarkanov v povetrí.

V nedeľu sme sa už po niekoľký raz vybrali do Arboréta v Mlyňanoch. 

Napriek kalendáru, ktorý nám presne v tento deň odštartoval nový, už tradične chladnejší, mesiac- november, bolo naozaj nádherne. Celé to tu hýrilo farbami, až som chvíľami váhala čomu dať prednosť - prežívaniu, či foteniu :)

Dnešné ráno už nebolo také príjemné ako počas tých niekoľkých voľných dní. Povinnosti, inovaťou postriebrená tráva a škrabanie primrznutých okien na aute, nás opäť vrátili do reality bežných dní :) Veľmi si želám, aby si ešte aspoň na chvíľu uchovali v sebe niečo z toho príjemne jesenného.

Veľkonočné prianie

Toľko pekného denne zažívame, ale ja to nejak nestíham upravovať a vkladať.

Ako dobre, že to zvládame a  stíhame žiť... :)

Pokojné a radostné prežívanie Veľkonočných sviatkov prajem.

A dávam si záväzok, že po sviatkoch zhrniem náš predchádzajúci mesiac a naše zážitky v ňom. 

Aspoň nám pre spomienku.

Februárové

Keď sa minulý pondelok ozval školský rozhlas, ktorý oznamoval chrípkové prázdniny, naši šiestaci od nadšenia takmer vyvalili dvere na triede. Vo zvyšných triedach boli prejavy radosti poskromnejšie, rovnako ako počty chorobe odolávajúcich detí.
Na druhý deň sme si vychutnávali pokojnejší deň v práci a úspešné stíhanie rôznych čakajúcich "papierovačiek" bez žiakov wink emoticon
Okolo obeda som si však už chvíľami overovala, či malá meninová oslava a lúčenie jednej kolegynky pred nástupom na materskú boli naozaj úplne nevinné, lebo nohy sa mi podozrivo podlamovali a vnútro vyžarovalo nezvyčajné teplo. Tieto pocity sa u mňa stupňovali, takže poobednú cestu autobusom a príchod domov považujem za svoj najlepší fyzický výkon za posledné obdobie smile emoticon

Nasledujúcich pár dní plynul svet vďaka skvelej pani chrípke trošku pomimo mňa a len úchytkom som vnímala zvyšok rodiny aj mojich malých gratulantov, ktorých som sa snažila od seba čo najviac izolovať, nech nešírime, čo nemusíme šíriť... 

Veveričku mi nakreslila Rebeka, lebo vedela, že tieto malé ryšavky sú mi veľmi sympatické a sem tam mi niektorá z nich prehopká popred okno v práci, keďže v areály našej školy je celkom príjemná parková výsadba a zdá sa, že sa im tam páči.

Prváčik máčik sa úplne zapotil kresbičkou aj textom a odhliadnuc od gramatických zákonitostí, ktoré v prvej triede netreba brať zas až tak vážne, ma veľmi veľmi potešil.

A ako bonus som si v sobotu ráno našla na nočnom stolíku toto Valentínske jabĺčko heart emoticon

Dnes ráno na kontrole ma pán doktor nepotešil, vraj chrípka je na ústupe, ale že mi tam čosi píska okolo priedušiek, tak mi nabalil pre zmenu aj antibiotiká. 

Začínam mať pocit, že hoci sa tento rok len ledva rozbehol, ja mám tých chorôb už akurát dosť!

Ako ste na tom vy v novom roku s (ne)odolávaním najrôznejším chorobám? Zvládate to lepšie?

Gabi