Dva týždne prázdnin

Dva týždne prázdnin preleteli ako voda a jedna štvrtina školáckeho a u nás aj škôlkárskeho voľna je za nami.

Malé zhrnutie toho, čím sme napĺňali náš čas: 

Hneď prvý deň po vysvedčku vystupovala naša "herečka" so spolužiačkami na oslavách Dňa našej obce. Slnko pripekalo a ešte aj o 17.00, keď to celé malo vypuknúť, ukazoval teplomer 38°C a ja som cez kvapky potu ledva zaostrila na Rebi:)

(Pre vás, čo by ste aj zaostrili, len neviete na ktorú, je prvou sprava:)

Malé vtáčatká žltochvosta opustili svoje prvé bývanie u nás nejak potajomky, takže sme si ich naživo ani príliš nezažili, ale deti to inšpirovalo k vytvoreniu vlastného vtáčieho hniezda.

Do rany im prišiel ocko, keď obstrihával rozliezajúce sa vetvičky hrozna. Boli výborným stavebným materiálom a o chvíľku už si mama vtáčiková zasadla na svoje vajíčko (skôr to vyzerá, že to svoje škvŕňa riadne priľahla:) a o  pár minút už usilovne nosila potravu pre svoje vyliahnuté vtáča:)

Pri výletovaní a turistikovaní sme pokračovali v ďalšom mlyne na Malom Dunaji. Tentokrát to bol vodný mlyn v Dunajskom Klátove.

Aj v jeho okolí bolo nádherne.

Aj vám sa zdá, že to šidielko pozerá priamo do objektívu?:)

Cestička v slnečnicovom poli - vytvorená trochu násilne, no nám vytvorila priestor na schovávanie sa aj na obdivovanie mega slnečníc

V najhorúcejšie dni sa Rebi menila na malú dámu v klobúčiku:)

Neskôr, keď ocko v tieni pod hruškou učil Jakubka viazať dračí uzol, išlo "dámovanie" bokom a Rebi ťahalaaaaa, čo jej sily stačili, aby si vyskúšala, či sa uzol podaril. 

Ozaj a viete ako si najjednoduchšie vyrábajú malé slečny klopkavé opätky?

To si vezmete dve drevené kocky, každú strčíte do jednej ponožky pod pätu a  už len klopkáte po dome.

Rýchle, nápadité, ale trochu omínavé:)

A na rad prišli aj staré zásoby detských časopisov.

Vystrihnuté, vymaľované a zlepené rybky a iné podmorské potvorky, už veselo povievajú na lustri v detskej izbe.

Počas prvej prázdninovej štvrtiny prišiel čas aj na pokusy, respektíve ich overovanie.

Kým fyzici tomu hovoria Archimedov zákon, my sme vychádzali z Ezopovej bájky o strake, ktorá našla fľašu s vodou a chcela sa z nej napiť. Avšak, fľaša mala úzke hrdlo a straka sa zobákom cez to úzke hrdlo nevedela k vode dostať, až kým ju nenapadlo povhadzovať do fľaše zopár kamienkov, ktoré vodu vytlačili hore až po hrdlo a straka sa mohla pokojne napiť.

Prechádzajúc Nitrou sme v jednom obchodnom centre zazreli výstavu, ktorá nás zaujala už z vonka.

Vo vnútri sme zistili, že ide o akciu Spoznaj Julesa Verna. Krásne spracované a vytvorené momenty z jeho najznámejších diel spolu s autorom v jeho pracovni. 

Škoda, že väčšina vystaveného bola formou - nedotýkať sa...

A kým naša už jednoročná šelma oddychovala pod lieskou, my sme si odskočili do Kostolnej pri Dunaji omrknúť jej väčších bratrancov v Oáze sibírskeho tigra. To boli riadne kusy!

3/4 prázdnin sú pred nami, dúfam, že ich dokážeme ešte naplniť zaujímavými zážitkami, ale najprv si užijeme pár dní manželovho voľna spoznávaním slovenských kútov:)

Z nedeľného výletu

Dnes sa nám veru ťažko vstávalo do zamračeného a upršaného dňa. Aj preto, že včerajšie poobedie sme trávili turistikou v okolí Tomášikovského mlyna a do spánku sme padli rovnako rýchlo ako do postele:)

Dvaja prckovia a prvé slnečnice.

Na toto skvelé pozadie sme natrafili už na začiatku našej cesty a nemohli sme si ho nechať ujsť.

Teda najmä ja:)

V lesíku pri Malom Dunaji bolo veľmi príjemne. Horúčava tam nemala taký dosah a ešte sme aj všeličo zaujímavé videli a aj ochutnávali - ostružiny mňáááám:)

Vodný mlyn v Tomášikove. 

Ochotný a prívetivý sprievodca nám porozprával o histórii mlyna, poukazoval nám jeho interiér aj exteriér a spustil veľké mlynské koleso. Keďže hneď za nami prišli ďalší návštevníci, užili sme si jeho spustenie aj druhýkrát - a ja som sa v duchu prenášala s Babičkou Boženy Němcovej na jej každonedeľnú návštevu u mlynára:) 

Dobrá vodička je pri mlyne, dobrá:)

A pri vode takéto krásky šidielkové

Staré bútľavé vŕby čoby domčeky pre škriatkov sme nemohli len tak obísť.

Kuk!

Cestou späť sme našli takúto minižabičku - na prvom zábere v Rebekinej dlani, na druhom sa práve chystá na svoj veľký preskok z Rebekinej na Jakubkovu ruku.

Zvlečená hadia koža bola tiež zaujímavým objavom.

Malý Dunaj sa s nami rozlúčil takýmto nádherným obrazom zapadajúceho slnka a troch labutích grácií.

Jún láka

Po správach o našom prežívaní chladnejších dní v predchádzajúcom príspevku, prichádzam so správami o týchto posledných, horúúúúcich:)

Kleopatrina ihla bola jednou z najvýraznejších júnových kvetín v našej záhrade

Detské radovánky:)

Ľalie prekvapili. Sadila som zopár cibuliek pred pár rokmi a nič nevyšlo, tak som myslela, že mi všetky vymrzli alebo ich dáky "pakrtko" vyjedol a zrazu hop a aké krásky zakvitli:) 

Tú bielu sme kúpili spolu s domčekom, sama sa nám v záhrade objavila:)

Čip, čip, čip,  máme malé vtáčie bábätká žltochvosta. 

Búdku (na ktorej sme všetci štyria priložili ruku k dielu, ale ocko samozrejme najviac)sme zavesili len teraz na jar, takže sme ani nedúfali (no, možno trošku:) a milá rodinka už je v podnájme.

Tato žltochvost s mamou žltochvostovou v pravidelných intervaloch nalietavajú so zásobami v zobáčikoch, aby zasýtili tie svoje večne hladné strapaté hlávky:)

Jún má pre nás nachystané svoje posledné dni, každý deň odrátavame jeden, čo nám zostáva do prázdnin a pre Rebi aj do vysvedčka:) 

Z každého rožka troška

Od včera sa to u nás po daždivých a chladných dňoch začína opäť podobať na jún:)

I keď, nenudili sme sa ani v tie dni, kedy nás nelákalo byť vonku.

Baví nás sudoku.

My veľkáči si najčastejšie cibríme mozog číselnou klasikou, mladých zaúčame do tajov logiky cez všakovaké srandičky.

Najviac zaujalo lentilkové, najmä keď si na záver mohli "figúrky" pochrúmať:) 

Aj tie ďalšie zaujali

Dosušili sme lipu a podedené vrecúško s výšivkou prišlo akurát vhod na jej uschovanie.

Dáždik prospieval jahodám a v kombinácii s pravou šľahačkou pošteklili maškrtné jazýčky:)

Jakubko po roku dorástol do Rebekiných korčúľ a tak ich zabieha o sto6 (teda vždy, keď mu ich sestrička požičia:)

A posledná foto - realita posledných dní - čerešne s dávkou adrenalínu zbierané z rebríka:)

Víkend pre deti

Čím sú deti väčšie, tým viac sa u nás kopia veci, ktoré v podobe darčekov dostávajú pri každej možnej príležitosti.

Ďalšia vec, ktorá nám udierala do očí, je, že to množstvo hračiek si už hádam ani nedokážu vážiť.

A keďže dať striktné embargo na akékoľvek hmotné obdarovávanie je nereálne a snáď ani rozumné, pretože pripravovať a dávať darčeky patrí k budovaniu vzťahov, vymysleli sme si s manželom, že vždy, keď to bude len trochu možné, skúsime darček materiálny nahradiť darčekom zážitkovým.

Samozrejme sme hodili reč aj s mladými, aby sa necítili ukrivdení, že rozhodujeme o nich bez nich a zdá sa, že sa im to celkom zapáčilo.

Posledný víkend, ktorý sa niesol v duchu MDD sme si to skúsili aj naostro:)

 V piatok si obaja štrngli na krásny Deň detí a potom sme ich vzali do Nitry na akciu, ktorú organizovala ich obľúbená detská televízna stanica.

Nemám síce príliš rada takéto typy masových akcií, ale našťastie bol program postavený aj na aktívnej účasti, nielen na pasívnom sledovaní pripraveného programu.

Spolu s deťmi sme hľadali 5 súťažných stanovíšť, držali im palce a povzbudzovali ich. Komu sa podarilo zvládnuť všetky stanovištia, mohol lístok s potvrdením o ich absolvovaní vyplniť a vhodiť do zázračnej žrebovacej krabice. Pre nás bola naozaj zázračná, lebo v záverečnom žrebovaní boli vylosovaní obaja!:))

Samozrejme, nechýbalo fotenie sa s maskotmi organizujúcej TV  

V sobotu sme sa zúčastnili programu s požiarnikmi, ktorú organizoval manželov zamestnávateľ.

Počasie síce nič moc, ale program bol zaujímavý, deti si mohli popozerať a vyskúšať všetko, čo ich  zaujímalo.

Po malom občerstvení sa deti pousádzali ako na predstavenie a na programe bolo založenie požiaru osobného auta a jeho hasenie so všetkým, čo k tomu patrí. 

Bolo trošku groteskné, ako sa deťúrence napchávali a pritom sledovali požiar... :)

Potom nasledovali súťaže. Deti mohli nakresliť niečo z toho, čo v ten deň u požiarnikov zažili, ...

... alebo skúšať s vodnou pištoľou zhodiť fľaše

 Za svoju snahu dostali pekné odmeny.

Hoci v oba dni boli obdarovaní aj materiálnymi darčekmi, pričinili sa o ne samy, tým, že sa zapojili do súťaží a snažili sa a myslím si, že o týždeň si budú z akcií pamätať iné záležitosti ako konkrétne darčeky. 

V sobotu poobede sme ešte stihli aj sokoliarov, ktorí zavítali k nám do obce. 

Deti si vyskúšali tých najmenších aj na ruke podržať, ale silným zážitkom boli aj veľké dravce, ktoré cvičiteľky nechávali prelietať nízko nad nami. 

Nedeľu sme mali takú pokojnejšiu, teda aspoň doobeda:)

Potom nás slniečko vytiahlo do záhrady a  mali sme také výdatné športové popoludnie, že som mala čo robiť, aby som večer nezaspala ešte pred deťmi:))

Posledný májový víkend je za nami

Odkedy deti doniesli domov zo školy a škôlky zľavu na lístky na Iluzion show revue, ktorá u nás mala hosťovať celý víkend, niesol sa týždeň tajomným vzrušením z čohosi nevídaného a nepoznaného:)

Šuškanda, že sa zložia na miestnom futbalovom štadióne, ktorý je od nášho domu vzdialený čoby kameňom dohodil, sa naplnila v piatok skoro ráno, keď decká ešte v pyžamkách so zatajeným dychom sledovali príchod "cirkusantov".

Kým dorazili zo školy a zo škôlky domov, prebleskovala modrá farba cirkusového stanu až k nám, takže bolo viac než isté, že program na piatkový večer máme zabezpečený:)

Už pol hodinu pred predstavením sme nervózne podupkávali v rade na lístky, ktorých predaj a starostlivé opečiatkovanie radšej dvojmo ako ani raz si užíval dobráckou spravodlivosťou pôsobiaci postarší pán. 

Ako sme sa už o pár minút neskôr mohli presvedčiť išlo priamo o srdce podniku, hlavného iluzionistu a zároveň otca rodiny, ktorá túto show prevádzkuje. 

Unavená chôdza i reč vedúceho protagonistu, blikajúce žiarovky a v pravidelných intervaloch dymiaci reflektor, šapitó s dierami "nenápadne" poplátanými hviezdičkovými záplatami, z ktorých jedna by sa zišla aj na nohavice pomocnej kúzelníčky a dcéry v jednej osobe, a tiež triky, kúzla a žonglérske kúsky okukané a dôverne známe, to všetko svedčilo o tom, že zašlá sláva tejto rodinnej spoločnosti sa dá už iba tušiť.

Deťom však všetky tieto detaily nič nehovorili a vnímali len kúzlo neznámeho, nezažitého, bezprostredného a bavili sa ako na dokonalej a bezchybnej show. V konečnom dôsledku ich spontánnosť strhla aj nás dospelákov, takže sme dokázali vnímať niektoré momenty aj my ako vtipné či napínavé:) A to bolo na celom zážitku najkrajšie:))

V sobotu sme maľovali. 

Nové farby dostal chodník aj cesta pred naším domom a poobede sme vyskúšali aj farby na tvár.

Spiderman a motýľ náhodilo v národných farbách:)

Nedeľná voňavá prechádzka - 

zbierali sme bazu na sirup a lipu na čaj a celý dom nám krásne voní stále aj dnes:)

Moje malé rozárium

Práve keď sa mi zazdalo, že sa stredové tyčinky plamienka podobajú na pavúčie nohy, zjavil sa na jeho lupienku malý biely pavúčik:)

Ďalší modrofialový mix záhradný

A ružový

Náš dnešný prvý rebarborový koláč z vlastnej úrody.

Chutil všetkým bez výnimky, až na to, že som bola trochu zaskočená  spotrebou - 3/4 rastliny sa minulo na jeden koláč a to sa nám zdala riadne rozrastená.  Musím si teda overiť, ako rebarborka funguje, či bude vyháňať ďalšie listy ešte počas sezóny a koľko asi. Ak máte skúsenosti, podeľte sa. 

Dobrá ZOO dobrých anjelov a iné májovanie

V schránke sme si našli pohľadničky.

Po malom skúmaní sme zistili, že sú to vlastne len polopohľadničky a bolo na nás či sa z nich stanú pohľadnice úplné a zároveň nimi obohatíme zvieraciu rodinu Dobrej ZOO. 

Dobrá ZOO je krásna akcia organizácie Dobrý anjel, venovaná všetkým deťom hospitalizovaným na detskej onkológii, ktoré Deň detí nemôžu stráviť so svojimi najbližšími výletovaním alebo v ZOO a tak ZOO prostredníctvom týchto pohľadníc príde za nimi do nemocnice.

Trošku skúšania na nečisto a potom už to frčalo.

Lev Fero a žirafa Eliška sú už na ceste do Dobrej ZOO:)

Sezóna exteriérového užívania si, je v plnom prúde

Májové kvetenstvo v žltooranžovom,

v modrofialovom

a v ružovočervenom:)