Spomienky na december

O pár dní zložíme vianočné svetielka. 

Do krabice k ozdobám pribalíme obálku s našimi túžbami a snami, tak ako sme to minulý rok motivovaní týmto nápadom z niektorého blogu spravili prvýkrát.

Po roku, na začiatku adventu, keď sme pomaličky začali vyťahovať jednu vianočnú ozdobu za druhou, natrafili sme aj na obálku, na ktorú sme v priebehu roka stihli úplne zabudnúť:) Bolo to super prečítať si spolu po čom každý z nás túžil pár mesiacov dozadu a porovnávať to s aktuálnym prežívaním.

Pomaly spracúvam aj fotky nahromadené počas vianočných sviatkov, hodnotím a prežívam v duchu znova niektoré okamihy.

Som naozaj vďačná, že nám po niekoľkých rokoch klasických detských chorôb načasovaných presne na Vianoce, boli dopriate sviatky bez chorôb a my sme sa do sýta vynávštevovali. Najprv to bolo naše kolečko po rodine, potom sme už my v domčeku prijímali návštevy a bolo to skvelé. Uvedomujem si, že som dospela do bodu, keď všetky zažité stretnutia a kontakty ma napĺňajú oveľa viac, než akékoľvek hmotné darčeky.  

Natrafila som aj na zábery, ktoré mi je ľúto nechať len tak trčať v našom PC nepovšimnuté a preto sa cez ne rada vrátim k zopár krásnym okamihom zažitým v decembri.

Nádherná inovať čarovala počas posledných dní pred Štedrým dňom. 

Okamihy Štedrého dňa:)

24.decembra vystriedala inovať ľadová krása a všetko okolo nás sa zalialo do priezračného skla. 

Naše sviatky boli také, o akých zvykneme snívať - na chvíľku aj biele, bez chorôb, s blízkymi, v radosti a v pokoji prežívané, aj s okamihmi oddychu pri šálke čaju či kávy:) 

PF 2013

Moje milé, do Nového roka niečo lepšie, niečo štíhlejšie, niečo chutnejšie, niečo krajšie, niečo potešujúcejšie, niečo zdravšie, jednoducho zo všetkého kúštik lepšie, ako bolo v starom roku:)

Zo srdca praje Gabi a jej dvaja malí kominári:)

Náš tohtoročný advent

Štedrý deň je už za rohom, a ja sa až teraz dostávam k tomu, aby som zhrnula náš adventný čas.

Náš tohtoročný advent je krásny, naplno prežívaný, cítiť, že deti sú už trošku väčšie a dá sa s nimi viac do hĺbky rozprávať.

Deťom sme vyrobili adventný kalendár z ruličiek od toaletného papiera, ktoré sme oblepili rôznofarebnými papiermi a naplnili malými maškrtami a mini úlohami na každý deň. My, veľkáči, sme si dopriali adventný kalendár z čajových sviečok z Tchiba, každý deň si jednu zapálime, šíri sa z nich krásna kávovovanilková vôna.

Adventný veniec som spravila na spôsob minuloročného do štyroch kvetináčov natretých na bielo s bielymi sviečkami a čečinou. Rovnako sme oprášili aj vonkajšie adventné sviece z brezového dreva dotvorené do venca čečinou a imelom.

Cez advent sme sa tešili aj z vianočných maličkostí: múky a masla vo vianočnom balení, vianočného čajíka, a všetkých vianočných pozdravov, ktorými si na nás ktosi spomenul.

Predvianočný čas bol aj časom tvorenia. Na vianočných dielničkách v škôlke, pri vianočnom pečení, ktoré sme odštartovali klasicky medovníčkami, vytváraním visačiek na darčeky z bielej samotvrdnúcej hmoty alebo aj vystrihovanými snehuliakmi, ktorými sme sa motivovali na blogu u Sonji: www.vad-art.blogspot.sk.

Tento veľký drevený betlehem môžete už každoročne vidieť na vianočných trhoch v centre Nitry, odkiaľ sme si priniesli jeden maličký, ktorý nám dotvára atmosféru v kuchyni.

Na nitrianskych vianočných trhoch sme sa ocitli práve vtedy, keď tam skauti priniesli Betlehemské svetlo.

Aj u nás je toto obdobie skorého stmievania sa časom, kedy nám svetlo sviečok a lampášov spríjemňuje večery vnútri aj vonku.

Ako som spomínala už v úvode, celý advent sa snažíme viac rozprávať s deťmi o tom, čo prežívame. 5.decembra to bolo o Mikulášovi, ako o človeku, ktorý naozaj žil, 13.decembra to zas boli lucie, dievčatá, ktoré sa obliekali do bieleho a husacím pierkom vymetali z domov zlých duchov, čo inšpirovalo aj našu Rebi, aby si vyskúšala podobné oblečenie:)

Tento rok nám žiadna choroba neskrížila plány a bolo nám dopriate stretnúť sa s menšou skupinkou mojich bývalých spolužiakov z VŠ, ktorá sa každoročne rozrastá o nejakého člena rodiny. 10mesačný Maťko absolútne okúzlil oboch našich krpcov:) 

Dievčence, ak si lámete hlavu nad tým, ako s našim adventom súvisí CDčko Dalibora Jandu, musím sa pochváliť: od manžela som k narodeninám dostala super darček. Vzal ma na koncert Dalibora Jandu a okrem krásnych zážitkov mám aj osobné venovanie k narodeninám aj s podpisom na CD:))

Moje milé, verné aj náhodné čitateľky, všetkým vám prajem pokojné vianočné sviatky prežité s blízkymi v zdraví a radosti:)

P.S.: No veru, už by som bola aj zabudla, od Leti som dostala pozvanie zúčastniť sa blogerskej 11tky. Tak tu je tá moja:
1.Obľúbený predmet - v škole to bola výtvarka
2. Obľúbený materiál - drevo
3. Obľúbená činnosť - peknôtkovanie:)
4. Obľúbená technika - fúúú, nuž nezostávam verná len jednej, rada sa učím nové a tým pádom sa posúvam.
5. Obľúbený relax - sudoku
6. Obľúbený nápoj - zelený čaj
7. Obľúbená literatúra - "austenovky"
8. Obľúbený kraj - mám rada Slovensko, som lokálpatriot, ale veľmi sa mi páči aj Škótsko a staré Anglicko, túžim si tam raz, keď už budú deti väčšie, spraviť s manželom dlhší výlet
9. Obľúbené zviera/kvet - všetky šteniatka a mačiatka:)/odkedy mám vlastnú záhradu nedokážem definovať len jeden obľúbený kvet, ale medzi moje top patria snežienky, krókusy, orgován, gladioly, veternice, georgíny
10. Obľúbená rozprávka - Tri oriešky pre Popolušku (celoročne:)
11. Obľúbené tradície - všetky slovenské tradície, aj tie ktoré sa už nedodržiavajú, mám rada to čaro dávnejších čias, ktoré mi z nich vanie, s výnimkou veľkonočnej oblievačky:)

Žijem jesenne, tvorím vianočne

Každým dňom mám intenzívnejší pocit, že čas neskutočne letí a ja zďaleka nestíham tak, ako by som chcela. Však nič podobného nepoznáte?:)))  

Zajtrajší 1.december ma však popchol k tomu, aby som ešte zhrnula naše novembrové žitie a tvorenie.

V novembri sme mali ešte krásne jesenné dni, i keď počasie už bolo trošku sychravejšie, čo sa odrazilo aj našej slabšej odolnosti voči kadejakým bacilom. 

Kým to len išlo, podporovali sme imunitku na prírodno, napríklad aj takýmto čajíkom z vlastnoručne nazbieraných a vysušených šípok. Rebi doniesla zo školy jablko, na ktorom slnečné lúče s pomocou listu zrejme tesne rastúceho krásne maľovali. Jakubko mi vďaka prechladnutiu robil pár dní doma spoločnosť a keď už nuda začala obsmŕdať, maliarska páska natiahnutá v spálni na drevenej dlážke v štýle ciest a vedľajších cestičiek pomohla. Počas novembrových dní sa u nás po dome i na dvore vyskytovali všakovaké jesenné aranžmány.

Starý diaprojektor, ktorý sme ešte s bratom nivočili, rozumej plne využívali:), teraz má svojich obdivovateľov v našich krpcoch. A baví aj bez filmu s rozprávkou. Predstavenie má názov: Tieňohry jedného sychravého podvečera.

V novembri ma naša záhrada absolútne prekvapovala. Najmä mini klinčeky.

A konečne sa dostávam k môjmu peknôtkovaniu. To tohtoročné vianočné som odštartovala šitými kúskami, ale pravda je taká, že ja a ihla nie sme až také vrúcne kamarátky, takže sama nechápem:))

Pokračovala som notovými visačkami s imelom a cezmínou a potom som si rozbehla sériu vianočných retro pohľadníc.

V týchto som sa našla, tento štýl akéhosi domáceho handmade scrapbooku mi úžasne vyhovuje a zdá sa, že zaujal, už som robila niekoľko sád na objednávku.

Dnes večer ešte dokončím náš prvý vlastnoručný adventný kalendár a po manželovom príchode z poobednej smeny ho spolu zavesíme deťom v izbe, aby sa ráno zobudili do izbičky s prekvapkom.
Celkovo sa už vnútorne oslobodzujem od jesenného prežívania a vnútorne sa ladím do vianočna:)
Ale o tom všetkom, až na budúce:)


Ešte ma napadlo, spomínané peknôtky sú k dispozícii v mojom obchodíku na sashe, teda niektoré už ani nie:), ale ak by vám niečo z toho nedalo spávať, pokojne sa mi ozvite radšej cez mailovú adresu, môžme skúsiť dohodnúť aj cenu:)

Krásny adventný čas vám prajem:)

Príliš skoro na zimu

Kým včera som "odpadávala" zo zasnežených scenérií na niektorých z vašich blogov, dnes sme sa aj my zobudili do bieleho rána. Niežeby to nemalo svoje čaro, ale byť tak posunutí v čase aspoň o mesiac, tešila by som sa viac:) 

"Ešte nie!", kričí moja jeseni mimoriadne naklonená duša. 

"Ešte nie!", kričí naša záhrada. Nie je ešte pripravená, rovnako ako ja.

Nevydržala som, vybehla som von a prinášam pár ranných záberov od nás.

Sneh sa v priebehu dňa rozpustil, ale chlad nadchádzajúcej zimy už zostal.

A takto to vyzeralo u nás v predchádzajúcich dňoch.

Október bol u nás aj výrazne tekvicový. 

Prišli sme na chuť krémovým tekvicovým polievkam - najlepšie z hokaido alebo maslovej tekvice, pečená tekvica s hnedým cukrom a škoricou a klasický svetlonos:)

Ešte pár čriepkov z môjho tvorenia:

Jesenne ladený ihelníček s rodinou ježkovcov

Pohľadnice pre romantických čajíčkárov, modrá vintage a ešte gratulačná pre môjho otca, ktorý v októbri oslávil 60 rokov.

A ešte jedna modrá v štýle vintage a zopár levanduľových vrecúšok 

Zrejme na rozlúčku s jeseňou vznikli aj nasledujúce dve pohľadnice s odtlačkami listov paprade a duba.

A takéto krásavičky hríbikové som objavila v našej predzáhrade. 

Od piatku sa u nás udomácňuje črevná viróza. 
Už si s ňou potykal Jakubko, manžel a dnes aj Rebi. Pragmaticky vzaté - už len ja a máme to z krku. Začínam však už pociťovať vyčerpanosť, tak verím, že sa potvora poberie čoskoro od nás a trošku si oddýchnem a načerpám, možno aj z vianočného tvorenia, ktoré ma už zrejme pod vplyvom počasia začína stále viac priťahovať:)

Žijem jesenne, tvorím jesenne

Tááák ma už prsty svrbia, trošku sa rozpísať o našich dňoch, o ich prežívaní a peknom zažívaní, ale jeseň nám nasadila akési divoké tempo, že hoc´ duša by aj všemožne chcela, ale telo je slabé...:)

Ja, ako typický jeseňomil, som vo svojom živle - každým nádychom, každým pohľadom nasávam to, čo ma rok čo rok očarúva a stále ma dokáže nadchnúť a naplniť akýmsi pokojom z poznania, že prišlo, čo malo prísť a chystá sa na odchod to, čo musí ísť a všetko je v tej svojej jesennej sýtosti a plnosti také ozajstné a bytostné...:)

A tak popri každodenostiach a s nimi súvisiacich povinnostiach sa snažíme tráviť každú možnú chvíľu vonku. A každá z tých chvíľ je úplne iná.

Ráno, po odprevadení detí do školy a škôlky si dokážem užiť spiatočnú cestu domov aj v samote. Prechádzam stíchnutým detským ihriskom  ponoreným do rannej hmly, snažím sa rozoznať vždy nové odtiene farieb na čerstvo spadnutých listoch a odhadnúť koľko ich ešte zostáva, kým sa zo stromu stane holostrom...

Večery si vychutnávame už väčšinou spoločne, kedy sa dedinou šíri tá typická jesennodymová vôňa z komínov, ale zatiaľ najviac zážitkov máme zo spoločných popoludní a víkendov.

Z prechádzok a výletov

Počas jednej z prechádzok sme v lese natrafili na úle a ak sa bližšie pozriete na ten modrý, uvidíte, že včely ešte pracujú veľmi usilovne.

Naše klasické návraty. Takmer nikdy sa nevraciame na prázdno.

Tu sme popri náhodných objavoch prišli aj s prvým tohtoročným zberom šípok, medzi ktorými sme našli aj jednu zrastenú dvojičkovú. Už počas sušenia nám krásne prevoňali celý dom.

Poklady z ďalších výletov sme využili najmä tvorivo a dekoračne.

Jakubkov výsledok gaštankovania - televízny a rozhlasový vysielač:)

Zopár momentov z našej záhradky a mikina, ktorú Jakub nafasoval od kamošov - ako stvorená pre toto obdobie.

Svoju vrúcnosť pre jesenný čas som preniesla aj do svojho tvorenia a vznikli najskôr jabĺčková, neskôr aj hrušková a ...

... javorová pohľadnica a zopár jesenných visačiek/menoviek.

Okolnosti priniesli, že som si potvorila aj narodeninovo, aj tak trochu záhradnícky a samozrejme, ako takmer každého, kto sa snaží vyrábať nejaké peknoty aj na predaj, ma pokúšalo vyskúšať už aj nejaké vianočné tvorenie, ale o tom až nabudúce:)

Spomienky na leto

September v plnom prúde a ja som ešte nestihla ani zrekapitulovať naše leto a prázdniny.

Takže, čo sa u nás dialo od polovice júla, kedy som písala svoj predchádzajúci príspevok:

Strávili sme pár dní v Čiernom Balogu a cestu tam i späť sme naplno využili a povýletovali sme kde sa len dalo:)

Prvé zastavenie sme mali v Brhlovciach, kde sa nachádzajú obydlia vysekané do skaly, druhé zastavenie bolo na strážnej veži v Krupine a posledné navštívené miesto v deň nášho odchodu bola Banská Bystrica.

A tu už Čierny Balog s jeho najcharakteristickejšou záležitosťou - Čiernohronskou železnicou.

Užili sme si jazdu parnou lokomotívou, aj všetky jazdy ponúkané na trase:) Deťom sa najviac páčila dvojhodinová cesta, ktorú celú strávili vo vagóne s detským kútikom:))

Samozrejme sme sa len nevozili, ale nasávali sme aj krásne prostredie turistikou a prechádzkami.

V lesníckom skanzene sa deťom páčili zastávky náučného chodníka, boli pripravené netradične a zaujímavo.

Pohľad z chalúpky, ktorá sa na 3 noci stala naším prechodným domovom.

Vlak Čiernohronskej železnice premával v rámci jednej trasy priamo pred ňou. Dvor a záhrada chalupy prechádzali priamo do lesa. Stačilo vyjsť pár metrov za chalupu a lesné jahody nám rástli rovno pod nohami:)

Posledné zábery sú už po návrate z dovolenky z domu, kde si deti maľujú svoje dovolenkové zážitky.

A hoci cestu späť nemám zachytenú na fotkách, niesla sa tiež vo výletníckom duchu - Bystrianska jaskyňa a Hrad Ľupča boli našimi zastávkami na ceste domov.

Cez prázdniny sme stihli osláviť Jakubkove meniny, narodeniny nášho kamoša a ešte sa tam zmestili aj Rebekine meniny:)

Leto bolo slnečné a teplučké a tak kombinácia deti a voda nebola ničím mimoriadna.

Na retro fotky z nasledujúcich záberov sme sa namotivovali u kamošov:)

V duchu vodáckeho prežívania vznikol aj jeden letný medúzový obed.

S pomocníkmi to išlo eňo ňuňo:)

(Pre prípadných záujemcov: párky rozrežeme na 3 kúsky, povpichujeme do nich špagety a dáme to spolu uvariť do osolenej vriacej vody. Konečné dotvorenie je na každom z vás:)

V auguste sme stihli aj výlet do Bratislavy. Rátal sa najmä tým, že sme išli vlakom, cestou tam dokonca poschodovým:)

V Bratislave sme pochodili čo sme vládali, keď už sme nohy voľne ťahali za sebou, tak sme vyskúšali aj električku, trolejbus a po ceste domov, napriek poriadnemu natriasaniu v rýchliku, obaja sladko spinkali:)

Naše leto bolo aj slnečnicové.

Zo zablúdených semienok nám vyrástlo zopár slnečnicových krásavíc a potom som objavila recept na takéto krásne slnečnice z kysnutého cesta. Vyskúšali sme na sladko aj na slano a všetky mali veľký úspech:)

Isté obdobie prázdnin som videla na modrofialovo. Naše dva slivkové stromy boli tohto roku úplne obsypané. 

A tak sa krájalo na kompót, mlelo na džemík, schovávalo do cesta na guľky a ešte sušilo, sušilo, sušilo:)

Tak také bolo naše tohtoročné leto - srdečné, pohodové, hravé.

Ale už od nás odlieta spolu s lastovičkami a my začíname vnímať farebnejšie lístie na stromoch, padajúce orechy a gaštany, ranné hmly a rýchlejšie večerné ochladenia. 

Už nám klopká na okno jeseň, priatelia:)