utorok 15. januára 2013

Prišla zima

Zasneženými scenériami sa to hemží na blogoch jedna radosť. Ani ten môj nie je výnimkou. 
Maličký rozdiel je však v nastavení autorky blogu, čoby mňa, pre takúto zimnú nádheru - najviac ju dokážem oceniť cez okno:))

Ale nie, taká pokojná prechádzka po príjemne vržďavom snehu a potom šup ho dnu k teplému čajíku, môže byť. Aj snehuliaka s deckami zvládnem, aj na sánkach ich potiahnuť, viac však zo mňa v tomto ročnom období nevydolujete:)
Aj preto ponúkam obrázky, ktoré moje osobné medze neprekračujú:)

Tabuľka na vchodových dverách ako šitá pre tieto dni. Náš Murčo zabárajúci sa labkami do snehu, z ktorého je podobne happy ako ja. Konáre stromov pod váhou snehu tak oťaželi, že sme sa s Rebi cestou do školy museli poriadne prikrčiť, aby sa nám neušlo snehu za golier. 

Detské radovánky

Gabkine radovánky:)

Vtáčia hostina - sýkorky, stehlíky, vrabce - najskôr si vyzobávajú z kŕmidla, pričom si riadne nasmetia na zem a potom v druhom kole dokončia maškrtenie na snehu pod kŕmidlom z povyhadzovaných dobrôt.

Od decembra nám takmer bez prestania takto krásne kvitne maranta  napriek tomu, že som porušila všetky pravidlá ohľadom vhodného stanovišťa popísaného v múdrych knihách o izbových kvetoch a umiestnila som ju priamo na južné okno:)

Krásne zasnežené dni všetkým milovníkom zimného obdobia a nám ostatným - vydržať!:)

štvrtok 3. januára 2013

Spomienky na december

O pár dní zložíme vianočné svetielka. 
Do krabice k ozdobám pribalíme obálku s našimi túžbami a snami, tak ako sme to minulý rok motivovaní týmto nápadom z niektorého blogu spravili prvýkrát.
Po roku, na začiatku adventu, keď sme pomaličky začali vyťahovať jednu vianočnú ozdobu za druhou, natrafili sme aj na obálku, na ktorú sme v priebehu roka stihli úplne zabudnúť:) Bolo to super prečítať si spolu po čom každý z nás túžil pár mesiacov dozadu a porovnávať to s aktuálnym prežívaním.

Pomaly spracúvam aj fotky nahromadené počas vianočných sviatkov, hodnotím a prežívam v duchu znova niektoré okamihy.
Som naozaj vďačná, že nám po niekoľkých rokoch klasických detských chorôb načasovaných presne na Vianoce, boli dopriate sviatky bez chorôb a my sme sa do sýta vynávštevovali. Najprv to bolo naše kolečko po rodine, potom sme už my v domčeku prijímali návštevy a bolo to skvelé. Uvedomujem si, že som dospela do bodu, keď všetky zažité stretnutia a kontakty ma napĺňajú oveľa viac, než akékoľvek hmotné darčeky.  

Natrafila som aj na zábery, ktoré mi je ľúto nechať len tak trčať v našom PC nepovšimnuté a preto sa cez ne rada vrátim k zopár krásnym okamihom zažitým v decembri.

Nádherná inovať čarovala počas posledných dní pred Štedrým dňom. 

Okamihy Štedrého dňa:)

24.decembra vystriedala inovať ľadová krása a všetko okolo nás sa zalialo do priezračného skla. 


Naše sviatky boli také, o akých zvykneme snívať - na chvíľku aj biele, bez chorôb, s blízkymi, v radosti a v pokoji prežívané, aj s okamihmi oddychu pri šálke čaju či kávy:)