Už sa namotávam:)

Hoci len pred pár dňami som sama v sebe uzavrela jesennú kapitolu pre tento rok, na zimu, advent a celé vianočné mámenie som sa ešte celkom nenaladila.

Podobu adventného venčeka aj komponenty naň síce už mám, k jeho výrobe sme sa žiaľ kvôli chorobám a aj iným nestíhačkám akosi nedostali. No ale, čo mama neurobí kvôli spýtavým detským očiam, však?:)
Tak aby sme si mohli aj my prvú adventnú sviečočku zapáliť, trošku sme zaimprovizovali, vytiahla som červené tortové sviečky, nevylúskané lieskové oriešky, 4 mini plecháčiky (cca 5cm) a pár vetvičiek, ktoré máme už nachystané na výzdobu a zatiaľ len čakajú a čakajú...

A vznikol takýto dočasný adventný venček:)

(A možno si naň zvykneme a zostane u nás až do Štedrého dňa:)

A keď už nám bolo tak skoro vianočne:), vyklinčekovali sme si aj pomaranč do kuchyne...

... a naaranžovali vianočnú hviezdu na chodbe.

Je to len môj dojem, že sa už aj ja vianočne namotávam?:)

Obrázky z novembra

Hoci svet okolo mňa a rovnako aj väčšina blogov frčí už naplno vo vianočnom duchu, ja prinášam ešte pár novembrových obrázkov ladených skôr jesenne.

Čajíčkovanie sme rozbehli už v predchádzajúcich mesiacoch, v novembri to však bola chvíľami aj nevyhnutnosť.

Baza - ako dobre, že sme si okrem bazového sirupu časť z nej aj nasušili.

Po sirupe už totiž niet ani chýru ani slychu:)

Žihľava a môj nový zvyk - každé ráno na lačno, šálka žihľavového čaju.

Vrelo odporúčam:)

Žiaľ, niekedy ani prevencia nestačí a čajíky som musela doplniť antibiotikami. Trošku ťažšie obdobie, ale zvládli sme.

Na zlepšenie nálady mi manžel doniesol dve srdcovky v jednom - tulipán v jesenných farbách:)

Po otočení sme zistli, že tulipány sú dva:)

A ešte jedno potešenie - ocenenie od Janky:)


Nuž, nemyslela som si, že by som ešte v novembri prinášala zábery zo záhrady, ale tej našej sa ešte nechce/lo oddychovať:

Chryzantémky

Jesenné "potešenia"

Príliš skoro prebudené primulky a sedmikráska

A opäť veternice

Maliny v novembri:)

A ešte malý nákuk do interiéru.

Ako sa zdá, čím je toho vonku menej, tým nám toho kvitne viac dnu:)

Tento blog, biely trávnik z dnešného rána i uvedomenie si prvej adventnej nedele už o dva dni, sú pre mňa znamením, že kapitolu Jeseň 2010 môžem uzavrieť.

Veľmi sme si priali, aby bola krásna, vychutnávaná a myslím, že takou aj bola.

A som za to vďačná:)

Listy javorové

List z javora

Prišla jeseň je dažďov čas,
z korún stromov smutne znie hlas.

Zaplakal list na javore,
vie, že musí padnúť dole,
ale že sa z žitia teší,
vie, že sa to vždy vyrieši...

(Jakub Jahoda)

Odkedy sú rána u nás poznačené sýkorkovaním, beriem si pred odprevadením dcérky do školy so sebou aj foťák, že čo ak... veď naživo to bude iste krajšie ako cez okno:)

Sýkorky ani iné operence nám do cesty nevošli, ale za to sme na chodníku videli krásne jesenné obrázky:)

Vtáčí televízor

Pred necelými dvoma týždňami sme sa, vzhľadom na stále relatívne príjemné počasie, rozhodli o vsadenie nového prvku do našej záhrady.

Je to pekne tvarovaný konár, ktorý má okrem estetickej funkcie aj úlohu držiaku vtáčieho kŕmidla (v lete bude slúžiť ako napájadlo) a je doplnený menšou výsadbou.

Zatiaľ je to budlejka a zlatý dážď, ešte na jar by som chcela doplniť nízko rastúci červený javor, čím sa farebne oživí a zároveň trochu "rozbije" väčšia trávnatá plocha.

A opačný pohľad - smerom k domu.

Z kuchynského okna budeme mať dokonalé divadlo:)

Viac menej pre radosť našich krpcov sme do kŕmidla vsypali aj trochu semiačok a nejaké tie orechy, ale v duchu sme vtáčatá očakávali, až keď sa trochu viac ochladí.

A včera ráno - aké prekvapko! Naše prvé návštevníčky, sýkorky:)

Môžem vám povedať, je to lepšie ako nový televízor:)

Ospravedlňujem sa za kvalitu fotiek, fotila som cez okno.

Sýkorkám sa u nás evidentne páči (na skok sa zastavili aj dnes:), ktovie, či sa k nim počas zimy pridajú aj iní kamoši.
V každom prípade ma to povzbudilo natoľko, že som im na ich vtáčie maškrty vyrobila nádobku s nádychom zimy:)

Bod 1. - splnený

Keď som pred mesiacom formulovala pár aktivít, ktoré by som chcela stihnúť, či stíhať do konca tohto roku, ani v päte by ma nenapadlo, že práve prvý bod - Prežiť naplno "magic" jeseň a aspoň raz si s deťmi púšťať šarkanov budeme stíhať ltt (len tak tak:)

Nuž, akosi sme sa do októbrového počasia s touto činnosťou nevedeli napasovať, ale hneď prvý deň nového mesiaca spojil slnečné počasie s vetrom takým akurátnym na púšťanie šarkanov.

Na mini rodinnú šarkaniádu sme vyrazili v celkovom počte dve deti, dvaja dospelí a tri šarkany:)

Spočiatku jasná obloha dávala šarkanom priestor predviesť sa v plnej kráse.

Aj mamička sa vyšantila:)

Ani pribúdajúce oblaky nám radosť nekazili a chvíľami sa podarilo vylietať všetkých troch "kamošov" naraz.


Jakubkovi sa zdalo, že je dáko nízko voči oblohe, tak mu ocko pomáhal vyrovnávať rozdiely:)

Poslušne hlásim, že bod 1. je úspešne splnený, i keď myslím, že nezostane len pri tejto jednorazovej akcii:)