streda 17. marca 2010

Príbeh lásky v rozprávke o Červenej čiapočke

Ak ste po bleskovej rekapitulácii jednej z najznámejších rozprávok nadobudli pocit, že neviem o čom píšem, chápem vás. Aj ja som bola zaskočená. Ale len na okamih.

Celé to začalo tým, že naša Rebi si vymyslela, že nám zahrá bábkové divadlo vlastnej výroby. Teda, že si postavičky a všetko potrebné k danej rozprávke sama nakreslí a vystrihne. Pred časom ju veľmi začalo baviť strihanie a vystrihovanie, tak nacvičuje kde sa dá:).
Tu však nastala veľká dilema, s ktorým príbehom sa to vlastne popasuje. Do poslednej chvíle nebolo celkom jasné, či to bude rozprávka o Červenej čiapočke, alebo rozprávanie o tom, ako sa narodil Ježiško. V momente, ako nešťastnou náhodou zastrihla Ježiškovi do hlavy a hneď na to mi s previnilým pohľadom podávala aj odšmyknutú pravú ruku, bola Rebeka rozhodná, že príbeh z Betlehema sa odkladá na neskôr. Nepohoršujte sa, prosím, naučiť sa dokonale a bez ujmy strihať v piatich rokoch nie je len tak.

O chvíľu sa už na stole hromadili všetky rekvizity zapojené do deja.
Domček, v ktorom bývala mama s Červenou čiapočkou; babičkina posteľ, v ktorej sa odohral aj akt nenásytnosti zlého vlka; košík s dobrotami pre starú mamu; trávička, ktorá slúžila ako náhrada za les a samozrejme, všetky účinkujúce postavičky: Červená čiapočka a jej mama, vlk, stará mama a pán horár.



Hneď ako nás naša malá divadelníčka začala zvolávať na predstavenie, zistili sme, že máme tie najlepšie miesta v celom divadle. Tri úhľadne zoradené stoličky rovno v prvom (a jedinom) rade boli pripravené pre ocka, pre mňa a pre Jakubka.
Rozprávka sa začala. Rebi sa snažila zo všetkých síl. Na plynulé presúvanie postavičiek i ostatných rekvizít využívala snáď všetky časti tela. Najlepšie jej samozrejme fungovala pusa, to viete, žena!
Keď už horár za pomoci Červenej čiapočky a starej mamy zašil vlkovi brucho plné kameňov, nečakali sme žiadne veľké prekvapko. Ruky pripravené na zaslúžený potlesk sprevádzali vetu o vlčisku, ktoré sa vybralo napiť vody a ako ho to ťažké brušisko prevážilo tak, že skončil vo vode. Nádych, za ktorým sme my tušili už úplný záver, bol pre Rebi nádychom k jej poslednej replike: "A stará mama potom žila s horárom dlho a šťastne".


Naša Rebeka to poňala romanticky. Ale prečo nie? Príbehy lásky a ich šťastné konce predsa do rozprávok patria a nemusia byť vždy len o princoch a princeznách. Niekedy to môže byť pokojne aj stará mama a horár:)

pondelok 15. marca 2010

Nedeľa u babky a deda

Včerajšiu nedeľu sme strávili u rodičov. Rebeka s Jakubkom sa už veľmi tešili na babku a deda, ktorí síce bývajú v panelákovom byte, ale kúsok od neho majú aj záhradku.
Tam sme sa zastavili najskôr.

Hneď za bránkou nás s hrdo a dôstojne naklonenými hlávkami vítali snežienky. O kúsok ďalej sa veselo vystrkovali zvedavé prvosienky. Babkine srdcovky.


Potom nám dedo poukazoval malých zajkov. Konečne boli pri našej návšteve už dosť veľkí na to, aby si ich deti mohli aj pohladkať bez obáv, že ich mama odvrhne, keď na nich zacíti pach našich rúk.
Jakubovi sa najviac páčili ich mäkké ušká ...

Rebeka sa najskôr trochu bála, že ju poškriabu, ale nakoniec sa odhodlala aj ona a zajkovi bolo u nej moooc dobre:)

Po výbornom obede od babky nasledovalo poobedie strávené rozhovormi, maškrtením, bláznením sa a potom už len cesta domov.

piatok 12. marca 2010

Avokádo medzi nami

Priznám sa bez mučenia, že v experimentovaní s novými potravinami som veľmi opatrná. Rozmýšľam, či tomu bolo tak aj pred tým, než som mala deti. Asi áno.
Nebolo to inak ani s avokádom. Čosi som o ňom počula, sem tam ho zazrela v obchode, niečo si o ňom prečítala, ale stále som sa akosi nevedela odhodlať. Až nedávno. Nakupovala som s deťmi a tie si veľmi rady berú potraviny do rúk. Nie som z toho príliš nadšená, takže hľadám kompromisy. Patrí medzi ne aj možnosť nakladania ovocia do vozíka po vzájomnej dohode. Vieme však, ako tieto spoločné dohody s malými deťmi niekedy vyzerajú v praxi. A tak sa ocitlo jedno avokádo aj u nás.
Z množstva receptov dostupných na internete sa mi najviac pozdávala nátierka, ale žiadna konkrétna, tak som si z nich urobila akýsi "výcuc" a rozhodla sa pre vlastné prevedenie.

Takže, ingrediencie:
avokádo, vždy radšej mäkšie
syr, najlepšie roztierateľný
cesnak, ak pripravujete nátierku aj pre menšie deti, úplne stačí 1 strúčik pre chuť
smotanový jogurt, ale môže byť aj smotana
kvapka olivového oleja


Avokádo si rozkrojíme na polovicu a vyberieme kvôstku. Lyžicou vydlabeme dužinu, nastrúhame ju na najjemnejšom strúhadle, ale stačí ju aj popučiť vidličkou. Pridáme prelisovaný cesnak, syr - z nášho balenia to bol jeden obdĺžniček, polovicu až celý smotanový jogurt a 1-2 kvapky olivového oleja. Premiešame, podľa chuti posolíme alebo jemne okoreníme. Mne sa nezdalo potrebné, tak som už len natierala a zakričala:

"Detiiiiii raňajkyyyyyy!"
Chutilo veľmi preveľmi, takže už máme kúpené aj druhé avokádo, ktoré čaká na svoju príležitosť:))
A ja povzbudená chuťou nátierky aj nadšením našich krpcov, posúvam chválospev na avokádo v podobe jeho opisu aj vám.
Avokádo obsahuje veľa vitamínov, najbohatšie je na vitamín B1, B2 a E. Priaznivo vplýva na srdiečko, zúžené cievy a hoci by sa to vzhľadom na jeho mastnejšiu konzistenciu ani nezdalo, výrazne znižuje cholesterol v krvi.
A ešte som sa dočítala, že je vraj dobrým pomocníkom, ak máme problém zaspať. Nabudúce ho teda určite ponúknem našim krpcom radšej na večeru:))
Prídavok po mesiaci od uverejnenia blogu:
Avokádová nátierka sa u nás veľmi ujala. Dokonca až tak, že ju máme takmer pravidelne raz za týždeň. Stále tvrdím, že maslo ani iný tuk nie je na jej prípravu potrebný, sem tam pridám kúsoček cibuľky pokrájaný nadrobno, sem tam nejaké bylinky ak máme poruke - žerucha, pažítka,... a vynechávam ten olivový olej. A pozor! Ak nátierku skladujete, má tendenciu hnednúť ako surové zemiaky. Nezľaknite sa.
A ešte rada na záver. Ako zistíte, že avokádo, ktoré sa chystáte kúpiť je vhodné na nátierku? Skúste ním pohrkať. Ak v ňom "čľupká" kôstka ako keď pohrkáte surovým vajíčkom, je akurát.

utorok 2. marca 2010

Prišla si tak nečakane...

Prišla si tak nečakane, nik netušil, čo sa stane...

... spieva dedo Jozef v jednom z dielov Bambuľky a v duchu som si zanôtila aj ja, keď som sa dnes vybrala s našimi krpcami cez obed na malú prechádzku.

Áno, mohla som to tušiť, veď som ťa už tak veľmi čakala!

Všetko a všetci naokolo ma na tvoj príchod pripravovali.

Púčiky narcisov aj kalíšky tulipánov, ktoré sa tlačili zo zeme

Naši krpci, keď mi kriedou namaľovali na garáž hlavičky snežienok a tulipánov
Manžel, ktorý mi doniesol moje obľúbené biele tulipány

A ty si ma napriek tomu všetkému dokázala prekvapiť a prišla si.
Tak vitaj, jar!:)